Sila ľudského slova

Koľko slov povie asi človek za jeden deň? Stovky, tisíce? Je to ťažko spočítateľné, ale určite dosť veľké množstvo. Jediní tvorovia, ktorým bol daný dar reči na našej Zemi sme boli my – ľudia. Ako si asi vážime tento dar? Presne tak, ako mnoho iných vecí, ktoré nám, takpovediac, padajú do lona. A my len berieme a berieme, bez akéhokoľvek uvedomenia si, že to nemusí byť vždy tak, že to vôbec nie je samozrejmé.

Ako si napríklad vážime čistý vzduch, priezračnú vodu, naše nádherné lesy, lúky, potravu, ktorú nám príroda každoročne poskytuje? Ako si vážime svoje vlastné zdravie, ľudí, s ktorými sa stretávame, ako si vážime život a ako si vážime Toho, ktorý všetku tú nádheru okolo nás vytvoril? Presne tak, ako si vážime aj dar reči – jednoducho povedané – takmer vôbec. Stačí počúvať ľudí okolo seba – to množstvo zbytočných slov, ktoré človek zo seba bez rozmyslu denno-denne vypúšťa. A koľko z nich je škodlivých! Aký dopad asi musí mať hodnotenie (presnejšie povedané ohováranie) človeka človekom? Často katastrofálny. A to je „len“ slovo! Neveríte? Neveríte, že aj slovo môže ublížiť? Ešte ste to sami nikdy nezažili, že aj ľudské slovo, povedané v zlej vôli, sa vreže do srdca a zanechá tam hlbokú ranu, ktorá sa musí často dlho hojiť? Áno, je to presne tak. Slovo nie je „nič“, slovo nie je „vzduch“, inak by sme totižto takéto rany nikdy nemohli pociťovať.

Predstavme si dvoch ľudí, ktorí kriticky preberajú nepekné vlastnosti tretieho – možno naoko svojho kamaráta. Aké deje tu vlastne prebiehajú? V prvom rade všetky vyrieknuté slová sú určitým druhom energie, ktorá môže pôsobiť pozitívne – teda zušľachťujúco, alebo negatívne – teda ničivo a oslabujúco. A tieto slová letia priamo k adresátovi – teda k človeku, na ktorého boli nasmerované. Dotknú sa ho bez toho, či ich počuje alebo nie. Ak takýto človek nemá práve dobrú náladu, môžu sa tieto slová na základe príťažlivosti rovnakého dostať až do jeho vnútra, do jeho duše a tam ešte priťažiť situáciu, v ktorej sa práve nachádza. Oslabia ho, ešte viac mu podlomia kolená a on sa cíti stále horšie, aj keď príčina jeho naladenia mu je neznáma.

A my si myslíme, že sa nič nedeje, veď nikto nič nepočul!

Akí sme nevedomí!

Ale pozor, pôvodca takýchto škodlivých slov nie je na tom o nič lepšie, ako ten, na koho boli slová nasmerované. Bola by naivnosť myslieť si, že zostane bez zásahu. Práve naopak, je na tom ešte horšie, pretože Zákony, ktoré vládnu vesmírom a bez ktorých by absolútne nič nefungovalo,  panujú aj na našej Zemi. Platia pre všetko čo existuje prírodu, ľudí, zvieratá, živly, planéty a aj pre zdanlivo prázdny vesmírny priestor. Jednoducho vládnu všade okolo nás a je jedno, či ich my, obyčajní ľudkovia, uznávame alebo nie. Bezpodmienečne im podliehame, aj keď o nich väčšinou nič nevieme. Nevieme preto, lebo sa nezaujímame, pretože vidíme len seba a svoje materiálne ciele a pri tom všetkom prehliadame, že sme len nepatrnou súčasťou vesmíru.

„Čo človek zaseje, to mnohonásobne zožne“ – platí zákonite. A keď úrodu nezožneme na tomto svete, čakajú nás znásobené dôsledky našich skutkov na svete  – „druhom“. Veď život smrťou nekončí. Problém je ale v tom, že sme stratili cestu ku skutočnostiam, ktoré nemôžeme vidieť naším zrakom. To, čo nevidíme, tomu neveríme.

Ale kto vidí napríklad slová? Takmer nikto a predsa existujú a majú silné účinky – dokážu ublížiť, ale aj pohladiť a povzbudiť.  Všetko záleží len od nás. Každý z nás je plne zodpovedný sám za seba a všetko sa mu vráti ako bumerang – v dobrom alebo v zlom. Je na nás, ako sa rozhodneme, buď budeme používať slová hrubé, nepekné, budeme nimi ubližovať, alebo budeme slovami šetriť a budeme ich používať vždy len na pomoc druhým  – či už slová láskavé, alebo aj prísne, upozorňujúce.

A ako sa môžu ľudia brániť pred účinkami slov, ktoré  k nim posielajú niektorí „vraživci“? Je to veľmi jednoduché. Treba sa snažiť myslieť a hovoriť zo srdca, len v tom najlepšom. Tým sa totižto ladíme na kvalitatívne vyššie vibrácie, a tak môžeme jednoducho zamedziť prístupu tých nepekných, nižších. Stavme na ohľaduplnú úprimnosť a hlavne nezabúdajme na srdečný humor, pretože ten odháňa všetko chmúrne, čo by sa k nám chcelo priblížiť!

A.Ž

http://www.pre-ludskost.sk

This entry was posted in Atla-Ra. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s