Ku Svetlu – Boh sa prihovára

Muž zašepkal: “Bože, prehovor ku mne.” A zaspieval slávik. Ale muž nepočul. Tak muž zakričal: “Bože, prehovor ku mne!” A naprieč oblohou sa prevalil hrom a blesk. Ale muž nepočúval. Muž sa poobzeral a povedal: “Bože, daj sa mi vidieť.” A jasne sa rozžiarila hviezda. Ale muž nevidel. A muž zavolal: “Bože, ukáž mi zázrak!” A zrodil sa život. Lenže muž si to nevšimol. Ten muž v zúfalstve vykríkol: “Dotkni sa ma, Bože, a daj mi poznať, že si tu!” Na to sa Boh načiahol a dotkol sa ho. Ale muž zmietol motýľa a šiel ďalej.

Cele stvorenie je rečou Božou, a ňou sa k nám Boh prihovára. Našou povinnosťou je sa naučiť rozumieť tejto reči, poznávať Zákony Božie zakotvené v stvorení a naučiť sa žiť podľa nich. Blahoslavení čistého srdca; pretože oni Boha vidieť budú.

V týchto slovách leží všetko, i to najvyššie, čo človek dosiahnuť môže: vidieť Boha v jeho dielach. Srdce človeka musí byť čisté a jasné, ako krištáľ, aby tak žiadne zakalenie nebránilo mu vo videní. Videnie je poznávanie! Človek, ktorý je čistého srdca, dokončil svoju úlohu tu a môže potom stúpať ku Svetlu.

 Z knihy Zaviate doby sa prebúdzajú – Život Ježišov na Zemi – Blahoslavenstva

 zdroj

This entry was posted in Filozofia života. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s