Atlantské Tajomstvá I

Džervinove druhé stretnutie s vyslancom Ahrimana

Keď Džervin pocítil Afeliona, ako sa blíži (Afelion bol dobre známy tým, že dokázal kráčať rýchlejšie, ako šampióni behať), spomenul si na prvý raz, keď mal príležitosť pozorovať, čo dokáže urobiť s človekom stretnutie s temnou stranou. Bolo to vtedy, keď jeho brat v učeníctve, Esrevin, bol nájdený polomŕtvy v lesoch Nadavanu, iba niekoľko hodín chôdze od planiny Erriby. Vlastne to ani nebolo ďaleko od miesta, kde sa Džervin práve nachádzal – aj keď nato, aby si mohol byť istý, bola príliš veľká tma. Dva mesiace predtým ako mal Esrevin prijať konečné zasvätenie, navštívil ho Afelion, ktorého poslal Ahriman, aby ho pokúšal. Esrevin bol o dva roky mladší od Džervina a bol s Orestom od svojich dvanástich rokov. Džervin (ktorý stretol Oresta až keď mal dvadsaťjeden) ho považoval za jednu z najsilnejších duší, aké kedy stretol. Jeho entuziazmus sa zdal byť nevyčerpateľný a jeho aura vždy žiarila svetlom najvyššieho neba, z ktorého čerpal svoju brilantnú inteligenciu a úsudok. Ale keď ho našiel, potom ako strávil šesť týždňov v spoločnosti Afeliona, ležal vysilený, s prázdnym pohľadom v očiach. Počas viac ako šiestich mesiacov nepovedal jediné slovo, ani sa nepohol z postele, odmietal jedlo a prežíval iba vďaka Orestovým zázračným liečivým silám.

Džervin si spomínal na príšerne vyprázdnený a vyhasnutý pohľad muža, ktorého základy boli otrasené a ktorý, ako sa zdalo, už dávno zabudol ako chutí nádej, keď na neho Afelion zavolal, „Pochválený buď Pán Melchisedek, Džervin Hromu!“

Hlas sa nezmenil. Priniesol naspäť niektoré z príšerných spomienok na Džervinove stretnutie s Afelionom spred piatich rokov – ktoré bolo také hrozné, že Džervin si to radšej ani nechcel pamätať.

„Pochválený buď Pán Melchisedek, Džervin Hromu!“ zopakoval Afelion.
Džervin neprestal kráčať.
Boli dva dni pred koncom mesačného cyklu, a tak napriek pokročilej hodine, mesiac ešte stále nevyšiel. V úplnej tme videl Džervin Afelionovu auru. Bola to len čierna diera v purpurovom priestore. Žiarivé symboly Majstrov Hromu zanikli. Všetko, čo zostalo, bol smolovočierny temný osud tých, ktorí slúžili Ahrimanovi.
„Gratulujem k veľkolepému rituálu, Džervin!“ zaznel Afelionov hlboký a zázračne melodický hlas – hlas veľkého majstra Slova. „Pozorne som ho sledoval a užíval si každú jeho sekundu.“
„Afelion, strácaš svoj čas,“ kráčal ďalej Džervin. „Čokoľvek si mi prišiel povedať, odpoveď je nie.“
Afelion kráčal po jeho ľavej strane. „Džervin, tentokrát som sa ťa neprišiel pokúsiť zlákať do môjho tábora,“ zotrval vo svojej dôstojnosti. „Môj kráľ ma poslal, aby som ti ponúkol prímerie.“
„Nie.“
„Oficiálnu dohodu o vzájomnom neútočení, Džervin, nič viac. Toto ponúka môj kráľ: nebude sa pokúšať zlákať žiadneho z tvojich učeníkov a zaručí bezpečnosť tvojej svätyne v blížiacich sa ťažkých časoch. To zachráni životy mnohým tvojim priateľom, Džervin. Všetko, čo žiada na oplátku…“
„Nie.“
„Džervin, nerád ťa vidím kráčať v tme. Môžem ťa premiestniť tam, kam chceš ísť?“
„Nie.“
„Rozumiem,“ povedal Afelion zamyslene. „Nový nositeľ blesku je ešte tvrdohlavejší ako ten predošlý.“
„Nie.“
„Džervin, si na mňa nahnevaný za spôsob, akým som s tebou zaobchádzal, keď som ťa prvýkrát navštívil. Súhlasím, bol som drsný. Ale nemýľ sa, priateľ môj, bolo to len preto, že kráľ má o tebe takú vysokú mienku. V každom prípade, ponúkam ti svoje ospravedlnenie.“
„Nie.“
„Džervin, Džervin… následkom tvojej tvrdohlavosti bude trpieť veľa nevinných ľudí, začínajúc tými, ktorých miluješ.“
Rovno pred nimi vyvolal Afelion obraz Marky. Už nebola mladá a svieža, ale vráskavá a vyčerpaná. Meditovala v malej cele vo veži Malchaska, ale svetlo jej anjela s ňou už nebolo. Vyzerala byť porazená, prázdna a zúfalo smutná, akoby práve preplakala dvadsať rokov.
Ak existoval nejaký obraz, ktorý mohol Džervina zraniť, toto bol on.

„Úbohá Marka,“ povedal Afelion súcitným hlasom, „jej život bude premrhaný. Ako vieš, Malchasek sa rozhodol stiahnuť z kráľovstva svoje svetlo. A tak vysoké kňažstvo nebude osvietením, ako dúfala, ale dlhou a bolestivou agóniou. Rok po roku bude Malchaskove svetlo slabnúť, až nakoniec úplne zmizne. Prosím, Džervin, dovoľ mi darovať jej darček. Nechaj ma použiť svoj vplyv, ktorý mám na Pánov Osudu. Bol by potrebný len minimálny zásah, aby bola Markina prvá prísaha vyhlásená oficiálnou veštbou za neplatnú. Potom by mohla bežať do tvojho náručia a byť tvojou, čo je presne to, čo chce. Lebo vieš aká je teraz zúfalá, však? Pozri, aká nádherná by bola, keby sa stala tvojou manželkou!“

Stará žena bola nahradená kvitnúcou Markou, ktorej oči žiarili hostinou svetla Pradávnych Dní Zeme. Nielenže vyzerala šťastná a naplnená, ale aj múdra a inšpirovaná.
„Nie,“ opakoval Džervin neutrálnym hlasom.
„Džervin, nebuď hlupák!“ nástojil Afelion. „Tento darček, ktorý ti ponúkam, je zadarmo. Nemusíš uzavrieť žiaden pakt, ani urobiť nič na oplátku.“
„Nie.“
Vidiac, že Džervin vkladá toľko vôle do svojich ‘nie’, vyslanec Ahrimana hľadal otázky, ktoré by mu dovolili hovoriť nie, a predsa s ním súhlasiť.

Sformoval obraz svätyne Eisraimu – scenériu úplného zničenia. Desivé hordy obrov Nefilim, aspoň štyri metre vysokých, sa prebíjali cez hlavný vchod svätyne. Pozabíjali stráže a ozbrojení obrovskými mačetami, začali ničiť všetky sochy v uličkách svätyne. Nadávajúc a vrieskajúc ako šialenci, znesvätili kaplnky, rozkradli posvätné relikvie, zapálili budovy.
„Žiadny z týchto obrazov nie je pre teba nový, však?“ uškrnul sa Afelion.
„Nie.“
„A vieš veľmi dobre, že to všetko sa môže stať počas tvojho života. Pretože čas prichádza a dni sú spočítané. Džervin, veríš, že tieto budúce udalosti sú tak pevne stanovené a predurčené, že žiadna sila v stvorení ich nedokáže zastaviť?“
„Nie.“
„Takže by si nechcel premárniť príležitosť, ktorá by ti umožnila zachovať Eisraim a zároveň splniť slávnu misiu, ktorú ti Majstri Hromu určili, však?“
Džervin neodpovedal. Akákoľvek forma spojenectva s kniežaťom temnôt bola vylúčená. Kráčal ďalej.
„Džervin, ty nie si mužom chabého úsudku a nechýba ti súcit. Pakt neútočenia, ktorý ti môj kráľ ponúka, je zlatá príležitosť. Nemôžeš dovoliť, aby ti prekĺzla pomedzi prsty.“
Džervinove pery zostali zapečatené.
Afelion jemne pozmenil svoju taktiku. Zvýšil hlas, „Veríš, že si taký mocný ako Ahriman, Džervin?“
„Nie.“
Afelion sa ponáhľal dopredu a zahatal Džervinovi cestu. Výhražným tónom prehlásil, „Džervin, tvoje hrubé odmietnutie mojej ponuky by mohlo mať katastrofálne následky pre tvoj projekt Archívu. Nechcel by si riskovať, že stratíš všetko tým, že začneš totálnu vojnu proti armádam Ahrimana, len preto, aby si sa vyhol jednej dohode, však nie?“
„Ale áno!“ odpovedal Džervin na hranici Hlasu a zastavil tam, kde bol, stojac veľmi vzpriamene, pripravený uviesť do pohybu plnú silu svojej línie znovuvyvolaním obelisku Hromu.
Otrasený touto náhlo zmenou, Afelion zostal ticho, zbierajúc inšpiráciu na svoj ďalší ťah.

„No tak, Afelion, kde sú tvoje armády?“ vyzýval ho Džervin, kričiac Hlasom. „Sem s nimi, teraz – alebo prestaň s týmito nezmyslami!“ Pokračoval svojim normálnym hlasom, „Tak či onak, toto všetko je smiešne. Ty aj ja vieme veľmi dobre, že Ahriman sa nepustí do žiadnej konečnej konfrontácie so silami svetla až do Vojny Všetkých proti Všetkým. A že to nenastane, kým neuplynú tisíce rokov. Takže teraz ukončime tento hlúpy rozhovor.“ Opäť sa pustil kráčať, „Nasleduj ma, Afelion, musím s tebou hovoriť o vážnych veciach.“

Afelion, ktorý dokázal vidieť v tme, neveriaco hľadel na Džervina. Niečo v ňom sa tajne tešilo z toho, že videl nositeľa blesku takého jasného a nezastaviteľného. Ale len nakrátko a tak hlboko vo vnútri, že si to on sám sotva povšimol.

Nasledoval Džervina, nielen preto, že ešte stále dúfal, že zmení svoj názor, ale aj zo zvedavosti. „Musí to byť ťažké pracovať s Ahrimanom, pre človeka s tvojim zmyslom pre humor,“ prehodil Džervin konverzačným tónom.
„Čože?“
„Ahrimanovi úplne chýba zmysel pre humor, nie?“
Afelion vybuchol do posmešného smiechu.
„Videl si niekedy Ahrimana žartovať?“ trval na svojom Džervin.
„Môj kráľ má úžasný zmysel pre iróniu vo všetkých veciach a často ju demonštruje cez svoje činy.“
„Mm…“ odvetil Džervin, „vieš presne, čo myslím, všakže?“
Afelion, škrípajúc zubami, ochladol. „Povedz, čo chceš povedať, Džervin Hnedého Rúcha!“
„Iste. Ale najprv, povedz mi, Afelion, prečo stále nosíš hnedé rúcho Majstrov Hromu?“
„Pretože jedného dňa sa za mnou zhromaždí celá línia Hromu a bude, spolu so mnou, slúžiť môjmu kráľovi,“ odpovedal Afelion sebaisto.
„Afelion!“ zvolal Džervin súcitne. „Naozaj tomu veríš?“
„Mám za sebou plnú silu Ahrimana, Džervin,“ Afelion bol chladný a odmeraný. „Kráľ sveta je nezastaviteľný.“
„Neveríš z toho ani jedinému slovu!“ usmieval sa stále Džervin. „A nie je to len sedliacky rozum, ktorý hovorí proti tomu – najmenej štyristo našich bratov žije vo sférach Výšin – a tiež fakt, že sa ti nepodarilo zlákať žiadneho zo siedmych mladých učeníkov Hromu, ktorých si doteraz navštívil. Hlboko vo vnútri jednoducho neveríš, že Hrom sa spojí s Ahrimanom, aj keď to Ahriman povedal.“
„Ďakujem ti za tvoj názor, Džervin,“ Afelion si udržiaval ľadovú masku. „Ale budúcnosť, ako vieš, skrýva veľa prekvapení. Takže, čo si mi chcel povedať?“
Džervin prestal kráčať a postavil sa proti aure čiernej ako smola. Zhlboka sa nadýchol a prehovoril s nekonečnou mäkkosťou. „Čo mám povedať, je veľmi jednoduché, Afelion. Majstri Hromu rozhodli, že jedného dňa bude jeden z nich vyslaný, aby ťa vytrhol z pazúrov temnej strany. A budem to ja.“

Afelion vybuchol do takého hlasného rehotu, že bolo ťažké povedať, či je sarkastický alebo ohromený.
Ale jeho smiech trval predsa len trochu pridlho.

Džervin sa stále usmieval, vnímajúc dopad svojich slov na Ahrimanovho vyslanca. Okamžite pokračoval, „Afelion, prečo neísť hneď teraz? Stačí ti povedať len jedno slovo a tristo nositeľov blesku bude so mnou, aby ťa očistili od temna. Na svitaní by sme sa už mohli všetci spolu smiať. Vieš, ešte stále spomíname na tvoj fantastický zmysel pre humor.“
„Chlapec môj, čo to tu rozprávaš? To nemyslíš vážne, však nie?“ Afelion bol taký zarazený, že chvíľu sa takmer zdalo, že váha.
„Veľmi vážne, môj drahý nepriateľ. Nasleduj ma! Ukončime tento nezmysel!“
Afelion znovu vyprskol do smiechu, ale tentokrát nie tak nahlas. Hlboko premýšľal, „Džervin…“
„Afelion,“ prerušil ho Džervin, „práve si videl, čo dokáže sto nositeľov blesku. Stačí jedno tvoje slovo a bude ich tu trikrát toľko, aby pomohli vykonať tvoj očistný rituál.“
„Ale…“ niečo v Afelionovej odhodlanosti takmer mäklo.
„Keď čistíme, sme nezastaviteľní!“ ohnivý nositeľ blesku bol vecný. „Musíš povedať len jedno slovo, Afelion a si voľný!“
Po nekonečnej sekunde váhania, Afelion odsekol ľadovým tónom svojho ahrimanského hlasu, „Nie! Úplne plytváš svojim časom!“
„Neplytval som časom, Afelion. Niečo v tvojom vnútri sa pohlo.“
„Nie!“ trval na svojom vyslanec kniežaťa temnôt. „Plytváš svojim časom. Som služobníkom kráľa sveta. Bolo to moje rozhodnutie a rozhodnutie učinené v plnej slobodnej vôli, s úplným porozumením toho, čo so sebou prináša. Je to neodvolateľné.“
„Dobre teda,“ Džervin bol pokojný. S nádychom irónie vmietol Afelionovi do tváre jeho vlastné slová, ktorými uzavrel ich minulé stretnutie, „Ale chcem, aby si si pamätal jedno: moja ponuka platí, môžeš ku mne prísť kedykoľvek, či už v tomto živote alebo inom.“
Poznávajúc svoje vlastné slová, Afelion opäť vybuchol do smiechu, tentokrát jednoznačne sardonického. A obrátil sa chrbtom a odišiel.
„Ešte sa uvidíme, Afelion,“ zašepkal Džervin. „Tak… alebo onak!“

http://www.aeon.sk/knihy/at1.html

 

This entry was posted in Atla-Ra. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s