Prečo naši slovanskí predkovia nedarovali rezané kvety

Naši predkovia vedeli, že odtrhnutý kvet sa snaží prežiť bez koreňov a tým pádom vysáva životnú energiu z okolitého prostredia, čiže aj z ľudí, zvierat a ďalších rastlín. Mimochodom, preto sa ani liečivé byliny nesušili v obytných miestnostiach. Bulharská veštkyňa Vanga odmietla prijať vo svojom dome človeka, ktorý jej priniesol kyticu kvetov. “Prečo mi nosíš domov smrť?” spýtala sa. Ak jej niekto chcel dať kvety, mohol jej priniesť kvetinu v kvetináči. Vanga hovorila: “Odtrhnutý kvet je symbol smrti, veď je zbavený schopnosti žiť.”

Na Kube napríklad vidno rezané kvety iba na cintoríne a polícia môže uložiť pokutu za odtrhnuté kvety. Tradícia darovania rezaných čerstvých kvetov k nám prišla spolu s kresťanstvom. Hlavne byzantskí kňazi vnútili Slovanom tradíciu krášliť izby rezanými kvetmi. Darovať rezané kvety nebol tradičný zvyk Slovanov, čo potvrdzujú historické literárne pramene. Zvyk venovať kytice rezaných kvetov sa spája okrem iného aj s oslavou narodenín, ku ktorej zvyčajne patrí aj torta a sviečky. Zvyk sfúknutia sviečok nám bol takisto vnútený. Sfúknutá sviečka pritom oslávencovi uberá na životnej sile! Veď horiaca sviečka symbolizuje plameň života, a naopak smrť sa často opisuje slovami “až tvoja sviečka dohorí”…

zdroj

This entry was posted in Atla-Ra, Dejiny. Bookmark the permalink.

5 Responses to Prečo naši slovanskí predkovia nedarovali rezané kvety

  1. anitraM píše:

    Zaujímavé, toto by ma nenapadlo. Tiež mám rada osobne kvety v kvetináčoch, lebo vydržia podstatne dlhšie ako rezané. 😉

    • atlara píše:

      Mám veľmi rád kvetinky, ale vždy som voľajako podvedome cítil, že kvietky patria do prírody… kvety som kupoval v podstate iba k udalostiam kedy osoba mne blízka ukončila svoju púť na Matičke Zemi … aj deťom som odmalička vštepoval aby kvetinky netrhali ale nechali ich voľne rásť na lúke … také sú najkrajšie … ako keby som podvedome cítil že to tak skutočne má byť … nikdy ma to ale po dlhé roky nenapadlo v takej súvislosťi ako to spomína v článočku Vanga “Prečo mi nosíš domov smrť?”

      • anitraM píše:

        Aj ja ich mám rada a aj bylinky.Tiež som sa pozastavila práve nad tuto časťou.
        Vidíš, zrejme si úzko spätý s mágiou zeme. Čo ty vieš k akému kmeňu si kedysi patril? 😉

  2. marta hola píše:

    Ja som mala naopak vždy rada kvety vo vázi. Rada som ich zbierala, rada som ich darúvala, rada som sa na ne pozerala. Ale vždy som mala pri tom také tiché výčitky svedomia kdesi v pozadí. Len som ich dlho ignorovala. Je to zrejme vplyv okolia a našej kultúry. Veď od detstva ma mama učila, že darovať kvety sa patrí ku každému sviatku a vždy sa veľmi tešila, keď som jej na lúke nazbierala kytičku.
    No ale čo sa týka liečivých bylín, pri tých nemám žiadne výčitky. Len si dávam pozor, aby som ich nenatrhala zbytočne veľa a určite aby som ich nevykynožila na jednom mieste. A nikdy som nemala zlý pocit, keď som ich sušila priamov izbe, kde spím. Naopak, krásne to tam voňalo.

  3. Magdalena Bustjukova píše:

    Nemam rada, priam neznasam rezane kvety. A ak su este aj nastoknute na drotoch a vselijak nasilne poskrucane, povazujem to doslova za tyranie a nepochopim, ze sa to moze niekomu pacit. Tie kvety su uz mrtve. A nevydrzia vobec. Volakedy sa ruza aspon otvorila a vonala, terajsie su zmrazene a dovazaju sa stovky kilometrov, aby na druhy den koncili v odpadkoch. Tento svet je naozaj chory!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s