Sviatky a tradície Slovanov

Perúnov deň

Slávi sa v období okolo 21. júla. Na tento deň sa obetovávalo čo bolo vybrané hlasovaním. Býval to zväčša býk, ktorého mäso sa napokon skonzumovalo.

Ročným obdobím, kedy sa mladí ľudia najviac oddávali milostným hrám, bol nepochybne letný slnovrat, oslavovaný známymi sviatkami ako je Jarilo a Kupalo. Cirkev síce tieto už oddávna zakazovala kvôli “obscénnostiam”, ku ktorým pri takých príležitostiach dochádzalo, avšak ľudová mienka považovala účasť mladých na týchto sviatkoch za povinnú: Bo jak ne prijdeš na Kupalja, to vyidi s tebe duša i para.

Vianoce, alebo Kračún?

Vianoce nám ani dosiaľ nevošli „rovno do krvi“, ale Kračún, áno. Na Kračún sa snažíme zabudnúť a to i vedľa faktu, že pred nami je rýdzo slovanské, slovenské slovo. Uprednosťujeme Vianoce, ktoré slovo je nám iba púhym importom zo staronemeckého winnahten, či súčasného Weinachten. Aj v škole sa nám neustále zdvôrazňovalo, že Kračún je nesprávne. To je maďarské slovo, lebo tam je Karcsony, ale márne. My sme vedeli, že to je Kračún.

Kračún a to ešte v predkresťanskom čase, vznikol z toho, že sa z doby krátenia dní, prekročilo v dobu dĺženia sa dní. Prekročila sa „hranica“. Bol tu „zimný slnovrat“ a tento sa oslavoval hodne skorej, ako kresťanské Vianoce.

Slnko, najstarší boh, pri svojom zdanlivom putovaní oblohou v období pred zimným slnovratom vychádza každé ráno vždy o krok južnejšie. Tri dni pred naplnením zimného slnovratu dosahuje najkrajnejšiu fázu pod súhvezdím južný kríž. Tu sa na tri dni zastaví akoby zastalo, zomrelo a následne ožije na ceste k severu (k letnému slnovratu). Boh zomrel na kríži, ale po troch dňoch vstal z mŕtvych, znovu sa zrodil stúpajúc hore k nebesiam. Tak a už vieme kde má svoj pôvod Gymnasta Nazaretský.

Tento jav bol známy všetkým starým národom Európy, veď od nepamäti upierali svoj zrak k oblohe. Kresťanská viera je vo svojom základe len deformáciou pohanských, z prírody vychádzajúcich zvykov, predstáv a kultov. Nie darmo kresťanská cirkev presunula vo štvrtom storočí oslavu narodenia Krista na deň blízky zimnému slnovratu. Snažila sa tak potlačiť silne zakorenené pohanské oslavy, nahradiť ich tichou, pôstnou spomienkou na narodenie Ježiša. Naši predkovia síce boli donútení oslavovať miesto slnka – Dažboga narodenie Krista avšak staré poverové úkony a obrady pretrvali vo vianočných zvykoch. Tie sa už nesmeli konať verejne a hromadne a tak boli prenesené z ruín božíšť do domáceho prostredia kde úlohu žrecov prevzali otcovia rodín.

K zimným slnovratovým slávnostiam patrili aj maškarné sprievody a hry. Tie silne pripomínali podobné zvyky z rímskeho alebo gréckeho prostredia, kde prežívali ako pohanské relikty ešte v kresťanskej dobe. Preobliekanie sa a nosenie masiek patrilo k všeobecne rozšíreným kultovým prvkom na všetkých kontinentoch a nechýbalo teda ani u Slovanov. Svedčia o tom nielen cirkevné zákazy z 11. – 13. storočia, ale aj archeologické nálezy kožených masiek, napríklad z Novgorodu.

Nosili sa najmä masky zvieracie – medveďa, koňa, kozla, vlka, tura, alebo sa muži preobliekali za ženy a naopak. Pôvodný zmysel tohto konania bol zrejme apotropaickýmalo zastrašiť a zmiasť démonov a odvrátiť ich zlú pôsobnosť. Po zimnom slnovrate išlo o zapudenie duchov temnoty, v ostatných prípadoch o zahnanie chorôb, či duší mŕtvych.

Koljada – obdobie Kračúňa

V tieto dni sa ludia veselili, dávali na seba kostými zvierat a takto chodili po dedine. Často boli doprevádzaní kozou, buď skutočnou alebo si vytvorili hlavu, ktorú potom nosili na palici. Dieťa na chrbáte koňa znázorňovalo znovuzrodenie Slnka. Kôň mohol byť vytvorený dvoma mládencami v kostýme koňa. Jeden z nich niesol spriadaný solárny symbol (svastiku) vnútorne osvetlený sviečkou na tyči. V týchto dňoch sa zrodí nové Slnko, boh Svarožic. S inváziou kresťanov sa solárny symbol zmenil na hviezdu.

Mesiace:

  • Január – Stuzeň
  • Február – Ljuteň
  • Marec – Brezeň
  • Apríl – Kveteň
  • Máj – Traveň
  • Jún – Cerveň
  • Júl – Lipeň
  • August – Serpeň
  • September – Vreseň
  • Október – Žlteň
  • November – Listopad
  • December – Grudeň

Sviatky:

  • 12 ljutna – Velesov deň
  • 23 brezna – Komodice – jarná rovnodennosť
  • 1 travna – deň Živy
  • 24 cervna – Kupalo – letný slnovrat
  • 21 lipna – Perúnov deň
  • 11 vresena – Rozanice – Rodov deň
  • 27 vresena – Radogost
  • 1 listopada – Mokošin deň
  • 25 listopada – Morenin deň
  • 25 grudna – Kračun
  • 29 grudna – Koljada

http://www.pagansouls.ic.cz/sviatky.php

 

This entry was posted in Dejiny. Bookmark the permalink.

3 Responses to Sviatky a tradície Slovanov

  1. Dobrý deň,
    dovolila by som si Vás pozvať do výstavy, ktorú sme pripravili pre všetkých, čo majú radi Slovanské tradície a zvlášť Zimný Slnovrat. Boli by sme radi, keby ste si pozreli a vytešili sa zo spoločne pripravovanej web stránky SLNOVRAT: Adresa web stránky je: http://www.slnovrat.apoort.net. Pokiaľ máte záujem, aby sme v tejto obrázkovej výstave odkazovali na Vašu web stránku, tak nám stačí zaslať obrázok, ktorý musíte vlastniť. Teda ste ho robili sami. Bol Vám najlepšie písomne darovaný (nie je voľne stiahnutý z internetu a majiteľ je nejasný). Má mať šírku aspoň 200 pixelov. K tomu nám pošlite nejaký krátky text – najlepšie do 30 slov. Radi dáme do tejto výstavy na Vás kontakt. Pokiaľ máte záujem a chcete pomôcť, prosím spropagujte túto akciu u Vašich priateľov.
    Darina Šimková administrátor MÚZEA EZOTERIKY

  2. Michal píše:

    Bratia a sestry, Slovani sme tisíc roku v otroctve, sme silný a patrí nám všetko čo hlboko v srdci cítime.

  3. milan píše:

    Pre mňa Vianoce znamanajú viac noci, ako dňa ,teda viac noce a Kračun je vlastne krátky deň, teda kraťas . Karačoň je skomolenina od kračúna.To ste schopni tvrdiť aj to, ze Komarno je madarský výraz, pričom komár je po slovensky, Po madarsky by bolo odvodene od suňoga.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s