ENERGETICKO-INFORMAČNÁ BEZPEČNOSŤ

Týmto článkom sa vrátime veľmi ďaleko do minulosti, teda presnejšie do časov, keď veci ako tieto boli považované za základ poznania Sveta. Takto ich aspoň v dávnej minulosti chápali naši Predkovia. Čo by ste povedali na to, keby naše deti v školách učili to, čo naozaj potrebujú do života – napríklad namiesto reklamy na alkohol už v prvej triede základnej školy, ktorú štátny aparát vôbec nevidí? Kto má u nás v rukách školstvo a vzdelávanie? Dnes si priblížime mechanizmus, ktorým sme napojení na pekelný Svet. Poznanie však oslobodzuje – veríme že oslobodí aj vás.

Pretože sme v minulosti dopustili, aby Poznanie našich Predkov upadlo do zabudnutia, neostáva nám nič iné, len sa učiť všetko odznova a na vlastnej koži. Ale aj tak to stojí zato – inak nemá význam hovoriť o evolučnom vývoji.

Základným komponentom, ktorý umožňuje Systému z nás sať NAŠU životnú energiu – môžeme hovoriť o Životnej Sile – je LARVA. Môžeme si hneď aj vyjasniť, čo to larva je: premodulovaný kúsok Životnej Sily. Jej vytvorenie je naozaj veľmi prosté. „Stačí“ zadať program nositeľovi informácie s koncentráciou na nejaký obraz, myšlienku, niektorý zo zmyslových vnemov – a larva sa môže zrodiť. Takýmto spôsobom je možné v počiatočnom štádiu vývoja ľudstva – v ktorom sa nachádzame – vytvárať Obrazy, aktivátory rastu, agenty ozdravovania (t.j. to, čo tradične nazývame Oberegy) a podobne.

Larva je principiálne to isté, len ju napájame svojou Životnou Silou bez nášho vedomia, a to až do stavu, keď nadobudne vedomie samoexistencie. Potom už začne pociťovať emócie, intelekt, pud sebazáchovy. Zrodili sme samostatnú entitu – ktorú budeme celý život kŕmiť. Takto človek reálne rodí nový život a začína sa o neho starať – kŕmi ho svojou životnou energiou, čičíka ho aj bráni pred vonkajšími nepriateľmi. Títo „vonkajší nepriatelia“ larvy sú spravidla príbuzní a iní blízki ľudia – najčastejšie priatelia, ktorým na človeku záleží – a preto mu chcú pomôcť.

Na začiatku stačí udržiavať zacyklovanú myšlienku na nejaký konflikt, jav, problém. Keď larva podrastie, tak aby mala dostatok Životnej Sily a to v pravidelných dávkach, začne rodičovskému telu dodávať skutočné drogy – v organizme spustí špecifické fyziologické procesy. Na mentálnej úrovni priostruje pocit ľútosti k sebe samej, čo človek-donor za pomoci mentálnych manipulácií larvy identifikuje ako pocit ľútosti k sebe samému. Larva takto „vyškrtne“ fakt svojej existencie z vedomia recipienta. Ona naozaj ľahko – pri všetkej našej nevedomosti vrátane digitálnej demencie – riadi organizmus človeka. Organizmus dokáže riadiť veľmi ľahko, čo v skutočnosti dokáže doslovne každý z parazitov, stačí im chcieť: od vírusov po hlísty a všakovakých ďalších.

Do našich neurónových receptorov začnú dodávať svoje impulzy, ktorými nám oznamujú svoje potreby – a my ich hneď začneme ponímať ako „naše potreby“. Veď sa ani netrápime zisťovať, odkadiaľ myšlienky prichádzajú a ako funguje myseľ. Parazity teda riadia chovanie sa človeka tak, že VYBERAJÚ najlepšie podmienky pre SVOJU existenciu a rozmnožovanie sa – vrátane potravín druhu, ktorý vyhovuje im, t.j. ich kyslosť, zloženie, kvalita. Pre človeka je – mierne povedané – škodlivé jesť mäso, piť alkohol, fajčiť, venovať sa športovému sexu a to už nehovoríme o drogách a ďalších veciach. Parazity však tento druh potravy či činnosti potrebujú na svoj „zdravý“ vývin. A tak človek-donor začína im všetko dodávať.

Ak stretnete takého tiežslovana, ktorý sa „aktívne“ prejavuje, ale popritom neraz komentuje „mäso môžem“, „sex s peknou babou môžem“ a podobne vedzte, že ide o veľmi nízku Dušu s larvou, ktorá má do Slovanstva ešte naozaj ďaleko – ak sa tam vôbec niekedy „dopracuje“. Je to proste bezcharakterný pokrytec, v lepšom prípade Smerd…

Parazity nútia človeka brániť toto jeho „nezávislé“ rozhodnutie aj proti útokom z jeho okolia. Človek je v skutočnosti veliteľom svojho organizmu, ale pekelné Sily nastavili sociálne prostredie tak, že sme presvedčení o svojej vlastnej nemohúcnosti a zanedbateľnosti v snahe a možnostiach niečo naozaj zmeniť. Denne nás v tom utvrdzujú najrôznejšie médiá aj pseudoveda (náuka) či vzdelávací systém. Larva postupne posilňuje svoje telo a uchytáva sa na niektorom konkrétnom orgáne donora-človeka. Je pre ňu proste najjednoduchšie sa takto kŕmiť.

  • Napríklad ak sú naše myšlienky sústredené na nešťastnú lásku, tak larva sa usadila na srdci.
  • V prípade obžerstva to je žalúdok.
  • Ak je problém so zodpovednosťouplecia a šija.

Je to proste jedno, môže byť na ktoromkoľvek orgáne. Záleží iba od druhu energie. Ona vždy starostlivo udržiava vnútorný konflikt – nepokoj, strach – na optimálne vysokej úrovni. Takýmto spôsobom každý deň dostáva svoju dávku našej životnej energie. Človek totiž dostáva životnú energiu právom narodenia sa a dostáva ju v malých dávkach každý deň – až do jej vyčerpania. Celú ju však v podstate stráca tým, že ju nezmyselne vkladá do cudzích záujmov a nevie ju sám využívať. Larva ju však v skutočnosti nespracováva, lebo energia je večná a nezničiteľná. Ona sama však spotrebuje z nej veľmi málo – väčšinu z nej odosiela svojmu BOHU, ktorého pozná a vidí. Ona presne vie, že podmienky na jej život a existenciu boli vytvorené jej BOHOM, ktorý v našom Svete všetko zariadil tak, že ľudia tento proces nekontrolujú.

Ak by sme totiž neboli pod riadiacou kontrolou a dezorientovaní, tak len veľmi málo idiotov by doslovne kŕmilo sebou parazitov. Ale ako môžeme byť Bohmi, ak sa dáme takto elementárne okrádať a chovať ako stádo? Toto je jasné už kastovej kategórii Človek. V prípade, že vnútorný konflikt vyriešime, alebo sa odpojíme od vonkajšieho, hneď sa objaví ďalší konflikt, nepokoj alebo strádanie. Výsledok je, že odber energie sa bude odohrávať cez iný orgán, ktorý začne degradovať, až nakoniec zlyhá. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že larva je doslovne bránou do pekelného Sveta:

Cez túto bránu – akonáhle existuje – už môžu vstupovať do človeka ďalšie pekelné bytosti. Ak totiž človek nemá larvu, tak prístup majú veľmi ťažký, skoro nemožný. Larva je preto pre nich niečo ako „zásuvka“ na pripojenie nás k pekelnému Svetu:

A cez toto pripojenie sa už napájajú všetky ďalšie parazity, ktoré sa kŕmia na tom istom zdroji životnej Sily, ktorý sa volá človek. Cez ňu sa do človeka dostávajú aj besi a démoni, ktorí potom preberajú riadenie. K takémuto napojeniu môže dôjsť aj pri návštevách a „konzultáciách“ s extrasenzormi (jasnovidcami, vykladačmi budúcnosti…), čarodejníkmi, čiernymi mágmi pri rôznych manipuláciách, veľmi často pri organizovaných orgiách, pripojením sa k náboženskému egregoru nejakým popom, kontaktmi s inými ľuďmi (kolegami), neraz sa na takýto zdroj životnej energie môžu napájať aj blízki ľudia a príbuzní. Nemožno povedať, že vždy ide o zlomyseľnosť a úmysel. Napojeniam „pomáha“ aj nevhodné oblečenie vrátane čiernej farby.

Larva je otvorené okno do pekelného Sveta. Pekelný Svet účelovo organizuje materiálny Svet Javi, ktorý obývajú donori (baterky, dobytok…) tak, aby v každom človeku bolo inštalované a oživené toto zariadenie. Preto inštalujú civilizácie, ničia prirodzenú infraštruktúru, menia dejiny na históriu, vedu na náuku, menia orientáciu hodnotového systému, evolučný vývoj zamieňajú podnikaním, médiá orientujú na dezintegráciu, mravnosť za riadenie pudmi, Istinu a Poznanie nahradzujú náboženstvom. Hodnotu majú len peniaze, cieľ je len zisk, úroková sadzba. Tvoria ideálne podmienky na sformovanie neurčitosti, strachu, nerozhodnosti, rozvratu, zrady, normnou je podlosť, chamtivosť, zbabelosť, celková degradácia.

Larva zo Zeme odoberá a do pekelného Sveta dodáva energiu Stvorenia, ten zase recipročne vytvára na Zemi podmienky pre život larvy. Kruh sa uzavrel. Larva vidí a poníma Hierarchiu – ktorú my považujeme za Temnú – a neochvejne jej slúži. Bytosti Pekelnej Hierarchie majú – z pohľadu ponímania larvy – takúto štruktúru:

  • Na začiatku evolučnej Hierarchie Temného Sveta je ekvivalent rastlín a lišajníkov nášho Sveta. Tieto sa ako prvé uchytávajú na zdroji životnej Sily – človeku-donorovi;
  • Nad nimi sú myšlienkové formy, elementári so želaním realizovať sa. Sú to programy vo forme vírusov všakovakého druhu, ktoré kedy vnikli do energeticko-informačného poľa. Ostali tu od každej civilizácie ktorá tu kedy existovala, ich myšlienok, emócií na všetky možné témy;
  • Bytosti strednej úrovne. Majú osobnosť, emócie, intelekt, chcú sa presadiť a usadiť skrz človeka. Cez zvieratá sa to nedá s výnimkou pokusov skrz domáce zvieratá – najmä mačky a psy. Pripájajú sa na orgány, sajú životnú Silu s cieľom jej prenosu vyššie a nadobudnutia svojho percenta. Snažia sa nahradiť osobnosť človeka svojou vlastnou, neraz kolektívnou osobnosťou. Jav je známy ako posadnutosť besmi či démonmi;
  • Nad nimi sú sprostredkovatelia pekelného Sveta, ktorí neraz pôsobia ako extrasenzori, čierni mágovia, čarodejníci, popi a podobné entity. Hrajú veľkú úlohu v organizácii spoločenských procesov, v médiách. Aj oni odoberajú a odovzdávajú životnú Silu svojich ovečiek. Ak si to situácia vyžaduje, môžu v rámci podpory účelovo dostať mimoriadnu, extra Silu z pekelného Sveta;
  • Egregory. Živé zásuvky na pripájanie veľkých más ľudí. Majú vedomie samoexistencie, veľký intelekt a všetky funkčnosti a metodiky pekelného Sveta. Egregorov je množstvo rozličných druhov, môžu začínať už na úrovni rodiny. Spájajú aj okruhy rozličných verejných a občianskych aktivít, médiá, náboženstvá, politické hnutia, štátny aparát. Nie všetky musia byť koncentrované okolo pekelného Sveta, ale naivná myseľ dnešného človeka ich sotva dokáže rozlíšiť. Principiálne to, čo je „domovom“ larvy na individuálnej úrovni donora je vo veľkej, analogickej, hromadnej mierke egregor. Jeho apologéti už pôsobia v globálnom priestore;
  • Ďalším, vyšším stupňom Hierarchie sú vysokotechnologické Civilizácie, teda akýsi žandári globálnej úrovne. Túto úroveň zvykneme nazývať Globálny Prediktor. Oni formujú početnosť populácie, štát a jeho štruktúru, Svet materiálnych mechanizmov na zber energie na povrchu Zeme. Koordinujú realizáciu globálneho plánu technokratického smeru vývoja. Potláčajú mentálne schopnosti ľudí. Pre larvy sú realizáciou BOŽIEHO plánu. GP svoj záujem v prisvojovaní si a prenose životnej Energie. Na materiálnej úrovni vyvážajú zo Zeme vyťažené nerastné suroviny, dopestovanú stravu, genetický materiál a množstvo ďalších vecí;
  • Pekelní Hierarchovia, t.j. nemateriálne (z nášho pohľadu), pekelné bytosti vysokej úrovne. Oni formujú a formulujú plán vývoja nie iba našej civilizácie, ale ja Civilizácie, ktorá riadi našu. Pre larvy to sú ANJELI a BOHOVIA;
  • Posledným stupňom je samotné Peklo. Nedosiahnuteľná, gigantická Bytosť, ktorá saje všetku prenášanú energiu zo všetkých Svetov, v ktorých je nainštalovaný mechanizmus zberu a prenosu energie Tvorenia. Pre nich to je HOSPODIN, t.j. PÁN BOH. Zdroj podpory existencie celého Pekelného Systému.

Svoju svojbytnú štruktúru má aj Svetlá Hierarchia, aj keď principiálne ide o úplne iný druh existencie:

  • DUŠA – to, s čím bojuje larva, nad ktorou až veľmi často víťazí a mení osobnosť. Takýto človek sa stáva brutálny, egocentrický, krutý, rozumovo obmedzený, všetku starostlivosť a lásku koncentruje na svoju larvu a plnenie jej potrieb;
  • LEGOVIA OCHRANCOVIA – Bytosti Ducha. Energetické Bytosti pomáhajúce človeku na Púti Duchovného vývoja, t.j. Ceste Evolúcie. Riadia všetky možné a nami ani nepredstaviteľné procesy Vesmíru. V podstate aj my sme bytosti tohto Ducha dočasne materializované v Javi. Cieľom tejto materializácie je nadobúdanie materiálnej skúsenosti;
  • VEDÚNI, VOLCHVOVIA, MUDRCI, BIELI MÁGOVIA. BOHOVIA JAVI. Živí ľudia na vysokom stupni evolučného vývoja, ktorí dosiahli schopnosti riadenia materiálnosti. Pre larvy to sú tiež ANJELI a BOHOVIA, ale nie dobrí, sú pre ne smrteľne nebezpeční;
  • MATRIČNÉ ŠTRUKTÚRY. Principiálna analógia Egregorov. Tento pojem zavádzame len kvôli kompletnosti pohľadu, pretože aj v našich zdrojoch sa výraz „EGREGOR“ používa skôr univerzálne. Treba mať na pamäti hlavne to, že egregory sú principiálne dvojakého druhu presne tak, ako existujú dve základné Hierarchie Sveta. Vyložene „pozitívne Egregory“ sú však dnes poväčšine neaktívne, t.j. my ich neaktivujeme. Princíp aktivácie ich napojenia je však dobre viditeľný v ríši zvierat. Malý počet mravcov pobieha chaoticky, ale ak ich počet dosiahne kritické množstvo, tak všetci jedným dychom dokážu postaviť mravenisko. Ak zvieratá dosiahnu kritické množstvo, tak vytvoria jeden roj, ktorý je skupinovo riadený – žiaden vták alebo ryba sa v ňom nepochybuje chaoticky. Pre nás to znamená najmä to, že ak sa „zobudí“ kritické množstvo Slovienov, tak sa napojíme do Rodových Egregorov (Matričných štruktúr) a skrz ne dosiahneme kolektívnu koordináciu Poznania. Je to však IBA NA NÁS;
  • VYSOKOTECHNOLOGICKÉ KULTÚRY NÁRODOV RASY. V ich prostredí sú podmienky pre život lariev neúnosné, pretože sú viditeľné a ľahko zničiteľné;
  • BOHOVIA PRAVI. Hierarchia formujúca procesy v materiálnych Svetoch;
  • STVORITEĽ. Príčina Existencie nášho Sveta a celého jeho mechanizmu vrátane jeho Konov aj samotného Pekelného Sveta. Pekelná Hierarchia je svojou podstatou pomocná štruktúra Vesmíru.

Môžeme si to zhrnúť. Nositeľom informácie je čistý, nenaformátovaný kúsok ŽIVOTNEJ ENERGIE, ktorý človek dostáva každý deň po energetickej linke od svojho Nebeského Učiteľa. Dostáva ho právom narodenia sa v Rode. Väčšina ľudí však vôbec nechápe ako ho použiť a ako to vôbec celé funguje. Najhoršie je však to, že ich to ani nezaujíma.

Sociálna sféra spolu s elementármi pobáda človeka ju vložiť do emócií (strach, závisť, podráždenie, nenávisť, sexuálna posadnutosť, strasť, akýkoľvek rozvrat a podobne). Takto formátovaná energia je už pre nich ideálnym životným prostredím, pretože v čistej podobe nemajú právo ju dostávať. Človek im ju však začne odovzdávať sám, na základe vlastného rozhodnutia. Nevedomosť nesníma zodpovednosť – a už vôbec nie následky. Akonáhle sa človek takto rozhodne, tak každá konkrétna koncentrácia na niektorý komponent zo spektra emócií ako následok zrodí larvu, ktorá ho pripája do mechanizmu pekelného toku. Sama preberá riadenie fyziologického a myšlienkového procesu. Človek od tohto momentu začína cítiť fyziologickú väzbu na svoje zacyklované myšlienky, ktoré sa týmto stávajú reálnymi, t.j. začínajú prebiehať v materiálnom rámci.

Paradox je v tom, že presne takýmto spôsobom môže človek vziať do rúk kúsok Životnej Sily a vo vlastnom – ideálne staroslovienskom – jazyku nahovoriť na ňu program, ktorý vykoná presne to, čo od nej chceme. Pri programovaní je samozrejme nevyhnutné zadať parametre, t.j.

  • aká udalosť má prebehnúť,
  • z akého zdroja energie má byť napájaná,
  • varianty zdrojov energie,
  • miesto uchovania, čas trvania aj ukončenia programu
  • a podmienky deaktivácie.
  • Tiež má byť jasné, či má alebo nemá mať intelekt, city, pud sebazáchovy, spätnú väzbu s tvorcom.

Ak nezadefinujeme podmienky ukončenia programu, tak ten sa môže vyvinúť do fázy nadobudnutia intelektu, začať ťahať Životnú Silu, stať sa chorobou, zabiť tvorcu a pod. Takéto mechanizmy naši Predkovia principiálne používali na dosiahnutie hojnej úrody, ochranu majetku, vytváranie oberegov, liekov a prostriedkov vyliečenia, aktivizáciu vnútorných rezerv, intelektu, fyziologických parametrov človeka. Tak isto sa však vytvárajú prekliatia, zoči a podobne. Vždy však majme na pamäti, že s touto evolučnou lekciou sme súhlasili ešte pred narodením. Preto je veľmi dôležité, ako sa v celej situácii zachováme. Je potrebné v takýchto situáciách zachovať ohľaduplnosť a úctu k tým bytostiam, ktoré nám túto skúšku realizujú. Najhoršie riešenie je nekontrolovane ostať vo vleku nanúteného mechanizmu a dokonca vytvárať voči nemu emócie.

Ako budeme postupovať a akú metódu na svoju obranu použijeme je osobnou vecou každého v nás. Môžeme vychádzať z faktu, že správny spôsob reakcie sme vybrali ešte pred narodením, preto ho treba teraz materializovať. To, ako máme konať je už v hotovom tvare a pre všetky varianty životných situácií uložené v nás. Zostupuje to k nám skrz SVEDOMIE a INTUÍCIU. Kvalifikovaných reakcií je na výber veľa. Môžeme regresne analyzovať proces ako sme sa dostali do tohto stavu a následne nájsť bod, ktorý treba korigovať. V ďalšom budeme schopní rozpoznať proces nie až na konci, ale zakročiť ešte len v počiatočnom či prebiehajúcom štádiu. Prostriedkom je aj tvorivá, zložitá, úporná práca. Rovnako meditácie, práca s čakrami, čistenie biopoľa, posilňovanie jeho štruktúry a pevnosti, rozširovanie vedomia do jemnohmotných tiel. Ďalej fyziologické čistenie organizmu – vylúčenie potravín a látok o ktorých VIEME, že nám škodia a iba posilňujú larvy. Ideálna strava je rastlinná.

Tradičnou metodikou je to, čo dnes poznáme ako PSYCHOENERGOLYTIKA. Je to ucelený systém, ale – ako ostatne všetko – sám osebe negarantuje nič. Funguje len vtedy, ak ho dennodenne používame a pracujeme na čistote svojho Vedogonu.

Vedogon je náš individuálny energeticko-informačný priestor. Má schopnosť samoobnovy presne tak, ako aj fyzické telo. Stačí nám iba zabezpečiť, že vo vzdialenosti do 200 metrov nebude žiaden iný Vedogon (človek) – a začne samoobnova nášho jemnohmotného tela. A ak popritom ešte aj pracujete, vykonávajúc cvičenia systému Psychoenergolytiky, tak proces regenerácie jemnohmotného tela bude prebiehať značne efektívnejšie. Pre nás má veľký význam minerálny a rastlinný svet, ktorý nás obklopuje. Stromy a rastliny vykonávajú éterické dobíjanie. Najmä orgován, dub, topoľ, ihličnany. Breza je dokonca najunikátnejší strom na Zemi. Ona – breza – je schopná harmonizovať, odlaďovať toky Sily, ktoré vplývajú na Vedogon. Poľné kvety – ale iba živé, nenatrhané – doslovne nanovo vykladajú mozaiku našich energií. A vôbec naša rodná Flóra je pre Rusov a Slovienov starostlivá Matka. Ochraňujme ju, rozmnožujme ju – a ona odpovie starostlivosťou a ľúbosťou.

Svet kameňov je nekonečným pokladom energií a informácií. Veď aj všetky výdobytky našej terajšej technickej civilizácie sú založené na kremíkovej forme života. Stačí spomenúť mikroprocesory. Dokonca aj naša epifýza (šiškovitá žľaza) vo svojej vnútornej dutine obsahuje kryštalický kremík. Pravdaže, práca s informačnými poľami kameňov si vyžaduje špecifickú úroveň prípravy, ale o to to je zaujímavejšie. Pobytom v Prírode sami uvidíte, ako si vás predstavitelia Fauny začínajú všímať. Vtáci, psy, mačky. Aj oni ľúbia a vážia si Životnú Silu.

Svoj osud máme vo vlastných rukách. Ale ako sa rozhodneme a zachováme, to už je výlučne naša plná zodpovednosť. Aj tu proces premeny k lepšiemu možno rozdeliť do troch stupňov: uvedomenie-rozhodnutie-realizácia. Najskôr si musíme uvedomiť, že niečo nie je správne. Potom prijať rozhodnutie, že situáciu ideme zlepšiť. Ale to všetko je nanič, ak nezačneme na sebe tvrdo a systematicky pracovať. Výsledok však vždy stojí za to.

zdroj

Reklamy
Posted in Atla-Ra | Pridaj komentár

Vittorio Monti

Posted in Etnická hudba | Pridaj komentár

18 – 19. januára voda mení svoje vlastnosti

Každý rok 18. – 19. januára mení voda svoje vlastnosti a naši predkovia to dobre poznali, pretože si počas týchto dní chodili naberať vodu k prameňom, a tí odvážnejší sa v ľadovej vode aj kúpali. Iba medzi nami: Voda s určitými zmenenými vlastnosťami tečie počas týchto dní aj z vodovodného potrubia, preto je treba využiť túto príležitosť a ozdraviť organizmus.

Fyzici a chemici v rôznych krajinách uskutočnili množstvo experimentov a zistili, že štruktúra tejto výnimočnej vody je mnohokrát harmonickejšia ako štruktúra vody počas iných dní a jej energetika a užitočné vlastnosti sú jednoducho jedinečné. V Ústave fyziky Ukrajinskej akadémie vied už 9 rokov vedie svoje výskumy vody z 18. – 19. januára doktor fyzikálnych a matematických vied, profesor Michail Kurik, autor vyše 300 vedeckých prác. V laboratóriu vedca sú desiatky fliaš vody datovanej koncom decembra až januára z rôznych rokov. Táto výnimočná voda zostáva dlhé roky priezračnou, bez zápachu a takmer bez usadenín.

„Ako vedca ma zaujala skutočnosť, čo znamená z pohľadu fyziky voda z 18. a 19. januára. Jeden z experimentov sa uskutočnil počas piatich rokov na niekoľkých dobrovoľníkoch za účasti pracovníka  Ústavu ekológie človeka Viktora Žukova. Účastníci pili malými dúškami 150 ml vody a po 30 minútach sme pomocou elektropunktúrnej diagnostiky merali stav ich organizmu. Vzorky vody na experimenty sme odoberali z jednej a tej istej studne. Jednu vzorku sme odobrali v decembri, ďalšiu začiatkom januára a ráno 19. januára.

Pri experimentoch s vodou odobratou koncom decembra a začiatkom januára nebol zaregistrovaný žiadny vplyv na organizmus účastníkov. Hodnoty elektrickej vodivosti sa nijako nelíšili pred a po vypití vody účastníkmi experimentu. Ale účinok vody odobratej 19. januára sa vždy prejavil výrazným efektom – prudkým nárastom bioenergetickej aktívnosti u všetkých účastníkov. Prišli sme k záveru, že voda odobratá 19. januára zlepšuje a vyrovnáva cirkuláciu energie, posilňuje energetiku človeka, čo má blahodárne účinky na zdravie človeka.

Všetky naše experimenty ukázali, že akákoľvek voda odobratá ráno 19. januára je vystavená tomuto fenoménu – to znamená má zvýšenú energetiku, “ hovorí profesor Michail Kurik

zdroj

Posted in Atla-Ra | Pridaj komentár

KOLOBEH ROKA A SEDEM UMENÍ (5/5)

predchádzajúca 4 časť

Sergej O. Prokofieff

DOPLŇUJÚCE MYŠLIENKY

Keď sa človek pozerá na kolobeh roka, môže ho prežívať ako živúci proces dýchania, ktorý sa podobá ľudskému nádychu a výdychu.

  • Nádych zemského organizmu zodpovedá zostupnej polovici roka – od vrcholiaceho leta, cez jeseň až po zimu,
  • jeho výdych zasa opačnej polovici od zimy, cez jar, až po leto.

Nádych je spojený s celou ľudskou minulosťou, veď zostupný rok predstavuje vstúpenie duchovnoduševného do hmoty, až do prírodných procesov.  Tu sa duch stáva telom. V tomto vývoji žije veľká múdrosť vložená do neho v minulosti hierarchiami. Táto múdrosť ale nemôže premôcť stále silnejúce sily smrti v ľuďoch a v prírode. Ani myšlienky a pojmy uchopené v tejto dobe sa nemôžu zbaviť síl smrti, ak nebudú oživené architektonicko-plasticko-obrazným alebo imaginatívnym vývojom myslenia. S týmto odumieraním je ale spojená aj individualizácia človeka. Ako indivíduum sa človek pokúša zachrániť pred odumretím tento krásny a múdry starý svetový poriadok. To sa deje prostredníctvom umení, ktoré patria k tejto polovici roka a k jej sviatkom: priestorových umení. Architektúra odhaľuje zákonitosti fyzického tela, sochárstvo éherického tela, maliarstvo astrálneho tela.

Ale Kristus premožením smrti vniesol do tejto minulosti budúcnosť. Tým dostávajú časové umenia opačnej polovice roka nový význam, vedúci do budúcnosti. Hudba, umenie slova, eurytmia a sociálne umenie už nielen oživujú minulosť, ale sú na ceste stať sa spolutvorcami prírody. Tak, ako sú tri priestorové umenia spomienkou na vznik ľudského z kozmického, tak sú časové umenia predzvesťou toho, že sa ľudské, ktoré medzičasom prešlo evolúciou, navráti naspäť ku kozmickému. Tento dej zodpovedá vzostupnej polovici roka. Počas nej sa prirodzeným spôsobom uvoľňuje duchovno-duševné z fyzického a vystupuje ku kozmickému bytiu. To je cesta do budúcnosti: Sily smrti pôsobiace v prírode a v človeku budú premožené duchom, umierajúce telo sa stane duchom. Tento proces nie je viac spojený s múdrosťou, ale s vôľou a s životom, ktorý je v nej obsiahnutý. Zárodky budúcnosti, spočívajúce v tejto vôli, budú utvárané a prejavené hudobno-básnicko-sociálnymi umeniami.

Oproti individualizácii v opačnej polovine roka stojí v tejto polovici sociálny impulz, ktorý dáva tušiť krásu sveta budúcnosti. Tu položí človek základ nového kozmu. Rudolf Steiner raz povedal, že zostupná polovica roka je spojená s karmickými silami. V karme je zachovaná minulosť. Tento charakter majú aj priestorové umenia; ak sú raz vytvorené, ostávajú existovať vo svete.

Opačná polovica roka je spojená so slobodou. Jej prejavom sú časové umenia, ktoré vždy súvisia s bezprostrednou činnosťou človeka a bez ľudského spolupôsobenia nemôžu existovať. Stredové postavenie medzi siedmimi umeniami zaujíma hudba, ktorá sa v tanci prikláňa k priestorovým, ale v speve k časovým umeniam, a tým vytvára medzi oboma most.

Tak sa stáva viditeľným, že v priestorových umeniach je možné pozorovať posledné pozostatky času, kedy bol človek bez vlastného pričinenia vedený hierarchiami. A pri časových umeniach možno tušiť, čo vznikne v budúcnosti zo slobodnej iniciatívy ľudí, aj v sociálnej oblasti.

Kolobeh roka a jeho hlavné sviatky majú ale ešte jeden hlbší aspekt, ktorý by tu nemal ostať bezo zmienky. Pretože veľké sviatky roka sú aj pozemským odrazom kultických udalostí, ktoré majú svoj pôvod vo svete hierarchií. V stúpajúcich radách božsko-duchovných hierarchií sú rozlišovaní najprv

  • anjeli, ktorí vedú jednotlivých ľudí,
  • potom archanjeli, ktorí sú vodcami rozličných národov zeme,
  • ďalej archeovia, ktorí vedú celé ľudstvo od epochy k epoche.

K archeom patrí aj Michael, súčasný vedúci duch času, ktorého sviatkom sme začali naše pozorovanie sviatkov roka. Z týchto troch druhov duchovných bytostí preukazujú predovšetkým archeovia obetnú službu ešte vyššie stojacim hierarchiám. Tak máme v pozadí sviatku Michaela obetné činy, ktoré prinášajú bytosti patriace k hierarchii archeov bytostiam nasledujúcej vyššej hierarchie, Duchom formy. Tým vzniká kozmický praobraz umenia architektúry.

V pozadí adventu stojí v tomto zmysle ďalšia obeť: obeť Duchov formy voči Duchom pohybu; odrazom tohto procesu je umenie plastiky, ako prechod zo sveta formy do sveta pohybu. Rovnakým spôsobom stoja v pozadí Vianoc obetné činy Duchov pohybu voči Duchom múdrosti, čo nachádza vyjadrenie najčistejším spôsobom v imaginácii božskej Sophie, svetovej múdrosti. Spolupôsobenie Duchov múdrosti a Trónov sa ukrýva za sviatkom Epifánie. Pri opise krstu v Jordáne hovorí evanjelium o hlase z vysokej sféry Otca. Je to sféra, z ktorej prostredníctvom obete Duchov vôle vzišla prvá inkarnácia našej zeme. Na tento prapočiatok poukazuje začiatok Jánovho evanjelia.

V našom planetárnom systéme sú Duchovia vôle, alebo Tróny, spojené so sférou Saturnu; nasledujúca hierarchia, Cherubovia ju ale presahuje a pôsobí z čistého sveta hviezd. Táto sila stálic sa zjavuje v zmŕtvychvstanom tele Krista, ktoré aj preto môže byť nazývané hviezdnym telom. A tak máme v pozadí veľkonočného diania obetné spolupôsobenie Trónov a Cherubov.

Narozdiel od toho, za imagináciou Nanebovstúpenia stojí niečo, čo nie je spojené so žiadnou planetárnou sférou. Tu sa čisto hviezdne bytosti, Cherubovia, obetujú ešte vyšším hviezdnym bytostiam, Serafom. Praobraz Nanebovstúpenia musíme tak hľadať v čisto hvieznej sfére, ku ktorej patrí aj najvyšší aspekt slnka ako stálice. Cez Turíce sa Serafovia obracajú ku sfére, ktorá leží nad hierarchickým kozmom a v kresťanskej ezoterike sa označuje ako sféra Ducha svätého. Odtiaľ prijímajú duchovné impulzy, ktoré môžu potom pôsobiť cez všetky pod nimi stojace hierarchie až do pozemských pomerov. Nakoniec, počas Jána, sa celá zem otvorí silám, ktoré prichádzajú z nadhierarchickej sféry. Z tohto dôvodu dáva Rudolf Steiner sviatok Jána do súvisu so zjavením Trojice. Duch vychádza zo Syna, ktorý sa úplne naplnil otcovskými silami.

Odraz tejto najvyššej sféry vytvára v pozemskom bytí tretia hierarchia tak,

  • že anjeli prinášajú ľuďom impulzy Ducha,
  • archanjeli impulzy Syna
  • a archeovia impulzy Otca.

Tým sa udieva prechod od Jána k Michaelovi, kedy z hora nadol prijímaná substancia začína, v zmysle neustáleho kultu, svoju cestu kolobehom roka nahor. Počas sviatku Michaela archeovia obetujú Duchom formy, počas adventu Duchovia formy Duchom pohybu a tak ďalej.

Tak máme v kolobehu roka a v jeho siedmych sviatkoch odraz a zjavenie toho, čo môže byť nazvané veľkým kozmickým kultom, ktorý je neustále vykonávaný vo svete hierarchií.

Posted in Filozofia života | Pridaj komentár

KOLOBEH ROKA A SEDEM UMENÍ (4/5)

predchádzajúca 3 časť

Sergej O. Prokofieff

Ostáva nám už len posledný veľký sviatok: letný sviatok Jána. V tomto čase zem úplne vydýchla svoju dušu a svojho ducha. Je v stave najhlbšieho spánku; ktorého prejavom je nádherne rozvinutá letná príroda. Čo je počas zvyšného behu roka riadené a formované viac zo síl siedmych planét, spája sa teraz prostredníctvom slnka s vedením zo sféry stálic. Aby mohlo fyzické a éterické telo zeme ďalej existovať v čase, kedy jej duševno-duchovná časť prebýva v duchovnom svete, musí byť toto fyzické a éterické vedené najvyššou hierarchiou z druhej strany planetárneho sveta. Odohráva sa tu na makrokozmickej úrovni to isté, ako pri spiacom človeku. Aj v ňom pôsobia najvyššie duchovné hierarchie, zatiaľ čo v noci jeho duchovno-duševné spočíva mimo jeho fyzicko-étherického tela. To ale znamená, že na tomto záverečnom stupni musí byť všetkých doteraz popísaných sedem umení – ako aj za nimi stojace kozmické sily – privedených k vyššej harmónii. Práve tak, ako je sedem planét vo svojom behu obsiahnutých sférou zverokruhu.

Ktoré umenie môže byť ešte vyššie, ešte obsiahlejšie ako sedem menovaných? Ktoré umenie môže ako oktáva obsiahnuť všetkých sedem popísaných stupňov? Videli sme, ako je sedem umení spojených s určitými kozmickými činnosťami, ktoré nachádzajú vyjadrenie práve vo sviatkoch roka. Pritom sme nehovorili len o siedmych pozemských umeniach, ale aj o ich duchovných prameňoch, o ich kozmickom prapôvode. Poukázali sme na

  • architektoniku kozmických myšlienok,
  • potom na plastické kozmické formotvorné sily,
  • na sféru kozmickej imaginácie alebo kozmického maliarstva,
  • na kozmickú hudbu alebo hudbu sfér,
  • na kozmické slovo,
  • na kozmické pramene eurytmie, ktoré vznikli zo spolupôsobenia všetkých síl éterického kozmu
  • a nakoniec na sociálne umenie, ktorého počiatok môžeme nájsť v spolupôsobení ľudí vedomých si svojho kozmického pôvodu.

Čo spája všetkých týchto sedem kozmických činností? Je to ich kozmický pôvod a charakter, a z toho vyplýva ôsme, záverečné umenie, ktoré je zároveň najvyšším: umenie žiť v súlade s celým kozmom. Pretože v tomto umení, ako v mohutnom lone prebývajú všetky ostatné kozmicko-pozemské umenia.

A hlavnou cestou ako toto najvyššie umenie oživiť je vedomé prežívanie kolobehu roka a spoluúčasť na sviatkoch, ktorých cieľom je stále viac a viac prežívať Kristovu bytosť, ktorá priniesla na zem celú plnosť kozmických síl, ako nového Ducha zeme. Existuje ale ešte jeden aspekt sviatku Jána, ktorý nám snáď najjasnejšie môže ukázať jeho zvláštne postavenie v kolobehu roka. V čase tohto sviatku je spomínané narodenie najstaršej individuality ľudstva, ktorá vystúpila na prelome vekov pod menom Ján Krstiteľ.

On je posledným veľkým prorokom starého sveta a zároveň prvým predzvestovateľom nového, kresťanského veku. Z jeho všeobsiahlej múdrosti, ktorá prichádza ešte zo sféry otca, pochádzajú jeho najznámejšie slová: „On musí rásť a mňa musí ubúdať.“ (Ján, 3,30). To znamená malý, obmedzený pozemský človek musí ubúdať, ale prichádzajúci kozmický človek budúcnosti musí rásť. To je najväčšie vyznanie človeka na konci predkresťanských čias, ešte pred mystériom na Golgote. Tieto slová nachádzame znova v kresťanskom období, avšak v úplne premenenej forme.

Čo vyslovil Ján Krstiteľ ako najčistejšie zjavenie síl Otca, to zneje v ústrety nám, teraz zrodeným zo síl slnka, v novom slove apoštola Pavla: „Nie ja, ale Kristus vo mne“ (Gal, 2,21). To znamená nie malý, obmedzený pozemský človek, ale kozmický človek, Kristus vo mne. To je znovuzrodenie Jánovho slova zo slnečnej, z Kristovej sféry. Teraz, práve v našom čase, prekonali tieto slová tretiu metamorfózu. V 20. storočí sa zrodili ešte raz, ale tentoraz nie len zo síl Otca, a nielen zo síl Syna, ale zo síl Ducha, zahŕňajúcich otcovské aj synovské sily. Tieto slová nachádzame u Rudolfa Steinera ako prvú základnú tézu, ako formulu, ktorou z Ducha popisuje podstatu antropozofie:

„Antropozofia je cesta poznania, ktorá by chcela viesť duchovné v ľudskej bytosti k duchovnému v kozme. Zjavuje sa u človeka ako potreba srdca a citu.“

Viesť duchovné v človeku k duchovnému v kozme – k tomu je najistejšou cestou vedomé prežívanie kolobehu roka a jeho sviatkov. Spája antropozofiu s celým vývojom kresťanstva na našej zemi. V tomto zmysle vraví Rudolf Steiner, že osud antropozofie by chcel byť zároveň osudom kresťanstva.

Za všetkých čias mali umenia silný element utvárania spoločenstva. Dnes je možné tento impulz zásadne prehĺbiť a posilniť tým, že môže byť vytvorené spojenie medzi rôznymi umeniami, kolobehom roka a jeho sviatkami. Preto umenia dokážu ľudí viac a viac spájať s ich kozmickým pôvodom a prispievať k spomínanej centrálnej úlohe antropozofie. Na jednej strane tak nájdu harmonické prepojenie s vedou, pretože svoje inšpirácie čerpajú z prirodzeného kolobehu roka, a na druhej strane vytvoria prostredníctvom sviatkov v roku spojivo k religióznym impulzom, ktoré dnešný človek obzvášť potrebuje. (Religiózne impulzy tu nie sú chápané v zmysle nejakého vierovyznania, ale ako bezprostredne vychádzajúce z vedomého spoluprežívania kozmického bytia v kolobehu roka. Na takéto „spätné naviazanie sa“ človeka na božské, poukazuje aj význam latinského slova religio, ktoré už v rannokresťanských časoch bolo dávané do spojitosti s religare – naviazať, upevniť.) Potom môže byť viac a viac uskutočňovaný veľký ideál syntézy vedy, umenia a náboženstva, tak ako to bolo už po stáročia predpísané v pravom rozikruciánstve.

Pracujúc v tomto smere, sa ľudia budú pripravovať na vedomé prekročenie prahu do duchovného sveta nie len ako jednotliví duchovní žiaci, ale ako spoločenstvo. Časom sa zrodí na zemi spoločenstvo alebo spoločnosť, ktorá bude žiť v úplnej harmónii s kozmickými silami, a ktorá bude schopná čerpať svoju silu bezprostredne z kozmu, a tým mu vytvoriť bránu na zem. Takéto spolužitie s kozmickým bytím popisuje Rudolf Steiner ako obrátený kultus. Tu nezostupujú anjeli dolu k človeku, ale ľudia vystupujú k anjelom, aby od nich prijali impulzy, ktoré budú stále viac potrebovať pre dôstojnú ľudskú existenciu a naša zem pre svoje uzdravenie. Takéto spoločenstvo potom utvorí bránu, ktorou budú môcť kozmické sily bezprostredne vtekať do života zeme, všetko premieňajúc a obnovujúc. A v jednotlivých ľuďoch vznikne silný pocit, že sú ako indivíduum, ale spolu s podobne sa usilujúcimi, vnorení do prúdu kozmického diania.

Tento pocit dokázal ľuďom, ktorí sú spojení s antropozofiou, dať odvahu a silu napĺňať vo svete tie úlohy, ktoré majú byť dnes napĺňané z pravého michaelského ducha času.

pokračovanie

Posted in Filozofia života | Pridaj komentár

KOLOBEH ROKA A SEDEM UMENÍ (3/5)

predchádzajúca časť

Sergej O. Prokofieff

Toto popísané prvé zjavenie vyššieho Ja, ale nie je ešte jeho plným zjavením. Toto prichádza až na ďalšom stupni cesty zasvätenia, na stupni intuície. Vo svojej knihe „Prah duchovného sveta“ píše Rudolf Steiner o troch základných aspektoch ľudského Ja: o bežnom ja, vyššom Ja a o pravom Ja človeka. Ich praobrazy zodpovedajú Vianociam, Epifánii a Veľkej noci, ktoré predstavujú tri stupne zjednotenia sa Krista s ľudským bytím.

V Tajnej vede v náryse popisuje Rudolf Steiner, že duchovnému žiakovi sa iba v intuícii môže mystérium Golgoty stať vlastnou skúsenosťou. Len v intuícii môže byť pochopené mystérium Loga, Slova. Pretože v Logu sa prejavujú v duchovnom svete sily všetkých deviatich hierarchií, tak ako ich Rudolf Steiner predstavil v štvoritom rytme Meditácie základného kameňa, v sobotu, 29. decembra 1923, na Vianočnom zjazde. Je možné tiež povedať:

Prvá, najvyššia hierarchia, sa prejavuje vo svetovom slove viac dramatickým spôsobom, ako blesk a hrom, druhá viac epickým a tretia, prenikajúca do vnútra človeka, pôsobí viac lyricky. Toto spolupôsobenie všetkých hierarchií sa spája so zemou len v mystériu na Golgote a tvorí základ pre slovesné umenie budúcnosti, kedy bude slovo pôsobiť vo svete magicky, to znamená tvorivo, plodiac život. Rudolf Steiner raz povedal, že človek v budúcnosti bude Mikrologom, odrazom Makrologa. Z tohto dôvodu sa môže práve umenie slova najviac priblížiť tajomstvám Golgoty. Ako veľké míľniky stoja v histórii ľudstva diela slovesného umenia, ktorými môžu byť ľudia privedení k pochopeniu plného významu mystéria na Golgote. K nim patria predovšetkým Jánovo evanjelium a v našej dobe Meditácia základného kameňa od Rudolfa Steinera. Všetko toto je najhlbšie spojené s rozvojom základného impulzu Grálskych mystérií. Rudolf Steiner popisuje, ako prostredníctvom týchto mystérií človek v ďalekej budúcnosti pretvorí svoj hrtan tak, že z neho vznikne nový reprodukčný orgán, ktorým bude môcť duchovným spôsobom plodiť seberovných. Prostredníctvom slova bude človek sám schopný tvorivo pôsobiť až dovnútra fyzickej hmoty.

Tento ideál popisuje Rudolf Steiner slovami: „A musí prísť čas, kedy sa telo stane opäť Slovom a naučí sa prebývať v ríši Slova.“ Predstupňom tejto vzdialenej budúcnosti bude, približne za 3 000 rokov od dnešnej doby, zjavenie sa Maitreya Budhu; podľa Rudolfa Steinera bude „mať slová, ktoré sa svojou magickou silou budú bezprostredne stávať morálnymi impulzmi pre ľudí, čo ich budú počuť“. Prvé kroky k tejto veľkej budúcnosti boli učinené založením nového umenia tvorivej reči vychádzajúceho z Antropozofie, v ktorom ľudské slovo vyvinie sily, ktoré môžu mať éterickomorálne pôsobenie.

Po intuícii, kráča žiak duchovného školenia po ceste zasvätenia k ešte vyšším stupňom. Ich popis v súvislosti so sviatkami v roku nájde čitateľ v autorovej knihe Kolobeh roka ako cesta zasvätenia k prežívaniu bytosti Krista. Avšak tu chceme pozorovať súvislosť sviatkov v roku s rôznymi umeniami. Z už uvedeného vidíme, že umenia sú reálnymi cestami k spoznaniu veľkých svetových tajomstiev, tak ako sa prejavujú v najdôležitejších sviatkoch roka. Na túto vlastnosť umení poukázal už Goethe, keď hovoril o kráse ako o „manifestácii tajných zákonov prírody, ktoré by nám bez tohto javu navždy ostali skryté“.

Ďalší stupeň, po Veľkej noci, tvorí v kolobehu roku sviatok Nanebovstúpenia. Aby sme túto udalosť lepšie pochopili, musíme sa bližšie pozrieť na ľudské éterické telo. Nesie v sebe dve tendencie:

  • na jednej strane akoby vrodené úsilie spojiť sa s veľkou slnečnou sférou, z ktorej prapôvodne pochádza;
  • na druhej strane viac materialistickú tendenciu, pre ktorú materialistické myšlienky a pocity dnešných ľudí viažu éterické telo na zem a oddeľujú ho od jeho kozmickej domoviny. Tým sa ľudské éterické telo stáva viac a viac podobné fyzickému telu a preberá od neho sily smrti.

V oboch prípadoch by človek nemohol na zemi uskutočniť svoju ďalšiu evolúciu. Ak by éterické telo nasledovalo svoju tendenciu k slnku, bolo by pre ľudí nemožné udržať svoje individuálne bytie na zemi. A prijatím príliš mnohých síl smrti do éterického tela, by bolo ľudstvo predurčené na zemi vyhynúť. Aby mohlo ísť na zemi ďalej svojou cestou, musela byť nájdená možnosť, ako získať už tu na zemi, bez oddelenia sa od nej, kozmické sily zo slnečnej sféry, pôvodne vlastné éterickému telu, ako protiváhu k silám smrti. Táto možnosť bola vytvorená Nanebovstúpením Krista. V imaginácii, ktorá je v základoch tohto sviatku, je zobrazené, ako sa Kristova bytosť spája s tendenciou ľudského éterického tela k slnku a sprostredkúva mu tým už v okruhu zeme tie hviezdne a planetárne sily, ktoré boli éterickému telu bezprostredne vlastné iba v slnečnej sfére.

Tento proces tvorí základ ďalšieho umenia, umenia, ktoré bolo vytvorené až za našich čias, v 20. storočí. Je to umenie eurytmie. Nemôžeme ho v skutočnosti pochopiť bez toho, aby sme popísaným spôsobom prenikli do mystéria Nanebovstúpenia. V eurytmii máme totiž už na zemi prejavenie tých kozmických zákonitostí v éterickom tele človeka, ktoré do neho vniesol Kristus Nanebovstúpením, a ktoré vo svojej hlbokej podstate súvisia s vývojom Životného ducha. Pravdaže, eurytmia stojí dnes z tohto hľadiska iba na začiatku svojho vývoja. Rudolf Steiner na to poukazuje, keď vraví, že dnes „to môže byť samozrejme iba džavotanie oproti tomu, čo sa raz bude musieť zrodiť z tohto umenia“. Napriek tomu je mimoriadne dôležité niesť vo vedomí tieto súvislosti; pretože to môže vytvoriť základ pre nevyhnutnú zodpovednosť voči tomuto umeniu, ktoré má svoj pôvod bezprostredne v Kristovom mystériu.

Nasledujúcim sviatkom po Nanebovstúpení sú Turíce. S nimi je spojené ďalšie veľké umenie:

umenie sociálneho spolužitia, sociálne umenie, ktoré vytvára pravé spoločenstvo slobodných duchov. Obdivuhodným spôsobom nám to ukazuje imaginácia turíčneho diania. Upozorňuje nás na zrod praspoločenstva, v ktorom nachádza všetkých dvanásť základných prúdov ľudstva svoje individualizované zastúpenie a úplné harmonické spojenie. Tento praobraz spoločenstva budúcnosti zároveň prorocky predstavuje najvyšší výkon sociálneho umenia. Tak nachádzame v turíčnej imaginácii, ako na každého človeka individuálne zostupuje Duch v ohnivom jazyku.

Preto raz tohto Ducha Rudolf Steiner nazval individualizovaným Duchom. Pretože každý jeden z dvanástich apoštolov prijal svoj vlastný duchovný impulz, a predsa to bol vždy ten istý Duch. Tým je na najvyššej spirituálnej úrovni prorockým spôsobom preklenutý najväčší protiklad v novodobom živote ľudstva, protiklad medzi individualizáciou a spoločenstvom. V takomto spoločenstve potom vzchádza prvý zárodok budúceho vývoja Duchovného človeka. Patria k nemu ľudia, ktorí prijali Kristom ustanovený krst Duchom a ohňom (Ján, I,27). Je to uskutočnenie veľkého ideálu bratstva ľudí jedného ducha na celej zemi. Rudolf Steiner poukazuje vo svojej Filozofii slobody na tento ideál, keď hovorí, že dvaja skutočne slobodní ľudia sa nemôžu nikdy dostať do disharmónie alebo protirečenia.

Videné viac ezotericky, vedie toto svetové turíčne spoločenstvo k úplne novému usporiadaniu karmy ľudstva. Karma bude silou Krista, ako svojho pána, uvedená do dokonalého súzvuku so zákonitosťami duchovného kozmu, čo zaručí nie obmedzenie, ale plné rozvinutie ľudskej slobody do kozmickej dimenzie. Rudolf Steiner na to poukazuje nasledujúcimi slovami:

„Podľa poriadku duchovného sveta má byť karma jednotlivcov spojená s celkovou karmou nie ľubovoľným spôsobom, ale tak, aby organizmus spoločenstva vytváral odraz nebeského rádu… Je to takpovediac založenie ľudstva budúcnosti postaveného na podstate Ja.“ Z opísaného vidíme, ako hlboko sú ľudské umenia spojené so svetovými tajomstvami a so sviatkami v roku. Ak bude týchto sedem umení prežívaných v kolobehu roka popísaným spôsobom, stanú sa podobnými siedmim hviezdam, ktoré nesie v ruke Syn človeka, tak ako je to popísané v Apokalypse.

pokračovanie 4 časť

 

Posted in Filozofia života | Pridaj komentár

KOLOBEH ROKA A SEDEM UMENÍ (2/5)

predchádzajúca časť

Sergej O. Prokofieff

Ďalší stupeň na modernej ceste zasvätenia, ktorý nasleduje po štúdiu, je podľa Tajnej vedy v náryse nadobudnutie imaginatívneho poznania“. Ale medzi vyššie zmieneným prvým a týmto druhým stupňom máme veľmi dôležitý medzistupeň. Aby sme ho lepšie pochopili, musíme sa bližšie pozrieť na to, ako sa v človeku odohráva proces myslenia. Naše myslenie má svoj prapôvodný zdroj v ľudskom astrálnom tele.

Do nášho vedomia ale stúpne iba vtedy, ak je odtiaľ zrkadlené prostredníctvom fyzického tela. Toto myslenie prebiehajúce v astrálnom tele, ale zrkadliace sa prostredníctvom fyzického tela využíva schopnosť úsudku, „ktorú si človek vydobil vo fyzicko-zmyslovom svete“. Podoprení takýmto myslením, môžeme v štúdiu antropozofie pokročiť tak ďaleko, že ju budeme prežívať ako veľkolepú, vyššej realite zodpovedajúcu myšlienkovú stavbu. A je možné ísť na tejto ceste ešte o krok ďalej; lebo naše myslenie sa môže stať živým tým, že proces zrkalenia bude prenesený z fyzického do éterického tela. Procesy, ktoré prebiehajú v našom astrálnom tele, budú teda zrkadlené v našom vedomí nie z fyzického, ale z éterického tela. Takýto vnútorný druh myslenia mal vo veľkej dokonalosti Goethe. Príčinou toho je, medziiným, aj jedna z jeho predchádzajúcich inkarnácií, kedy žil v časoch Platóna ako sochár v starom Grécku. Uplatnenie tohto myslenia mu umožnilo z vlastnej skúsenosti hovoriť o prarastline a o princípe metamorfózy. Síce to u neho ešte nebolo plne rozvinuté imaginatívne jasnozrenie – nevidel ani skupinové duše rastlín, ani elementárne bytosti – ale nebolo to ani naše bežné myslenie. Rozdiel medzi bežným a živým myslením spočíva v tom, že živé myslenie nielen chápe hotové myšlienky, ale začína myšlienky z vnútornej aktivity plasticky utvárať. Pritom toto utváranie neprebieha podľa zákonov rozumovej logiky a kauzality, ale podľa éterických zákonov metamorfózy. Pri tejto omnoho silnejšej vnútornej aktivite zaobchádza duša s myšlienkami tak, ako zaobchádza sochár s hlinou, z ktorej môže vytvoriť rozličné formy.

Máme teda do činenia s určitým druhom vnútorného sochárstva, pričom architektúra je projekciou zákonitostí fyzického tela navonok a sochárstvo projekciou zákonitostí ľudského éterického tela navonok. Najkrajšie výsledky v tomto smere predstavujú klasické grécke sochy. V nich máme viditeľný prejav čistých éterických síl človeka; preto sú aj také cudné a bezvášnivé.

Ku školeniu sochára v gréckych mystériách patrilo naučiť sa ovládať svoje astrálne telo tak, aby z neho nič neprúdilo do čistého odrazu éterických síl v kameni alebo v hline. Ak nájdeme niekde v gréckej plastike vášnivý (astrálny) element, potom tieto diela stoja už na hranici pravých starogréckych predstáv o kráse. Takéto dielo je napr. Laokón (pozri vyobrazenie) alebo najrozličnejšie vyobrazenia démonickosti.

Pre posledne menované je pekným príkladom Pergamonský oltár (pozri vyobrazenie), kde sú pri boji bohov s titánmi bohovia zobrazení úplne bezvášnivo, narozdiel od titánov, rozdrásaných pudovosťou démonickej astrality.

Oddelenie éterického od nižšieho astrálneho je nevyhnutné aj pre živé myslenie. Pretože aby živé myslenie viedlo k skutočným tajomstvám prírody, nesmie mysliaci svoje myšlienky utvárať svojvoľne, ale musí vo svojom vnútri ponúknuť niečo ako javisko, na ktorom sa môžu vypovedať skutočnosti sveta. V tomto zmysle je prečistené a ovládnuté astrálne telo jedným z najdôležitejších predpokladov nie len pre živé myslenie ako také, ale pre správne vžitie sa do imaginatívneho sveta vôbec. Rudolf Steiner raz povedal, že Goethe bol vo svojej bytosti najmenej luciferský.

Získanie nesebeckosti astrálneho tela bolo v Grécku označované ako katarzia; aby ju bolo možné dosiahnuť, sú do kolobehu roka, obdivuhodnou múdrosťou riadenia sveta, vložené štyri adventné týždne, alebo týždne „očakávania“. Počas týchto týždňov pred Vianocami môže človek cvičiť nesebeckosť svojho astrálneho tela:

  • nesebeckosť vôle v prvom týždni,
  • vôle a cítenia v druhom,
  • vôle, cítenia a myslenia v treťom týždni;

alebo inak povedané:

  • kontrolu jednania v prvom týždni,
  • kontrolu pocitov v druhom
  • a kontrolu myšlienok v treťom týždni. Pretože z týchto troch elementov pozostáva život ľudského astrálneho tela.

Keď je tak počas prvých troch adventných týždňov dosiahnutý určitý stupeň nesebeckosti astrálneho tela, je človek vnútorne pripravený vstúpiť vo štvrtom týždni do sveta objektívnych imaginácií. Potom má v sebe silu, ktorá ho uspôsobuje získavať svoje myslenie nie len odrazom cez éterické telo, ale postrehovať ho teraz bezprostredne vo svojom astrálnom tele. Potom zažíva vedome to, čo inak prežíval len nevedome v stave spánku, keď zotrvával mimo svojho fyzického a éterického tela. To nie je nič iné, ako vstúpenie do sveta objektívnej imaginácie, alebo do sveta, z ktorého ľudská duša zostupuje pri narodení na zem a odkiaľ tiež prišla rajská bytosť, ktorá sa potom stala nositeľom Krista. Z toho vyplýva, že toto vstúpenie do imaginatívneho sveta sa v kolobehu roka môže najlepšie uskutočniť vo vianočnom čase.

A naviac, bude to prebiehať zvlášť harmonicky, keď prvé, čo človek v imaginatívnom svete zažije, bude vianočná imaginácia: panenská ženská bytosť s dieťaťom na lone. Jej tvár je možné prežívať v imaginácii tak, že sa v nej zrkadlí celý hviezdny kozmos, ktorý, ako sme videli, tvorí veľký svetový chrám. A dieťa, ktoré nesie na lone, je zjavením éterických síl slnka, síl prapôvodného éterického tela ľudstva, ktoré je v biblii popisované ako strom života. Ďalej nadol, v bohatých záhyboch jej odevu, máme ovládnuté a prečistené sily mesiaca, sily ľudského astrálneho tela, ktoré prekonalo úplnú katarziu.

Táto imaginácia môže v čase Vianoc reálne vystúpiť v ľudskej duši, ak bolo astrálne telo počas adventu dostatočne očistené. Jej objavenie sa môže byť v zmysle starých mystérií označené ako osvietenie alebo Photisma. V určitom zmysle je táto imaginácia prejavom prečisteného astrálneho tela, ktoré je pripravené prijať do seba vyššie a poskytnúť mu živnú pôdu. Z tohto dôvodu bolo už od začiatku v kruhoch ezoterického kresťanstva plne prečistené astrálne telo označované ako panna Sophia. Zrkadlením duchovných imaginácií v pozemskom je umenie maľby, a toto umenie dosiahne to najvyššie, ak je schopné zobraziť duchovné procesy v prečistenom astrálnom tele. Touto cestou sa zrodila napríklad Sixtínska madona od Raffaela.

Všetky tri popísané stupne ale môžu byť absolvované aj bez zvláštnej vnútornej dramatiky; samotné imaginácie môžu byť človeku dané tak, že majú harmonizujúci a podporný vplyv na jeho život. Človek môže dnes napríklad stretnúť ľudí, ktorí vnímajú elementárnych duchov, alebo aj éterické procesy v prírode a ktorí z toho čerpajú útechu a dôveru pre svoj život. Tento pokojný charakter sa ale zmení okamžite, keď prejde jasnovidectvo do skutočného zasvätenia.

Pretože pri zasvätení nemá človek do činenia len s minulosťou, ale aj s budúcnosťou. Budúcnosť má ale vždy dramatický charakter. Aby ju človek spoznal, musí prekročiť prah duchovného sveta s plným vedomím a musí zo svojich vlastných síl vytvoriť most nad priepasťou bytia. Táto priepasť, ktorá oddeľuje začiatočnícku jasnovidnosť od prvých stupňov zasvätenia, sa nachádza medzi imaginatívnym a inšpiratívnym stupňom. Z tohto dôvodu povedal Rudolf Steiner, že skutočné zasvätenie začína na stupni inšpirácie. Je tiež popisované ako čítanie tajného písma. Ťažkosť, ktorá stretne žiaka na tomto stupni, je zjavná už z toho, ako Rudolf Steiner charakterizuje prechod z imaginácie do inšpirácie. Tu musí totiž žiak odstrániť zo svojho vedomia všetko, čo vybudoval na imaginatívnom stupni a mať silu žiť v dokonale prázdnom vedomí bez toho, aby sa stratil v nebytí.

Jedným z najznámejších diel Fridricha Nietzcheho je „Zrodenie tragédie z ducha hudby“. Tu môže človek naopak povedať, zrodenie hudby sa uskutočňuje z ducha tragédie. Tento zážitok priepasti je spojený s prechodom z duchovného priestoru do prúdu duchovného času a znamená vstúpenie do skutočného duchovného sveta, ktorý duša, okrem tejto formy, zažíva iba po smrti. To je dnes možné činom Krista, ktorý svojou inkarnáciou v ľudskom tele vniesol impulz preduchovneného času do odumierajúcich priestorových pomerov zeme. Tým sa stal pre duchovne hľadajúcich ľudí možný výstup nad imaginatívnu sféru, do inšpiratívnej.

V tejto vyššej sfére zažíva človek poprvýkrát zjavenie svojho vyššieho Ja, ktoré zaznieva vo svete mohutných kozmických inšpirácií. Ako zo všeobsiahleho mora harmónií sfér, ktoré počuli ešte Pytagorejci, zjavuje sa, samo znejúc, toto vyššie Ja. Na zemi môže človek tento zážitok napodobniť iba prostredníctvom umenia hudby. Cez hudbu sa prejavuje Ja človeka v jeho astrálnom tele. Obrazom toho je Orfeus, ktorý hrou na svojej harfe privádza divé zvery, to znamená pudové sily astrálneho tela, zo svojho Ja k mieru, harmónii a premene. V kolobehu roka je skúsenosť priepasti bytia, a s tým spojená premena vedomia, vymedzená dvanástimi svätými nocami, ktoré ukazujú cestu od Ježiša ku Kristovi, od ľudského k božskému v nás, k prvému stretnutiu s vyšším Ja.

Priepasť, ktorá je medzi Vianocami a Epifániou, a ktorá predstavuje priepasť medzi človekom a bohom, je prekonateľná len preto, že človeku prichádza na pomoc Kristus, jediný boh, ktorý sa stal človekom. Že je táto pomoc možná, je spojené s preniknutím do mystéria jeho vtelenia. Udialo sa pri krste v Jordáne a toto tajomstvo tvorí vnútorný obsah sviatku Epifánie.

V poslednej prednáške cyklu Das Initiaten-Bewußtsein hovorí Rudolf Steiner o tom, že v budúcnosti bude zo všetkých umení len hudba schopná znázorniť mystérium inkarnácie boha v Jordáne, tajomstvo spojenia božského Ja najprv s astrálnym telom človeka, a potom s jeho ďalšími dvoma schránkami. Len preto, že v tomto bode ľudského vývoja sa boh stal človekom, môže človek nájsť správnu cestu do duchovného sveta. Že pri krste v Jordáne nemáme do činenia len s imagináciami, ale predovšetkým s inšpiráciami, ukazuje nielen hlas z nebies: „Toto je môj, mojou láskou naplnený syn, v ktorom sa ja sám zjavujem“, ale aj skutočnosť, že pri krste dostali imaginácie formy prevzaté zo zvieracieho sveta. Čisté imaginácie môžu byť vyjadrené len rastlinnými tvarmi. Keď sú ale preniknuté inšpiráciami, prijmú napríklad formu holubice alebo jahňaťa, tak ako sa zjavili jasnovidnému pohľadu Jána (Ján, I, 29 a 32).

pokračovanie 3 časť

Posted in Filozofia života | Pridaj komentár