Ako priviesť deti k čítaniu

skazka5Nedávno som bola na rodičovskom združení. Ukázalo sa, že môj syn Jegor je jediný, ku ktorému nemala učiteľka žiadne výhrady, čo sa týka ruského jazyka a čítania. Celá trieda na mňa upriamila pozornosť, až som sa začala červenať a hanblivo som sa tlačila pod lavicu.

Po skončení stretnutia sa všetci rodičia na mňa natlačili a pýtajú sa: „Ako ste ho prinútili, aby rád čítal?“ Predo mnou stojí skupina 40-ročných žien a čakajú odo mňa prednášku na tému, ako som prinútila svojho syna, aby mal rád knihy a sú pripravené vypočuť si drastické metódy, predsa, už všetky normálne vyskúšali a všetky zlyhali. Snažím sa im seriózne vysvetliť, že nie je možné niekoho prinútiť mať rád knihy, ale oni nechápu, veď predsa môj syn má rád, to znamená, že mne sa ho podarilo prinútiť.

– Pri Jegorovi stále niekto číta. Ja, muž, staré mamy a on to vidí a číta tiež. Máme plný dom kníh.

– U nás je tiež plný dom kníh, môj otec knižnicu zbieral. Tri skrine plné kníh ako nové, ešte stránky nerozlepené. Tu máš, zober a čítaj! Ale on len pred televízorom sedí!

U nás televízor nie je…

– To ako?

Normálne, žiadny televízor nemáme. My čítame.

Pohľady, ako keby primitívni ľudia pozerali na šamana, ktorý zastavil mávnutím ruky jaskynného medveďa. To je materinská láska! Zrieknuť sa televízora, aby dieťa čítalo! Pristúpiť na takú obetu!

– A čo robíte po večeroch?

– Napríklad sa rozprávame..

Viera

zdroj

004_moments-in-the-sun

 

Posted in Atla-Ra | Pridaj komentár

Staré duše a dokončení cyklu reinkarnace

Duše prochází celkem pěti fázemi reinkarnace – od zrození až po stáří duše. Lidé nacházející se v páté čili poslední fázi reinkarnace jsou proto nazýváni staré duše. V této části vývoje duše jde o hledání rovnováhy a dovršení, a nutkání takříkajíc předat před koncem reinkarnace žezlo.

starka

Na konci cesty

Po dokončení čtvrté fáze reinkarnace již duše ušla notný kus cesty.

  • V první fázi se právě zrozená duše dozvídá o své fyzické existenci, životě a smrti, a potřebě péče.
  • V druhé fázi se duše jako dítě učí o společnosti, kultuře a společenství a o potřebě struktury, pocitu náležitosti a hraní určité role.
  • Ve třetí fázi se mladá duše učí o svobodné vůli a sebeurčení, o vzetí zodpovědnosti za svůj osud do vlastních rukou a o tom, jak se s tím vypořádat.
  • Ve čtvrté fázi se coby zralá duše učí o spoluexistenci a propojenosti, vzetí zodpovědnosti za své vlastní vztahy a respektu k rozdílnosti a jinakosti.

A nakonec je duše připravena na svou poslední štaci – návrat do jednoty a konec reinkarnace. Tento návrat do jednoty není o ztrátě individuality, jak by se mohlo zdát. Konec reinkarnace – či nanebevstoupení, osvícení nebo jak to chcete nazývat – neznamená zmizení a rozplynutí se do nicoty. Místo toho duše dokončí své dobrodružství jako unikátní jedinec, jako výrazná hvězda na noční obloze, jako zcela realizované vlastní já.

  • Na začátku této fáze se duše soustředí na sebevyjádření a seberealizaci, na hledání zkušeností, které nabízejí osobní naplnění při životě ve fyzické rovině. Ty mohou zahrnovat například herectví, malbu, vinařství, zahradnictví nebo pilotování starých letounů či jen být dědečkem. Duše se nezajímá o úspěch či slávu, ale spíše konání něčeho, co si zamilovala a v čem nachází vnitřní uspokojení.
  • Na konci této fáze pak je větší důraz na výuku spíše než učení se, na předávání naučeného a vedení ostatních. Pro některé, zejména pro staré kněží duše, se jedná o výuku výhradně duchovního rázu. Mnoho předních světových duchovních učitelů jsou staré duše. To však neznamená, že každý samozvaný guru je také stará duše. Právě naopak. Duchovní učitelé existují ve všech fázích reinkarnace. Ale pokročilá stará duše v roli duchovního vůdce disponuje určitými charakteristikami, kterými se od ostatních odlišuje: dalekosáhlou moudrostí, schopností obrovského soucítění a malých či žádných materiálních vazeb.

Hlavními oblastmi zájmu pro staré duše jsou jednota a rozmanitost. Stará duše již má dobře vyvinutý smysl pro osobní identitu (z mladé fáze duše) a vzájemné závislosti (ze zralé fáze duše). Nyní duše cítí nutkání se znovu spojit s vyšším řádem věcí, se základem kosmické jednoty. To však neznamená zavržení lekcí naučených v předchozích fázích, jen aby si užila nadýchaného pohodlí jednotnosti. Naopak to znamená vyrovnání se s dvojakostí života (vlastní já a ostatní, láska a nenávist, radost a bolest atd.) a jejich přijetím za přirozenou součást celku.

Vnímání starých duší

V tomto pátém a posledním cyklu ve fyzické rovině existuje holističtější vnímání vlastního já, života a všeho ostatního jako součásti něčeho většího. Zatímco zralá duše tedy začne vnímat ostatní jako své bratry a sestry, stará duše začne vnímat své vlastní já i ostatní jako nedělitelné součásti většího celku, z nichž všechny jsou jedinečné, avšak zásadní. Stará duše jinými slovy začne vnímat každou věc, každou bytost a každý moment jako součást jedné velké mozaiky.

Otázkou teď je, jak s touto sjednocenou realitou svázat své vlastní já – jak se smířit se všemi konflikty, jak zažít harmonii v rámci veškeré rozmanitosti. To vyžaduje, abychom uznali platnost všech vybraných životních cest všech bytostí v širším řádu věcí. Všichni jsme součásti Jednoho, a přesto jsme mnoho a každý z nás sleduje jinou cestu. A žádná z cest není nesprávná. Z toho plyne i motto staré duše: “Ty si dělej svoje a já svoje.”

Životní styl starých duší

Staré duše jsou uvolněnější, bezstarostnější a stojí v životě o něco více stranou. Lidská existence je jim důvěrně známá a zvládnutelná a již neexistuje tak mnoho problémů či otázek, se kterými by bylo nutné se vypořádat. Hlavními otázkami jsou ve skutečnosti pouze ty existenční, nikoliv materiální či psychologické. Staré duše se zabývají vlastními věcmi a sledují jen tu svou cestu, a umožňují ostatním, aby sledovali tu jejich.

Zdokonalují své vlastní schopnosti a snaží se v životě být co nejvíce sami sebou. Mnozí tak činí prostřednictvím uměleckého, humanitárního či filozofického úsilí, pro mnoho jiných však může být největší formou seberealizace i něco tak všedního jako je zahradnictví. Práce, odpočinek a zábava se stanou jednou a tou samou věcí. Potenciálním problémem pro staré duše může být úpadek do apatie, kdy je již nezajímá život ani svět. Jak fyzická rovina postupně ztrácí své kouzlo, vtělená duše může začít vykazovat známky znavení světem, a to už při narození. Deprese je ve skutečnosti jednou z forem duševní choroby, na které jsou staré duše náchylné (což však nutně neznamená, že všichni trpící depresí jsou staré duše. Jde jen o to, že stará duše začínající vidět širší souvislosti může někdy mít pocit, že běžný život je jen zbytečným utrpením.) Radost je nakonec místo dělání možné nalézt v pouhém bytí.

Jak poznáme starou duši?

Staré duše disponují značnou mírou sebejistoty, která je neobvyklá pro duše v ostatních fázích (s výjimkou královských duší, které o sobě nepochybují v prakticky žádné z fází). Jsou většinou uvolněné a vyrovnané se sebou samými. To ovšem neznamená, že nemají žádné problémy – mnoho z nich očividně ano – ale jejich problémy nad nimi nemají takovou moc, jak to často bývá u zralých duší.

Staré duše obvykle vyzařují klid a stabilitu, které mají podstatu, hloubku či váhu. Mladé duše se pak mohou zdát relativně zbrklé a povrchní, a zralé duše život zdánlivě neustále stresuje a útočí na ně. Často je to možné poznat z hlasu: mladé duše většinou mluví hlasitě a rychle, zatímco zralé duše mají poměrně měkký tón s nádechem nejistoty. Staré duše naproti tomu mívají pomalý, hluboký hlas – uvolněný, plný jistoty a bez známky spěchu. Tento vnitřní klid a hloubka jsou evidentní také v očích starých duší. Zatímco mladé duše dlouho neudrží oční kontakt a zralé duše ho udrží jen občas, pokud nejsou ve stresu či zamyšlené, staré duše mají tendenci oční kontakt neochvějně udržovat. (Poznámka: To není totéž jako mrtvý pohled psychopata!) Nebojí se podívat jinému člověku do očí a vidět mu do duše. V porovnání s ostatními dušemi jsou staré duše uvolněnější a filozofičtější v otázkách života, smířeni se sebou samými i s ostatními a mají nemnoho materiálních svazků. Často se stahují do ústraní pryč od hluku měst. Stará duše je spíše občanem světa nežli svázaná s jedním místem. Obzvláště staří králové mají tendenci trávit své poslední životy jako potulní učitelé bez domova.

002_stromyUkončení cyklu reinkarnace

Všechny fáze vývoje duše mají sedm úrovní, včetně této fáze. Takže po dokončení sedmé úrovně fáze zralé duše začíná duše svůj další život jako první úroveň staré duše. Ta pak prochází celou posloupností vývoje jako stará duše, jeden život po druhém až nakonec dosáhne sedmé úrovně. To je poslední krok, tedy 35. krok reinkarnace. Občas potkám lidi, kteří jsou přesvědčeni, že se určitě nacházejí ve své poslední inkarnaci prostě proto, že jsou velmi “duchovní” a nemají materiální svět v lásce. Tak to ale nefunguje.

Cílem evoluce není uniknout z nějaké ubohé fyzické roviny, i když se to tak často hlásá. Konec reinkarnace není nějakou odměnou za dobrého chování. Lidská existence není vězením či nekonečným utrpením, z něhož budou osvobozeni pouze ti, kteří jsou toho hodni. Inkarnace probíhá, protože to chceme a vybrali jsme si to. Děláme to právě z toho důvodu, abychom se s tím dokázali vyrovnat. Víme, že v každém životě pravděpodobně strávíme několik desetiletí bez vzpomínek na svou identitu, na svůj Věčný domov a začneme věřit na iluzi odloučení a zažijeme strach. A to je právě to, co nám dodává odvahu dosáhnout většího uvědomění. Dokončení dosáhneme bez ohledu na to, zda jsme vtělení či nikoliv. Tuto iluzi stačí odhalit a vždy se budeme cítit jako Doma. Pokud se stále potýkáme s vlastním fyzičnem, ještě nás čeká dlouhá cesta. Poslední život je tak tím, kdy se cítíme velmi spokojeni s bytím ve fyzické formě, která nám nabízí příležitost učit ostatní.

Ramana Maharši byl příkladem člověka ve svém posledním životě, který se blížíl konci reinkarnace. Ke konci svého života ho někteří z jeho studentů prosili, aby neumíral a neopouštěl je. Jeho odpověď byla: “Ale vždy já nikam nejdu.” Věděl, že on i ostatní jsou již Doma, a vždy tomu tak i bude, nikdy ho ve skutečnosti neopustí.

zdrojový text: humansarefree.com

překlad: Lukáš Kucharczyk

http://www.energiezivota.com/co-za-cim-je/876-stare-duse-a-dokonceni-cyklu-reinkarnace

Posted in Atla-Ra | Jeden komentár

BEZ ROZDIELU ROZDIEL?

Dávať dobrý príklad deťom znamená meniť budúcnosť v prospech detí. Vieme, že nič nedokáže nahradiť priamy a nefalšovaný príklad rodičov, pretože najviac od toho závisí, aké bude potomstvo, t.j. komu prenecháme našu zem. Zem našich Predkov. Dnes môžeme povedať, že o budúcnosť našej zeme sa musíme obávať. Ako sme pripravili naše potomstvo my?

bez_rozdielu_1Cnostní Predkovia zostavili systém Dedičstva, ktorého úlohou bolo a je výchova cnostného potomstva. Toto aj voláme Dedičstvo Predkov. Naše potomstvo je viditeľné pokračovanie nás samých, nášho Rodu. V Prírode to tak chodí, vlci majú vĺčatá, líšky líšťatá, levy levíčatá, Bohovia Bohov. Ale všetko má svoje stupne vývoja, preto ani Bohovia nevyrastú hneď a zaraz a automaticky na Bohov. Máme oteckov, ktorí – pred očami detí – sa ožerú na mol, jedno hovoria a druhé robia, klamú, sľubujú a pred očami svojich detí sa ani nesnažia plniť to, čo sľúbili iným ľuďom. Takýto pétepáci sú síce zbabelí sa postaviť na fyzický odpor chuligánovi na ulici, ale nemajú problém – zase pred očami svojich detí – udrieť ich mamu, či urobiť niečo poza chrbtom iným ľuďom a podobne. Je to rakovinový nádor spoločnosti. Deti, ktoré priviedli na svet premenia na lotrov sto ráz horších seba samých. Zodpovednosť však ostáva na nich.

Naši Predkovia nikdy nepodávali mladému potomstvu negatívny príklad. A príklad to nie je iba pretvárka, to sú myšlienky aj činy – ale najmä všetko založené na hlbokom poznaní Sveta a jeho Pravidiel. Jedno hovoriť a iné konať je typickým sprievodným znakom Civilizácie. Tí, ktorí sa zaoberajú Staroslovienskou Bukvicou – teda princípmi Obrazového písma – vedia, že Nižší Svet je vždy Obrazom, t.j. Odrazom Vyššieho Sveta. Jemnohmotná matéria sa „pritvrdením“ mení na „hrubšiu“, teda zostupuje do nižšej úrovne. Je to však vždy Obraz pôvodnej, Vyššej, jemnohmotnej matérie. Vyššie Svety sú mnohorozmerné, my v JAVI žijeme v štvorrozmernom Svete.

Náš potenciál reagovať na okolitý Svet je daný naším Poznaním, ale poznanie je vo všeobecnosti vždy „teória“, na skúsenosť sa mení iba „pritvrdením“, t.j. materializáciou, alebo inak osobnou skúsenosťou. Preto bukvica „T“ má Obraz pritvrdenie, potvrdenie a pod. Ak napríklad v Hermetických spisoch prečítame:

  • Večnosť je Obrazom Boha
  • Vesmír je Obrazom Večnosti
  • Slnko je Obrazom Vesmíru
  • Človek je obrazom Slnka

Zistíme, že je to Obrazným spôsobom vysvetlené presne toto. Ako hore tak dolu, ako vnútri tak navonok. Informácia je diskrétna, poznanie je kumulatívne. Pod diskrétnym sa v digitálnej technike myslí nespojité, samostatné.

Digitálny signál je množstvom nespojitých bodov. Príkladom môže byť aj obyčajná fotografia – ak je digitálna, tak jej kvalitu hodnotíme tzv. rozlíšením, t.j. počtom pixelov (samostatných bodov) na jednotku plochy. Analógový signál je spojitý, digitálny nespojitý. Od čias publikovania kvantovej teórie vieme, že materiálna častica má zároveň vydelenú aj vlnovú podstatu, ale je to vždy tá istá častica. Buď ju považujeme za diskrétny, materiálny objekt alebo za vlnu. Dôležité je vedieť, že jedno nevylučuje druhé, resp. že ide o Pravdy tej istej Istiny.

Výsledné Poznanie je teda spojité – analógové – ale pozostáva z mnohých, navzájom často zdanlivo nesúvisiacich bodov. Toto aj využila Civilizácia na vytvorenie prístupu „rozdeľ a panuj“. Čím menej niekto vie, tým viac sa mu veci zdajú zdanlivo nesúvisiace a oddelené, ale platí to aj naopak. Je známe, že dnešné vedy už nie sú schopné samé osebe vykonávať žiadne nové objavy. Všetky nové objavy modernej doby sa realizujú na vzájomných prienikoch viacerých vied. Poznanie prestáva mať hranice, t.j. prestáva byť digitalizovaným. Spojitý Obraz všetkého začína – u otvorených myslí – prevládať. Vo svete je už známy vedecký prístup INTELLIGENT DESIGN (ID). Je to svojou podstatou protiklad hrubozrnnej Darwinovej teórie Vývoja druhov – dodnes vyučovanej, ale nikdy nedokázanej. Oproti tomu ID hovorí o tom, že za všetkým vo Svete vidno inteligentný, plánovitý návrh, že ani len uhol rastu lístku na bylinke nie je náhodný. Všade vidno súvislosti – okrem toho miesta, kde ich akosi stále nevidno…

Darwinovou teóriou sa zapodievať nebudeme, stačí si uvedomiť, že bola postavená na dvoch postulátoch, ktoré sú už dávno prekonané, presnejšie neboli nikdy dokázané.

  • Jeden hovorí, že bunka vznikla náhodnou kombináciou niekedy pred 4 miliardami rokov. Moderný matematici vyrátali, že pravdepodobnosť náhodného vzniku takého zložitého mechanizmu akým je bunka je ešte nič oproti tomu, ak by na vrakovisku – náhodným spôsobom – za pôsobenia živlov, t.j. dažďa, vetra, slnka, snehu a pod. „vznikol“ sám od seba Boeing 777 alebo aj niečo podobné.
  • Druhý postulát vychádza z predpokladanej existencie a následného nálezu tzv. „spojovacích článkov“. Znamená to, že všetky dnes na svete existujúce druhy majú jeden medzičlánok, ktorý je presne taký, ako dnes existujúci druh iba má niečo „omylom“;  t.j. napríklad nájdu kostru človeka, ktorá má všetko ako dnešný človek, iba povedzme má na hlave tretiu ruku a podobne. Nikto nikdy takéto niečo – dokonca ani len blízke niečomu takému – nenašiel. A to hovoríme nie iba o ríši ľudí, ale aj o zvieratách a rastlinách. Nič, teda ABSOLÚTNE NIČ.

Za všetkým vo Svete vidno Rozum, nič nie je náhodné ani zbytočne opakované. Všetko má svoj význam. Rovnako aj každá veda. Ale pozrime sa na samotné slovo VEDA. Z čoho pochádza?

Veda a „vedieť“ pochádzajú z toho istého koreňa. Pôvodné slovo v pôvodnom – univerzálnom – jazyku môžeme dnes napísať ako ВѢДИ. Dostávame sa k znaku menom „JAŤ“, ktorý má grafiku „Ѣ“. Tento zvuk aktivizuje v podvedomí prepojenie Nebeského a pozemského a čítame ho ako „IE“. V dnešných jazykoch síce poväčšine zanikol, ale v našom ako dvojhláska dodnes ostal. V podstate medzi dvojhlásky patria IA, IE, IU a Ô. Takto nás učia v školách. Je to špecifický zvuk, ktorý má často problém správne vysloviť predstaviteľ iného národa. Z čias Československa vieme, že Česi mali problém s týmto zvukom, zatiaľ čo my sme mali – a aj máme – problém správne vysloviť české „Ř“. Tu nepomôže ani pseudoargument, že Česi tento zvuk v 100% miere kopírujú znakom „Ě“. Takéto niečo môže tvrdiť iba neznalý cudzinec.

Napriek všetkým snahám „jazykovedcov“ – odkiaľ sa vlastne vzali títo „odborníci“(?), ktorí samozvane upravujú naše jazyky? – vidno stopy „Ѣ“ dodnes vo viacerých slovanských jazykoch. Napríklad Rusi dodnes povedia „VIERA“, Ukrajinci „VIRA“, my zase povieme „VIERA“, Česi znova „VÍRA“. V každom národe ostalo čosi preň typické. Zvuk „IE“ môžeme rozložiť na „I“ a „E“. „I“ je Inglia, t.j. Životodarná energia zostupujúca z PRAVI do SLAVI a JAVI, „E“ je Svet JAVI, t.j. materiálny Svet okolo nás, Svet, v ktorom žijeme. Pri zámene „IE“ na „I“ bol zdôraznený aspekt Životodarnej energie, zachovaním „IE“ prepájame Nebeské a pozemské – veď žijeme na Zemi.

V prípade slova „VEDA“ ako keby „nevidíme“ dvojhlásku, ale v niektorých tvaroch pri skloňovaní sa jazykovedcom nepodarilo ju zničiť. Hovoríme síce „VEDA“, ale ak chceme vyjadriť aspekt „VEDIEŤ“ v jednotnom čísle, tak povieme ja „VIEM“. Jasný dôkaz toho, že pôvodný zvuk bol celkovo „Ѣ“ – veď inak by sme mali povedať „VEM“. Česi znova povedia „VÍM“, ale zase možno nájsť spojitosť v neurčitku. Takýchto slov máme nemálo – vezmime si čo len taký nenahraditeľný výraz ako „CHLIEB“, existuje „CHLIB“ a aj „CHLÉB“ – hoci v iných, ale slovanských jazykoch. Ide o vyjadrenie Obrazu za materiálnym predmetom, ktorý každý národ ponímal po svojom. Smelo sa môžeme držať Einsteinovho citátu: „Ak chceme vyriešiť problém, tak sa musíme naň pozrieť z úrovne o stupeň vyššej než je tá, na ktorej vznikol“. Z nášho pohľadu môžeme považovať „IE“ za Istinu, takže všetky aplikácie samostatných komponentov fonémy – „I“ a „E“ sú iba Pravdy. Teda z Obrazného pohľadu je „Ѣ“ „Kocka“ a „I“ a „E“ „hrany“ Obrazu. A všetko zapadne na svoje miesta. Ideme k zjednoteniu tou istou cestou, ktorou nás kedysi rozdelili.

Niektorí naši čitatelia sa na nás stále obracajú z otázkou či je správny výraz „SLOVIEN“ alebo silne ideologicky vnucovaný „SLOVEN“. O tejto problematike sme sa už jasne vyjadrili, takže nepovažujeme za zmysluplné neustále obohrávať tú istú pesničku, takže iba v minimálnej miere. Z pohľadu Staroslovienskej Bukvice Slovien a Sloven sú dve úplne odlišné entity, pričom obe dnes existujú. V minulosti – za čias Cyrila a Metoda – však „SLOVENOV“ nikto nepoznal. Kto by mal o tom pochybnosti, toho môžeme odporúčať priamo na nich. Hĺbkový rozdiel významu názvov „Slovieni“ a „Sloveni“ nájdete v knihe o Staroslovienskej Bukvici, ktorá by mala prísť do predaja ešte v novembri 2016. Preto si priblížme iný uhol pohľadu.

V prvom rade Cyril a Metod – ako uvádza kresťanská tradícia – prišli na naše územie k SLOVIENOM. Gréckokatolíci na Slovensku majú dodnes liturgiu v STAROSLOVIENČINE, nie akejsi mýtickej STAROSLOVENČINE. Gréckokatolíkom na Ukrajine by bolo veľmi zvláštne byť na „staroslovenskej“ liturgii. Bez dlhých polemík môžeme siahnuť k textu, ktorého autorstvo kresťanská cirkev pripisuje priamo Konštantínovi Filozofovi, t.j. Cyrilovi – k Proglasu. Cyril sa v úvode textu priamo obracia k SLOVIENOM. Z textu básne Proglas – pre naše účely – použijeme iba prvé dve slohy:

PROGLAS

Evanjeliu svätému som Predslovom:
ako nám dávno sľubovali proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
To v našom SIEDMOM TISÍCROČÍ stalo sa.

Bo slepým oni sľúbili, že uvidia,
a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú,
lebo je Boha poznať totiž potrebné.
A preto čujte, čujte toto, SLOVIENI:
dar tento drahý vám Boh z lásky daroval, …

Tento text nájdete voľne prístupný na internete. V úvode je citát z listu Jána Kardinála Chryzostoma Korca, ktorý je datovaný v Nitre, 16. mája 1996. Môžeme ho teda plným právom považovať za oficiálnu, Vatikánom schválenú verziu. Veď kto iný, ak nie oni, by mal najlepšie vedieť ku komu vyslali posolstvo? V druhej slohe, piatom verši je posledné slovo SLOVIENI. V podstate už toto by malo stačiť na zastavenie akejkoľvek pustej diskusie k téme názvu našich Predkov. Z analýzy Obrazov slova „Sloven“ však vieme, že takýto ľudia žijú v našej krajine dnes.

Keď už sme načali Proglas, tak si všimnime ešte jeden „zabudnutý“ detail. V poslednom verši prvej slohy je priama referencia na „naše siedme tisícročie“. Dnes máme – podľa védickej tradície – ôsme tisícročie. Naša doba je o tisíc rokov staršia ako za čas návštevy Cyrila a Metoda. Ide o dôkaz, že naši Predkovia – ako celá Slovansko-Árijská Kultúra – používali védický Koľadov Dar. Kresťanský kalendár je o päť a pol tisícročia mladší.

Ak dnes nejaký „vedec“ povie, že Cyril a Metod akosi „nešťastne“ použili „Ѣ“ namiesto „E“, tak minimálne nie je vedecky korektný. O fakte používania písomného systému Bukvice v celej Európe hovorí aj Mauro Orbini na prelome 16. a 17. storočia, ostatne nikto z nich nedokázal, že na našom území sa Staroslovienska Bukvica nepoužívala. Okrem iných zdrojov existenciu Bukvice na našom území spomína aj Jonáš Záborský v diele DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO z roku 1875 a vydanom až r. 2012. Slovienov okrem starých cirkevných textov na Slovensku pozná aj kyjevský letopisec Nestor a mnoho iných zdrojov. Ferdinand Uličný v knihe DEJINY SLOVENSKA V 11.-13. STOROČÍ hovorí – podľa nášho názoru správne – že výraz „Slovan“ vznikol zo slova „Slovien“. Treba (či stačí?) naozaj veľa nevedieť, aby človek mohol hovoriť o „Slovenoch“ v časoch príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. Alebo presnejšie, oni pred 1 100 rokmi „nevedeli“ ku komu prišli a naši vševedkovia dnes – po viac ako 1 100 rokoch – všetko vedia? Smutné je len to, že takéto avantúry sa objavujú na pôde Matice Slovenskej. Najskôr ako knihy, potom aj ako „odborný“ film…

A pritom sa títo „vedci“ odvolávajú práve na vedu. Ale aký názor má na takýchto „vedcov“ odborník – síce v oficiálnej – histórii? Veď práve na takéto zdroje sa odvolávajú. Nuž, jeden z nich všetko zhrnul do článku „5 ZBYTOČNÝCH KNÍH O HISTÓRII“.

My síce nepovažujeme Cyrila a Metoda za autorov slovanskej písomnosti, za pôvodcov kresťansko-slovanskej písomnosti ich však považovať možno. O existencii Bukvice už pred ich príchodom svedčí aj nález z obce Bojná, kde boli nájdené zlaté plakety s textom v Staroslovienskej Bukvici, akurát že 100 staršie ako samotní Cyril s Metodom. Rovnako časť Chorvátov podpísala ešte r. 650 n.l. dohodu s pápežom o prestupe na kresťanstvo, pričom text bol napísaný „slovanskými písmenami“ a zmluva je dodnes uložená vo Vatikánskom archíve.

Všetky argumenty o „Slovenoch“ sa vyznačujú niekoľkými základnými črtami. Celkovo ignorujú Starosloviensku Bukvicu a všetko odvodzujú od Čechov z obdobia spred 200-300 rokov. Vo všetkej úcte k Čechom a ich minulosti, nie je to minulosť všetkých Slovanov.

Meditovať o „E“ a zámene s „Ě“ ako písmenách mladšej latinky je tak či onak nepodstatné. Nech si Česi čokoľvek pred 200 či 300 rokmi napísali – čo je samozrejme ich vec – nemá to nič so Slovienmi, ktorí tu za čias príchodu Cyrila a Metoda žili a tvorili – a to vo vlastnom písomnom systéme, ktorý bol Obrazný, a teda  ako taký – pochopiteľne – nezrozumiteľný dnešným materialistom. Ostatne, túto informáciu zanechali PRIAMO CYRIL a METOD.

Je zbytočné strácať veľa energie na boj proti fenoménu SLOVENIZMU. Je potrebné k nemu iba nájsť zodpovedajúci postoj. Skupinu ľudí zhromaždenú okolo termínu „SLOVEN“ môžeme pre naše potreby takto nazvať, pretože všetci sú napojení do jedného Egregoru. Nie je to však veda v našom slova zmysle. Ak by to bola veda, tak by používala vedecké metódy – a to im očividne chýba, pretože si vyberajú iba to, čo sa im hodí a ostatné prehliadajú či ignorujú. Možno tu požiť tibetský termín – Duchovný materializmus. V jemnohmotnom Svete si najskôr stanovili ciele a potom k nim hľadajú vhodné cesty. Duchovný vývoj je spoznávanie Sveta takého, aký je, teda bez vopred stanovených cieľov. Tie sú – v Jemnohmotnom Svete – vždy iné ako v materiálnom, a preto ich vopred nemožno stanoviť. Slovenizmus je IDEOLÓGIA, špecifická štruktúra stavby mozgu. Je to svojou podstatou ANTISLOVANSTVO, niečo na úrovni inštinktov.

Táto ideológia stavia na vopred stanovených cieľoch, nemá v skutočnosti záujem spoznať aká bola minulosť naozaj. Ako správne digitalizovaný prístup udržiava nespojitú metodiku práce. Ignoruje Starosloviensku Bukvicu aj staroslovienčinu ako jazyk, ale siaha po cudzích, nám nepriateľských zdrojoch informácií. Tieto síce nie je zlé poznať, ale nemôžeme ich brať ako bernú mincu o nás samých – bez nás samých (bez Predkov). Rusi ako národ sú považovaní a priori za nepriateľov, ale napríklad Nemcom sa všetko „odpúšťa“. Dnes nikomu nevadí, že v minulosti prešli na nacistickú ideológiu, veď „každý vie“, že to boli „iní“ Nemci. Rusom v minulosti Boľševici rovnako – a oveľa krvavejšie – nanútili cudziu ideológiu, ale akosi im ju dodnes Slovenisti prisudzujú. Dvojité štandardy – čo je dovolené jedným nie je dovolené druhým. Slovenisti okrem Bukvice ignorujú DNK Genealógiu aj Kvantovú genetiku – čo je už „ťažká artiléria“ modernej vedy. Nikdy teda nevyjdú na analógovú, t.j. spojitú úroveň poznania, vždy ostanú na informačne digitalizovanej úrovni. Nuž – ideológia.

Kvantová genetika už experimentálne dokázala, že každý zvuk a fráza ktorú vyslovíme priamo modifikuje DNK. Naši Predkovia mali na každý jav presne vyšpecifikované slovo, teda nebola žiadna dvojzmyselnosť vo vyjadrovaní. Nejde o srandu, ide o otázku života a smrti. A naši Slovenisti tvrdia, že síce slovo SLOVIEN je správne, ale presne to isté znamená aj SLOVEN alebo SLOVÄN. Všetkým, ktorí s niečím takým súhlasia si to odporúčame experimentálne preveriť. Staroslovienčina nemala dvojzmyselné výrazy a dnešná slovenčina ich – samozrejme nie náhodou – má. Ale všetko má svoje medze a tvrdenie Slovenistov je „silná káva“ aj na dnešný jazyk. Možno by si mali všimnúť čo sa učia ich deti v škole. Veď v niektorých slovách mení význam iba prízvuk – SUD a SÚD – a nie to ešte úplne iný zvuk. Skúste napríklad v USA nedodržať prízvuk na „SHEET“ a „SHIT“. Aké známky by doniesli ich deti zo školy, ak by napísali BIŤ namiesto BYŤ, VÍR namiesto VÝR či TÝM namiesto TÍM? A to ešte hovoríme o jave, kde dnes už sluchovo nerozoznáme rozdiel medzi „I“ a „Y“. Ale ak „IE“, „E“ a „Ä“ je to isté, tak potom úplne normálne môžeme dnes povedať namiesto „VIEM“ nimi navrhované „VEM“ alebo „VÄM“, namiesto „CHLIEB“ „CHLEB“ či „CHLÄB“, „VERA“ či „VÄRA“ namiesto „VIERA“, „PECŤ“ lebo „PÄCŤ“ namiesto „PIECŤ“ a podobne. Možno by dnes populárne MÄSO mohlo byť správne aj ako MIESO alebo MESO. A príkladov nájdeme neúrekom.

Jednou z ďalších ukážok prístupu tejto ideológie je neznalosť ruštiny ako jazyka, hoci ho sem-tam použijú aj ako „dôkaz“ Slovenizmu. V dnešnej ruštine sa bežné „Е“ vyslovuje ako naše „IE“ alebo „JE“. Hovorí to o prevládajúcom jave v našej minulosti, keď naši Predkovia požívali väčšinu slov majúcich väzbu na spojenie Nebies a zeme, t.j. v drvivej väčšine slov bol zvuk „Ѣ“. Ak v ruskom texte nájdete termín „СЛОВЕН“, tak každý Rus to prečíta ako „SLOVIEN“, t.j. bude tam pozostatok „Ѣ“. Pretože tento argument už bol „odborne“ použitý ako dôkaz Slovenizmu, tak zdôraznime, že dnešná ruština má na zvuk nášho „E“ samostatnú bukvu – „Э“, ktorá nepatrí medzi pôvodné bukvice Staroslovienskej Bukvice. Ak by teda v ruštine chcel niekto napísať „SLOVEN“, tak by to muselo byť v tvare „СЛОВЭН“. A s takým niečím sme sa v ruských textoch NIKDY nestretli. Ide teda o ďalšiu ideologickú odbočku.

Vari poslednou položkou, ktorú by sme mohli prebrať je MANTRA. Je to svojou podstatou frekvencia, ktorú keď človek vydáva, tak vstupuje do rezonancie s rovnakou externou frekvenciou, t.j. stavom energie a tak dostane po takto otvorenom kanále odpoveď. V Karune – teda najstaršom písomnom systéme Sveta to napíšeme takto:

bez_rozdielu_2Hoci foneticky čítame MAN-T-RA, Obraz môžeme čítať ako „Zjednotenie Troch v jedno, tvoriace potvrdením Svetla štvrté“. Zjednotenie Troch môžeme chápať aj ako JAV, NAV a PRAV, alebo Telo, Dušu a Ducha v jedno. Runa MAN má hore tri „napojenia“ na Svargu, t.j. Nebesia, pričom spolu hovorí o štvrtom.  MAN je však zároveň aj človek, ktorý „pritvrdzuje“ nejaké svetlo. Aká je úroveň Duchovného vývoja človeka, také je aj svetlo. Ak sa Človek napája na Vysoké psychické frekvencie, tak sa napája na Nebeského Učiteľa (Rod) a dostáva odpoveď od Neho. Ak sa napája na egregor, tak dostáva naspäť nízke, t.j. egregoriálne energie. Preto platí „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“. Mantra SLOVEN napája na egregor, Mantra SLOVIEN na ROD. Vyberá si každý sám.

Nuž tak, materializácia (pritvrdenie) myšlienky je slovo, materializácia (pritvrdenie) slova je čin. Materializácia mantry SLOVIEN je pritvrdením Svargy, t.j. Nebies, materializácia mantry SLOVEN je – v lepšom prípade – pritvrdením JAVI, t.j. materiálneho Sveta.

Nemá význam sa obracať na nás so žiadosťami o „podanie presvedčujúceho vysvetlenia rozdielu medzi Slovien a Sloven“. Komu treba externé vysvetlenie, ten vo svojom vnútri (ešte) nevie kam patrí. Či už naše alebo opačné vysvetlenie bude považovať iba za jeden z variantov, bez reakcie z vlastnej hĺbky Duše. Jedno aj druhé existuje, ale zatiaľ čo na jedno treba Poznanie Predkov, na druhé postačí stanovisko cudzincov, neraz napríklad aj Indiánov. Výber však – spolu so zodpovednosťou – koná každý sám, za seba.

http://www.tartaria.sk/vedy-a-viera/viera/bez-rozdielu-rozdiel

slava-rodu

 

Posted in Dejiny | Pridaj komentár

Defenestrace

ORTEL – Defenestrace

 

Posted in Ethnic Music | Pridaj komentár

STARÝ KOCÚR

Každému vnímavému človeku je jasné, že na Zemi žijú okrem ľudí – a samozrejme neľudí – aj zvieratá. Sú také, ktoré sú na Zemi pôvodné, ale aj také, ktoré boli na ňu prinesené v dávnej minulosti. Známou vlastnosťou mysliacich bytostí je, že vidia vo všetkom určitú – aj keď nie vždy na povrchu viditeľnú – spojitosť, ktorú môžeme vyjadriť ako neprerušovanú reťaz príčin a dôsledkov. Potom sú ale medzi nami oveľa jednoduchšie bytosti, ktoré nehľadajú súvislosti stavby Sveta, pretože jednoducho si myslia, že oni s tým nič nemajú, že ich sa také „taľafatky“ netýkajú. Pravda je ale aj to, že ako v biologických človečích telách sú aj neľudia, tak aj v biologických telách zvierat sú tiež bytosti Temného Astrálu.

kocur_07Ak Svet okolo nás nesie pečať kauzálnosti, tak je našou úlohou hľadať súvislosti, pretože nič okolo nás tu nie je náhodou. A tu – či chceme alebo nie – sa tak či onak dostaneme k zvieratám. V prvom rade – ak patríme do Svetlého Sveta – nám by malo byť jasné, že ako živé bytosti aj oni majú svoje úlohy v nekonečnej ceste evolučného vývoja. Našou úlohou je s nimi spolupracovať tak, aby sme mali z toho vzájomný prospech. Zabíjanie zvierat je odoberanie im ich práva na slobodu výberu, čo vytvára tým, ktorí tak konajú karmické „účty“. Teraz to síce nevidno, ale informácií máme o tom dosť. Stačí spomenúť Tibetskú knihu mŕtvych. A najmä nezabudnime na to, že žijeme v dobe nástupu nových, Vysokých energií. Môže sa stať, že niekomu vyhovuje jedno, inému zase druhé zviera. Niekto má vzťah ku psom, iný zase k mačkám. Môžeme si o jedných či druhých myslieť čokoľvek, ale nemáme právo – nemýľme si to s mocou – im ubližovať. Ale to nemáme ani v prípade dobytka či prasiat…

Náš Štít Čísloboha je rozdelený na 16 Čertogov, z ktorých každý má svojho vládcu – Vyšného Svetlého Boha Pravi. Ak už sme spomenuli slovo vládca, tak si pripomeňme, že u našich Predkov nemalo význam ovládať mocou iných, ale vládnuť Poznaním. Väčší vládca bol ten, kto viac vedel. Ostane aj slovo „bohatstvo“ – vnútri je koreň „BOH“ – neznamenalo nahromadené materiálne blaho, ale schopnosť zjednotiť sa s Bohom či Bohmi. S vyššími bytosťami sa dá komunikovať aj cez materiálne bohatstvo, ale to na druhej strane je boh, ktorého zvykneme inak nazývať Diablom.

Každému Čertogu vládne jeden vyšný Boh Pravi, ale zároveň tam nájdeme aj strom a zviera. Je to informácia pre nás, že ten druh energie, ktorý v Galaxii predstavuje konkrétny Vyšný Boh, je v rastlinnej ríši predstavený konkrétnym stromom a vo zvieracej zase konkrétnym zvieraťom. Naši Predkovia v žiadnom prípade nezabíjali tieto zvieratá ani nerúbali tieto stromy, pretože sú považované za poslov konkrétnych Vyšných Bohov. Napríklad Vlk je poslom boha Velesa, Medveď zase Svaroga a podobne. Takto nám je daná možnosť – spoznaním podstaty chovania sa zvierat či stromov – spoznať podstatu Prírody a Vyšších Svetov. Ak poznáte takých tiežlovanov, ktorí sa síce hlásia k Slovanom, ale bez problémov dohola rúbu lesy či strieľajú vlkov alebo medveďov tak vedzte, že tieto bytosti nemajú s energiou Slovanov absolútne nič spoločné. A už vôbec nezáleží na to, ako „múdro“ opakujú naučené frázy vyčítané možno neraz aj z našej stránky.

Pozrime sa na zvieratá, ktoré sú aj dnešnou spoločnosťou málo chápané. Ono konzumná spoločnosť si celkovo myslí, že kto nevie rátať peniaze ten ani nežije – a teda nečudo, že Prírodu odsúdili na smrť. Otázkou však je, kto bude nakoniec naozaj ten, kto ostane medzi živými…

Schopnosti mačiek sú záhadné a dodnes klasickou vedou neobjasniteľné. V ich prítomnosti neraz prestávajú fungovať aj moderné, vysoko presné a citlivé prístroje. Klaniame sa im aj sa ich bojíme, iní ich zase kruto týrajú alebo im aspoň ubližujú. Ale dnes sa už nedá poprieť, že vplývajú na naše vedomie a rozum. Dodnes nie je oficiálnej vede jasné odkiaľ mačky prišli, t.j. odkiaľ pochádzajú. Ruská novinárka Natália Michajlova z Moskvy sa jedného dňa rozhodla presťahovať do iného bytu. Dostala veľmi lukratívnu ponuku bývať v samom srdci Moskvy – na Náberežnej ulici v dome s výhľadom na Kremeľ. Ani nerozmýšľala a do domu s výhľadom na Kremeľ sa nasťahovala aj so svojou mačkou.

Ale už prvú noc sa so zvyčajne spokojným zvieraťom čosi dialo. Chovalo sa tak, ako keby v izbe okrem nich bol ešte aj niekto iný. Behala z rohu do rohu, bola nervózna, neustále sa obracala ku dverám a vytrvalo pozerala do jedného bodu. Majiteľka predpokladala, že ide o reakciu na presťahovanie sa a prvú noc v cudzom prostredí, takže to ráno pustila z hlavy. Druhú noc sa však všetko opakovalo. Divné bolo však aj to, že už aj Natálie sa zmocnil akýsi hlboký, nevysvetliteľný smútok. Na druhý deň teda zavolala prenajímateľovi bytu a dozvedela sa o tragickej udalosti, ktorá postihla rodinu, ktorá tam kedysi žila. Otca tej rodiny jednu noc zobrali a odviezli v čiernom aute do gulagu. Majiteľ mal vtedy 5 rokov. Pred odchodom mu ešte otec stihol povedať jednu vetu: „Neplač synček, ja sa o niekoľko mesiacov vrátim presne o tejto hodine“. Maličký Sergej každý večer sedel a čakal na svojho ocka, ale vždy o polnoci pochopil, že dnes už nepríde. Čakal takto 10 rokov. Prestal čakať až vtedy, keď bol prípad jeho otca odtajnený a rodina sa dozvedela, že otec bol zastrelený za „antisovietsku činnosť“ 27.11.1949. Mačka po 60 rokoch pocítila v byte neupokojenú Dušu nevinne zabitého otca a znovu prežila tragédiu malého chlapca, ktorý stratil otca.

Dnes už niektorí vedci predpokladajú, že mačky sú spojením medzi našim svetom a oblasťou, o ktorej sa môžeme iba čo to domnievať. Môže to znamenať, že tu s nami sú iba ich fyzické telá, pričom to mentálne majú v úplne inej dimenzii. Pôvod mačiek na našej Zemi je pre vedcov dodnes záhadou. Zvláštne je to, že medzi zvieratami, ktoré človek poznal a pritúlil a ktoré mu v podstate dodnes slúžia sa mačky nespomínali veľmi dlho. Už sa pásli stáda dobytka, už nás strážili a chránili psy, už jazdili bojové vozy a jazdci, kohúty dávno budili ľudí po ránach svojim kikiríkaním, ale v európskych domácnostiach nebolo počuť mačacie mňaukanie. Aristoteles opísal zvieratá nielen z Grécka a Európy, ale aj z iných kontinentov. Medzi nimi boli veľmi zriedkavé, ale o mačkách nič nevedel. Plínius preštudoval viac ako 1 000 kníh najrôznejších autorov ešte predtým, ako napísal svoju Históriu, ale mačky nespomína ani raz.

Ale na brehoch Nílu v Egypte už vtedy mačky žili minimálne 2 000 rokov. Nielenže tu žili, oni tu dokonca v určitom slova zmysle vládli. Hérodotos a neskôr Diodor píšu, že Egypťania fanaticky milovali mačky, pričom ich smrť bola tragédiou pre celú rodinu. Za zabitie mačky – ako píše Diodor – napríklad tlupa zabila Rimana. Roku 1920 bola v Egypte nájdené jaskyňa s uloženými telesnými pozostatkami. Vedecký svet čakal ďalšiu senzáciu – minimálne niečo štýlu Tutanchamóna. Našli tam však niečo zvláštne. Na prvý pohľad sa zdalo, že jaskyňa je naplnená múmiami množstva detí, z ktorých každé bolo uložené v samostatnom kamennom sarkofágu. Až následný výskum ukázal, že ide o múmie mačiek.

Po narušení posmrtného pokoja mačiek sa v tábore archeológov začali diať zvláštne veci. Každú noc nemohli spať pre silné mňaučanie, mnohí členovia výpravy ráno vstávali so škrabancami na rukách. Nikto však cez deň neuvidel ani jedinú živú mačku. Svedok z tejto výpravy – Julia Collins – neskôr napísala, že sa dostali do kontaktu s javom, ktorý je za hranicou ľudského chápania. Nachádzali sa na území pod kontrolou bohyne Bast, teda bohyne mačiek.

kocur_02

V 20. storočí sa vedci začali viac zaoberať schopnosťami mačiek a psov a dostali sa nakoniec do slepej ulice. Pozorované schopnosti týchto zvierat sa nedali nijako vysvetliť. Mačky majú mimozmyslové vnímanie, ľudovo nazývané „tretie oko“. Joseph Van Crain v 30-tych rokoch 20. storočia založil na Kalifornskej Univerzite DUKE prvé laboratórium na svete, ktoré sa zaoberalo parapsychológiou. Spolu s K. Zennerom vypracovali unikátny systém testov. Vedci experimentálne zaznamenali vzdialené pôsobenie mačky operátora na živé objekty aj prístroje. Okrem iného bolo zistené, že výsledky pôsobenia nezávisia od vzdialenosti – testy vykázali toto pôsobenie na vzdialenosti od 0,5 m do 4 000 km. Počas experimentov bolo dokázané, že mačky majú paranormálne schopnosti – predvídali a ovládali telepatiu.

kocur_03Neskôr nositeľ Nobelovej ceny, Holanďan N. Bergen a R. Morris objavili u mačiek schopnosti používať psychokinézu – presun predmetov nie fyzickým spôsobom – a jasnovidectvo, t.j. získavanie špecifickej informácie cez nejaký neoduševnelý predmet (v civilizačnom ponímaní).

Moskovský hudobník V. Vodojemov raz vpustil k sebe domov kocúra bezdomovca. Ani sa nenazdal a prišelec začal v jeho dome riadiť, pričom on sám sa nijako nemienil ničomu podriaďovať. Aby mal pohodlný pohyb, tak mu majiteľ domu dokonca vymyslel a zostrojil mechanizmus, ktorý kocúrovi umožňoval vychádzať z domu cez okno kedy chcel. Jeho priatelia tomu spočiatku nevenovali pozornosť, ale spozorneli, keď sa rozišiel s dievčaťom, ktoré sa kocúrovi nepáčilo. Ale to nebolo všetko, muzikant si jedného dňa uvedomil, že kocúr riadi aj jeho myšlienky. Bežne sa mu stávalo, že čosi robil a zrazu dostal neústupčivú myšlienku, že treba nakŕmiť kocúra, hoci ten v tom čase ani nebol doma. Naplnil teda jeho misku a on hneď prišiel a začal jesť. Neraz dostal z ničoho nič myšlienku, že treba otvoriť dvere. Otvoril ich a za nimi stál kocúr. Jedného dňa pocítil, že kocúr je v nebezpečenstve. Vyšiel z domu ho hľadať a našiel ho vonku skrvaveného – buď sa pobil s inými kocúrmi, alebo niekto naň nahuckal psa – nevedno. Bol však tak doriadený, že ho okamžite vzal a odviezol k veterinárovi. V poslednej chvíli ho zachránil. Najskôr mu to celé pripadalo divné, ale postupne si na situáciu zvykol. Jedného dňa si však uvedomil, že jeho život sa od okamihu príchodu kocúra začal meniť k lepšiemu. V dome sa objavilo akési teplo, stalo sa útulne, ba jedného dňa zistil, že má talent na prácu PC animátora. Táto profesia je málo zvládnutá a dobre platená. Začalo sa mu v živote naozaj dariť.

Dnes je známe, že v prvej polovici 20. storočia sa začali robiť pokusy s mačkami a psami v súvislosti s konštrukciou psychotronných zbraní. Na základe výsledkov takýchto pokusov sa nakoniec prvé takéto zbrane aj začali konštruovať. Bez týchto prác by všetko bolo oveľa zložitejšie.

Málo známym faktom bolo, že mačky boli spoločníkmi nejedného vodcu ZSSR. Za všetkých môžeme použiť príklad L. I. Brežneva. Spočiatku to jeho okolie začalo považovať iba za čudáctvo – Brežnev sa pri jednej z návštev Indie stretol s tibetským dalajlámom, ktorý mu daroval čierneho tibetského kocúra. Tento darček nepotešil jeho ochranku, nový majiteľ si ho bral hneď so sebou do lietadla. Držal ho na rukách, hladkal a celú cestu si šepkal „môj osud, môj osud“. Keď dalajláma dával Brežnevovi kocúra, čosi mu ticho pošepol o nebezpeční číhajúcej smrti na jeho životnej ceste. Kocúra dalajláma predtým, ako ho odovzdal Beržnevovi podrobne o čomsi inštruoval. Dostali jasné pokyny. Kocúra môže kŕmiť iba jeho pán, pretože to nie je obyčajný kocúr, ale taký, ktorý dokáže predvídať udalosti. Kocúrovou úlohou sa stalo ochraňovať generálneho sekretára pred možnými životnými problémami.

Brežnev mal hneď po návrate z Indie naplánované slávnostné stretnutie s kozmonautmi Jelisejevom, Šatalovom, Volganovom a Chromovom, ktorí sa práve vrátili z kozmického letu. Vládna delegácia naň čakala 40 minút, ale nakoniec im bolo oznámené, že generálny sekretár príde neskôr a na inom aute. Dozvedeli sa, že pána z domu nepustil Láma – tak ochranka nazvala tibetského kocúra. Ten sa mu hádzal pod nohy, skákal mu na ruky, pozeral mu do očí a žalostne mňaukal. Brežnev pochopil, že ho nechce pustiť na stretnutie a dostal zlú predtuchu. O niekoľko minút prišla po extrémnej linke správa, že na autá s vládnou delegáciou sa strieľalo. Neznámy muž v uniforme milicionára pri bráne Kremľa spustil na delegáciu paľbu z automatickej zbrane. Miesto, na ktorom vždy sedával Brežnev zasiahlo 14 guliek… 21.1.1969 teda kocúr zachránil svojho pána prvý, ale zďaleka nie posledný raz.

Keď je zviera v blízkosti svojho pána a je medzi nimi vytvorená citová väzba, tak ich biopolia sa navzájom prelínajú a môžu vyvolať rôzne javy. Ak je mačka astrologicky spojená s majiteľom, tak dokáže predpovedať rôzne udalosti v jeho živote. Po viacerých nepopierateľných dôkazoch o schopnostiach kocúra Lámu sa prestalo jeho okolie pozerať na vec ako na nejaký starecký vrtoch. Aj ochranka pochopila, že ich životy v značnej miera závisia od predpovedí čierneho kocúra.

Raz sa stalo, že generálny sekretár musel odcestovať do Francúzska a Láma ostal doma. V určitom okamihu sa stal veľmi nepokojným. Keď Brežnev dostal túto informáciu, tak začal byť veľmi ostražitý a volal Andropovovi, ktorý bol v tom čase hlavou KGB. Andropov sa na chvíľu odmlčal a potom priznal, že vo Francúzsku na neho chystali atentát, ktorý sa však tajnej službe podarilo odvrátiť.

Roku 1982 odcestoval Brežnev do Taškentu bez Lámu. Počas exkurzie v leteckom závode bolo na drevenej konštrukcii okolo lietadla veľmi veľa ľudí. Konštrukcia nevydržala nápor, prelomila sa a zrútila sa aj s ľuďmi na vládnu delegáciu s Brežnevom. V tej dobe Láma v Moskve priam besnel. Nakoniec sa mu podarilo prehryznúť vodítko, vytrhol sa z rúk ochrankárov, veľkými skokmi zamieril k rušnej ceste a hodil sa pod kolesá najbližšieho auta. Čo prinútilo Lámu si vziať život? Ak zviera má rado svojho pána, tak preberá na seba časť psychického tlaku. Tým sa stáva akousi živou formou oberegu, t.j. ako keby akýmsi ochranným talizmanom. Keď sa na jemnohmotnej rovine začnú formovať negatívne situácie, tak zvieratá ich registrujú ako prvé. Sú citlivejšie a bližšie k prírodným procesom než ľudia.

Mačka napríklad z lásky k pánovi môže prevziať na seba nielen časť jeho „nákladu“, ale aj plne obetovať svoj život. V tibetskej tradícii sa predpokladá, že zviera sa nemôže plnohodnotne duchovne vyvinúť, to môže iba človek. Zviera duchovne stúpa iba vďaka svojmu pánovi a následkom lásky k nemu môže obetovať aj seba. Po smrti kocúra sa zdravie generálneho sekretára začalo rýchlo zhoršovať a v novembri toho istého roku Brežnev zomrel. Predpoveď dalajlámu sa naplnila úplne. Ak sa na našej ceste znenazdajky objaví mačka – bez ohľadu na to, akej je farby – lepšie je zmeniť cestu. Objavenie sa takéhoto zvieraťa je zvyčajne varovný signál, ktorý je lepšie rešpektovať.

V jednej moskovskej reklamnej agentúre už roky robia každé ráno jeden rituál – kŕmia „firemného“ kocúra. Nikto z nich nepochybuje, že je veľmi dôležitý, ani sa nad ním nikto nesmeje. Všetci veľmi dobre vedia, prečo tak robia. Firma pôvodne sídlila na Fomičovej ulici, kde 26.12.2008 pracovníci reklamnej agentúry oslavovali blížiaci sa nový rok. Zábava bola v plnom prúde, keď z ulice začal doliehať silný krik podobný detskému plaču. Vyšli von a vo vchode našli kocúra. Rozhodli sa vziať ho so sebou na oslavu a upokojiť ho.

Hoci mu ponúkali všetko možné, kocúr sa ničoho ani nedotkol, ba skryl sa pod stôl a pokračoval v kriku. Zábava sa skončila. Nálada upadla a všetci sa začali pomaličky rozchádzať domov. Večierok teda skončil. Kocúra vyniesli von a nechali pri podchode. Kým sa tam všetci zhromažďovali, kocúr stále sedel na mieste a nikde neodchádzal. Hneď ako všetci kolegovia vyšli do mrazivej noci v budove, kde ešte pred minútou boli vypukol silný požiar. Ako sa neskôr zistilo, vo vedľajšom úrade vybuchol plyn. Výbuch bol veľmi silný. Všetci mlčky pozreli na kocúra. Ten sedel v snehu a nesnažil sa nikde utiecť. Všetci kolegovia sa okamžite rozhodli, že ho musia zobrať so sebou. Bolo jasné, že ak by ich neprinútil odísť, určite by boli medzi nimi obete. Kocúr ich zachránil.

kocur_06Keď sa presťahovali do novej budovy, vzali kocúra so sebou a odvtedy už ostal s nimi natrvalo. Okrem tejto udalosti neskôr zistili, že to neboli všetky schopnosti kocúra. Všetky obchodné rokovania v jeho prítomnosti prebiehali zásadne úspešne. Kocúr dostal meno Lucky – svoju prezývku si zaslúžil na 100%.

Dmitrij Smirnov sa vracal z dlhej cesty. Bol za volantom už veľmi dlho a ani nepostrehol, že začal postupne strácať kontrolu nad riadením. Bola už hlboká noc, zima a silný mráz. Zaspal za volantom. V poslednom okamihu pred tragédiou sa prebral iba vďaka tomu, že sa pred ním zjavil jeho kocúr a videl, ako mu skáče rovno do tváre. Videnie bolo veľmi silné a okamžite ho prebralo zo spánku. Dokázal zastaviť bezpečne auto a v šoku vystúpil z neho von. Ešte sa neprebral zo stresu a už mu v aute zazvonil mobil. Volala mu mama a oznámila, že jeho kocúr znenazdajky vyskočil z okna a zabil sa. Obaja pochopili, že to urobil naschvál, aby ho mohol v diaľke zachrániť – za cenu svojho života. Kocúra mu iba pred tromi mesiacmi daroval jeho brat, ktorý odchádzal navždy z Ruska. Ešte mu pritom aj vtipom povedal, že kocúr bude na brata dávať pozor. Kocúr vyrazil v najdôležitejšom okamihu, ale musel to urobiť tak, že sa rozlúčil so svojou telesnou schránkou.

V Západnej Európe po zavedení kresťanstva neboli mačky cirkvi po vôli – očividne veľa vidia. Ich paranormálne vlastnosti spôsobili, že boli vyhlásené za pekelné bytosti. Tisícky nevinných zvierat boli nahádzané do ohňov Inkvizície, neraz aj so svojimi majiteľmi. Prenasledovali ich po celej Európe, následkom čoho mačky v podstate vymizli z ulíc miest v Anglicku, Francúzsku, Španielsku aj Švajčiarsku. Ale prešlo iba niekoľko rokov od ich systematickej likvidácie a ich katov a prenasledovateľov postihol strašný osud. Stredovekú Európu zachvátila morová epidémia. Križiaci, ktorí sa vracali zo svojich výprav si v batožine priniesli so sebou do Európy najnebezpečnejšieho prenášateľa moru – čiernu krysu.

Nič proti epidémii nepomáhalo, až ľudia si nakoniec spomenuli na mačky, ktoré v malom počte prežili v malých osadách na vidieku. V nádeji na záchranu ich začali voziť do miest, ale očití svedkovia zanechali zaujímavé svedectvá. Mačky ako keby sa všetky dohovorili – ani jedna nezačala loviť krysy. Vyzeralo to tak, že sa rozhodli dať ľuďom lekciu aby pochopili, aká je ich misia na Zemi dôležitá.

Z Véd vieme, že tie tvory, ktoré po narodení zasiahne tzv. „gravitačný úder“ nepochádzajú zo Zeme, ale boli na ňu v dávnych časoch privezené. Gravitačný úder spočíva v tom, že po narodení nie sú mláďatá schopné samostatnej existencie, ale musia sa o nich rodičia starať, kým nie sú dostatočne samostatné. Pôvodné bytosti pochádzajúce zo Zeme sa môžu bezprostredne po narodení postaviť na nohy a samostatne chodiť.

Mačky a psy – a ostatne aj človek – zo zeme nepochádzajú. Boli tu našich dávnymi Predkami privezené, a to z určitého dôvodu. Nemáme teda právo sa k nim – ale ani k ďalším zvieratám – chovať surovo, týrať a zabíjať ich. Bohužiaľ tento jav je dnes v podstate štandardom. A ľuďmi sa určite nedajú nazvať tí, ktorí si zo zabíjania zvierat urobili pohodlné živobytie. Ak aj patria do našich Rodov, tak – vzhľadom na dobu, v ktorej sa nachádzame – prežívajú svoju poslednú inkarnáciu.

Výsledky moderných výskumov už dokázali, že ľudia, ktorí majú doma mačku alebo psa sa obracajú k lekárom o pomoc 5x menej ako tí, ktorí nemajú žiadny vzťah k domácim zvieratám. Americký vedci zistili, že ľudia liečení po infarkte majúci doma zviera majú po roku oveľa lepší zdravotný stav – v zásade sú vyliečení – než tí, ktorí doma napríklad mačky nemajú. Americký lekár James Cerbeck dokázal, že tí, ktorí vlastnia domáce zviera majú nižší tlak a celkovo nižšiu frekvenciu pulzov srdca. V skutočnosti sotva možno povedať, že ľudia môžu mať radi Prírodu, ak nemajú v láske zvieratá.

Na záver vám odporúčame dve nádherné pesničky od ruskej speváčky Svetlany Kopylovej, ktoré boli napísané podľa skutočných udalostí. Prvá je o starom kocúrikovi, do ktorého každý na dvore sídliska iba kopal, ale nakoniec zomieral šťastný, že poslednýkrát mohol vydýchnuť v náručí dievčatka, v ktorom svojim osudom prebudil skutočný súcit a lásku. Druhá je o psíkovi fenke, ktorá celý život verne slúžila svojmu pánovi a robila preň všetko, čo mu videla na očiach. On sa jej rozhodol na starosť „odmeniť“ tak, že ju utopí v rieke – aká častá situácia dnes… Situácia sa však vyvinula tak, že loďka sa prevrátila a stará fenka už so slučkou na krku ho vytiahla z víru a zachránila život. Až to ho nakoniec Duchovne prebudilo. Lepšie však neskoro, ako NIKDY.

http://www.tartaria.sk/slovanska-kultura/spolonost/2016-11-22-22-26-34

Светлана Копылова – Про кота

Светлана Копылова – Про собаку

 

Posted in Atla-Ra | Pridaj komentár

Výstraha adresovaná obyvateľom Európskej únie

Aby sme sa dostali do obrazu súčasného diania, stručne si popíšme metodiku rozvracania a ovládania štátov, ktorá už bola viackrát veľmi úspešne zrealizovaná. Predstavme si teda krajinu, na ktorej rozvrate máme záujem, pretože v nej momentálne legitímne vládne niekto, kto odmieta naše peniaze, či iné hmotné výhody, aby sa stal našim vazalom a týmto spôsobom vydal vlastný národ do našich rúk.

  • Prvým krokom je zahájenie obviňovania a očierňovania dotyčného v očiach medzinárodnej verejnosti prostredníctvom kľúčových svetových médií, ktoré sú takmer všetky v našich rukách. Treba začať s jeho systematickým obviňovaním z najrozličnejších vecí, napríklad z toho že je diktátor, že jeho vláda je nedemokratická, že utláča menšiny, alebo vlastné obyvateľstvo, a tak ďalej, a tak ďalej.
  • Druhým krokom je aktívna spolupráca s opozíciou a jej finančná, materiálna a neskôr i vojenská podpora. V každom štáte, aj v tom najdemokratickejšom totiž stoja proti sebe spravidla dva tábory. Tábor koalície, ktorá je momentálne pri moci a tábor opozície, ktorá o moc usiluje.

A práve úsilie o moc najrozmanitejších opozičných skupín je potrebné efektívne využiť za účelom rozvrátenia daného štátu. Za našej štedrej finančnej pomoci začne byť teda opozícia mimoriadne aktívnou. Začne oveľa intenzívnejšie bojovať za práva utláčaných občanov, za zvrhnutie skorumpovanej, diktátorskej, či iným spôsobom národ poškodzujúcej vlády. Začínajú sa konať protestné zhromaždenia, postupne prerastajú do občianskych nepokojov a do násilných stretov medzi priaznivcami opozície a vládnymi represívnymi zložkami. Situácia sa zámerne čoraz viacej radikalizuje, až napokon nami vyzbrojená opozícia začne presadzovať svoje záujmy so zbraňou v ruke.

Naivná opozícia, ktorá samozrejme okrem našich priamych prisluhovačov spravila verí, že aj nám leží na srdci blaho jej národa, je však nami iba obratne využitá k tomu, aby v podstate v našom mene zvrhla nám nevyhovujúcu vládu. Akú cenu za to národ zaplatí a do akej miery si občianskou vojnou rozvráti svoju krajinu nás vôbec netrápi. Pre nás je najdôležitejšie iba to, aby sa do novej vlády dostali ľudia nám naklonení a za našu pomoc nám zaviazaní, ktorí sa stanú ochotným nástrojom v našich rukách. Ich prostredníctvom budú schválené zákony, aké potrebujeme, aby sme mohli efektívne presadzovať svoje hospodárske a finančné záujmy a tak ovládnuť celú krajinu, na ktorej obyčajných ľuďoch nám nikdy nezáležalo. Alebo vlastne záležalo, ale iba do tej miery, pokiaľ nám to prinášalo zisk. A toto všetko sa deje za ustavičnej mediálnej podpory našich krokov v zahraničných médiách, ako aj v médiách domácich, ktoré nám cielene vytvárajú imidž bojovníkov za demokraciu a materiálne blaho daného národa.

Tento jednoduchý scenár bol uskutočnený v Líbyi, na Ukrajine a momentálne prebieha v Sýrii. A svetová verejnosť je tak efektívne mediálne spracovaná, že takmer nikoho nenapadne zásadná otázka, či je v týchto krajinách po takzvanom demokratizačnom procese lepšie?

Iba málo ľudí totiž zaujíma skutočnosť, že sa tamojší obyvatelia majú stokrát horšie a že zvonka importovaný boj za demokraciu ich uvrhol z hľadiska životnej úrovne o mnoho desiatok rokov dozadu. V Líbyi a na Ukrajine je to už realitou a v Sýrii, nech už zvíťazí akákoľvek strana, potrvá ešte dlhé roky, kým sa životná úroveň dostane aspoň tam, kde bola pred zahájením ozbrojenej konfrontácie medzi západom podporovanou, takzvanou umiernenou opozíciu a takzvaným režimom Baššara Asada.

Rozbitie Juhoslávie na samostatné štáty a vznik Kosova sa udial podľa toho istého scenára. V prípade Kosova bola zneužitá islamská nespokojnosť a neoprávnené územné nároky, v prípade Chorvátska fašisticko-ustašovská, protisrbská nenávisť. Aj tu stál na jednej strane takzvaný diktátor Miloševič, ktorého bolo treba zvrhnúť a na druhej strane rôzne opozičné strany, všemožne podporované západom, pričom v tomto konflikte NATO neváhalo bombardovať ani srbské civilné obyvateľstvo. Irak sa z tohto scenára vymyká iba tým, že na základe vymyslenej a nikdy nepotvrdenej hrozby výroby chemických zbraní došlo k priamej vojenskej intervencii s obvyklými katastrofálnymi dôsledkami pre civilné obyvateľstvo, jeho životnú úroveň a hospodárstvo krajiny. V súčasnosti tam paradoxne vládne ortodoxný islam, kvôli ktorého represiám boli donútení krajinu opustiť státisíce intelektuálov a predstaviteľov kresťanskej menšiny.

Podnecovanie nenávisti, konflikty, násilie, vraždenie, lúpež, rozvrat a mocenské ovládnutie krajín, toto je holá, skutočná a neprehliadnuteľná pravda vo všetkých vyššie spomínaných prípadoch, pričom je fascinujúce, že európske médiá dokázali verejnosť presvedčiť o pravom opaku. Že ich i za cenu násilia a ľudských obetí dokázali presvedčiť o nevyhnutnosti potreby nastolenia princípov humanizmu, ľudských práv a demokracie, čo celkom pochopiteľne nemôže mať iný, ako iba ten najblahodarnejší dopad na ľudí, žijúcich v tamojších, už v tejto chvíli šťastných krajinách, oslobodených od diktátorov a nedemokratických vlád.

euJe fascinujúce, že dobre organizovaná mediálna propaganda dokáže skutočnú pravdu prevrátiť tak, že z čierneho urobí biele a rovnako fascinujúce je tiež i to, že inteligentní a vzdelaní ľudia západného sveta so sebou pokojne nechávajú takto manipulovať. Avšak skutočnosť, že sa západná verejnosť stáva tak ľahkou obeťou mediálnej manipulácie o niečom svedčí. A síce o tom, že títo ľudia nie sú až takí inteligentní, alebo lepšie povedané, tak citlivo vnímavými, aby poznali, že ich niekto klame a zavádza. Že nimi manipuluje tak, aby prostredníctvom pekných slov o demokracii a ľudských právach okázalo prezentovanými navonok súhlasili s bezohľadnosťou, lúpežou, vraždou a získavaním mocenského prospechu, ktorý sa v skutočnosti za všetkým skrýva.

Týmto spôsobom sa však európske obyvateľstvo, neschopné a neochotné odhaľovať za mediálnymi lžami pravdu stáva spoluvinné za zlo, ktoré sa okolo nich deje pod pláštikom dobra. V tomto spočíva obrovská vina obyčajných ľudí, pretože keby svojim ľahostajným a pohodlným mlčaním nepodporovali vrahov a zlodejov, nemohli by títo tak pokojne a bezohľadne lúpiť, vraždiť a drancovať vediac, že mediálne zhlúpnuté obyvateľstvo Európy stojí na ich strane a považuje ich za nositeľov svetlejšej a lepšej budúcnosti ľudstva.

Ľudia, vo svojej povrchnosti života a z nej prameniacej plytkosti myslenia ste sa stali spoluvinníkmi lúpežníkov a vrahov, ktorých krásne slová ste nikdy vážne neskúmali. Iba ste im naivne verili a stále veríte, a týmto spôsobom im dávate mandát k ďalšiemu vraždeniu, lúpeži a rozvratu. Ste ako slepci, ktorých duševný obzor je zámerne vtesnaný do virtuálnej reality, vyfabrikovanej médiami na objednávku mocných. Prebuďte sa už konečne a vnímajte svet takým, aký naozaj je. Plným lži, lúpeže, vraždy, bezohľadnosti a pokrytectva, ktoré sa skrývajú za rečami o slobode, demokracii, ľudských právach a podobných vznešených ideáloch. Týmto pokrytectvom, ktoré nechávate na seba ľahostajne pôsobiť je z vás formovaná slepá masa, ktorá so všetkým súhlasí a všetko schváli, pretože podľa vašej naivnej predstavy predsa ten, kto má v renomovaných médiách každý deň plné ústa krásnych rečí nemôže robiť nič zlého.

Pamätajte však vy všetci povrchní a plytkí, že ten, kto podporuje zlo sa previňuje! Previňuje sa tým, že bez odporu, ľahostajne, či dokonca so schvaľovaním necháva zlo voľne pôsobiť. Vedzte však, že odplata za vašu slepotu a ľahostajnosť už nenecháva na seba dlho čakať, pretože za vaše schvaľovanie vojnového ničenia a rozvracania iných národov v mene vznešených ideálov sa čosi podobného približuje aj ku vám.

Vari nebadáte tú žlčovitú démonizáciu Ruska, ktorou ste pripravovaní na ďalšie veľké vojenské dobrodružstvo mocných? Pretože s jedlom rastie predsa chuť! Pretože po malých rybách prichádza teraz na rad ryba veľká. Ryba až tak veľká, že sa nakoniec môže stať skazou vás samotných, ako aj tých, ktorí sa i s vašim tichým súhlasom do tohto dobrodružstva púšťajú. A akože inak, aj teraz iba v mene tých najušľachtilejších ideálov. V mene obhajovania slobody, demokracie, ľudských práv a celého civilizovaného sveta pred agresívnym Ruskom a diktátorom Putinom. Ste všetci poľutovaniahodnými slepcami, ktorí nebadajú, že sa spolu so svojimi vodcami, zaslepenými chamtivosťou, bezohľadnosťou a túžbou po moci rútia do priepasti. Lebo ak slepý vedie slepého je naozaj iba otázkou času, kedy sa všetci spolu zrútia do hlbiny.

Žijeme vo vážnej dobe, v ktorej visí nad hlavou konzumného európskeho živočícha reálna hrozba ďalšieho veľkého vojenského dobrodružstva mocných. Ale on nič nebadá, pretože slepo verí propagande. Prebudenie z toho sna však môže byť desivé. Prebuď sa preto človeče radšej už dnes! To, čo ti hovoria médiá nie je totiž pravda, ale iba propaganda. Pravdu môžeš uchopiť iba prostredníctvom vnímavosti svojho srdca, ktoré ti však žiaľ obrástlo sadlom blahobytného konzumu a ľahostajnosti. Svojim srdcom a svojim svedomím by si totiž musel vždy jasne vycítiť, kde sa deje bezprávie a kde ľudia trpia, aj keby sa ti niekto snažil stokrát nahovoriť, že je to tak správne a že sa tak deje iba kvôli ich dobru. Nikdy si sa vari hlbšie nezamyslel nad utrpením obyčajných ľudí v Iraku, Líbyi, bývalej Juhoslávii, Ukrajine, Sýrii, ako aj v mnohých iných krajinách, spôsobené a vyvolané zvrátenými geopolitickými záujmami bohatých a mocných?

Dávaj si však dobrý pozor, aby toto utrpenie, ku ktorému si bol viacmenej ľahostajný, pretože to bolo ďaleko, aby toto utrpenie neprišlo nakoniec až k tebe samotnému a nechytilo ťa pod krk. Aby v tebe, v tom ľahostajnom konzumnom živočíchovi napokon takýmto drastickým spôsobom nezačalo prebúdzať práve to svedomie, ktoré si nikdy nemal keď trpeli iní.

Prebuď sa preto človeče a načúvaj hlasu svojho srdca a svojho svedomia! Nedaj sa už klamať tým, že ti niekto bude maľovať zlo ako dobro. Nebuď ľahostajným k utrpeniu iných! Lebo ak sa nespamätáš a nestaneš konečne človekom, namiesto toho ľahostajne konzumného a materialistického živočícha ktorým si dnes, všetko sa napokon obráti proti tebe, aby si nakoniec aj ty veľmi trpko platil za svoj vlastný diel spoluviny na všetkom tom hroznom, čo dialo, čo si hoci aj nepriamo schvaľoval a voči čomu si sa nikdy nepostavil. Hoci len svojim vlastným, čestnejším, spravodlivejším, ušľachtilejším a hodnotovo opravdivejším životom.

M.Š

http://kusvetlu.blog.cz/1611/vystraha-adresovana-obyvatelom-europskej-unie

 

Posted in Atla-Ra | Pridaj komentár

Софья Бовтун – Ой, то не вечер

Софья Бовтун и фолк-рок группа “Регион 93” – “Ой, то не вечер”

Posted in Ethnic Music | Pridaj komentár