VÍŤAZ NAD KLAMSTVOM – Védy

cudirov

Už sme si povedali, že budeme prinášať práce tých ruských akademikov, ktorých dielo zásadným spôsobom mení „oficiálny“ pohľad na svet. Oficiálny preto, lebo tak či onak to nemajú ľahké – a v podstate nepatria medzi aktívnych stúpencov Starej Viery. Napriek tomu výsledky ich práce dokazujú, že dnešný oficiálny pohľad na Slovanov ako na „opice, ktoré zliezli zo stromu niekde v 6. storočí“ je neudržateľný. Ľudová múdrosť hovorí, že kto leje vodu na náš mlyn pracuje v náš prospech. Akademik V. A. Čudinov robí viac ako to. Je to doslovne velikán modernej vedy, ktorý hovorí niekoľkými modernými jazykmi a bežne číta prastaré Runové nápisy. Okrem toho číta aj etruské písmo, o ktorom moderní „etruskológovia“ tvrdia, že sa čítať nedá. Akademik Čudinov to vysvetľuje veľmi jednoducho; cca 90% dnešných etruskológov sú Taliani, zvyšok v prevažnej miere Nemci. Veď ani jedni ani druhí nemajú žiadny záujem dokázať, že Etruskovia boli Slovania. Oni – samozrejme – nepoznajú ani dnešnú ruštinu. Inak by totiž vedeli, že jazyk Etruskov je jedným zo slovanských nárečí – najbližšie je dnešnému bieloruskému jazyku. A to akademik Čudinov nie je ani zďaleka prvý Rus, ktorý začal čítať jazyk Etruskov.

Univerzitný profesor Valerij Alexejevič Čudinov je akademik, predseda Komisie Ruskej Akadémie Vied pre kultúru starej a stredovekej Rusi, zaoberá sa archeologickým výskumom, skúmaním a lúštením prastarých runových a runických (tento termín zaviedol práve akademik Čudinov) nápisov, a to už viac ako 20 rokov. Akademik Čudinov preskúmal už vyše 3 000 archeologických a iných objektov, ktoré majú na sebe runové nápisy. Tieto materiály zahŕňajú aj prastaré Svätilištia s posvätnými kameňmi, kultové predmety z antických aj predantických čias, gramoty, ktoré obsahujú tajomstvá, kresťanské ikony prvých storočí a ďalšie a ďalšie relikty nielen z Ruska, ale aj zahraničia. Medzi najvýznamnejšie vedecké úspechy akademika Čudinova nesporne patrí:

  • Rozlúštenie kompletného sylabického obsahu (abecedy) najstaršej ruskej písomnosti, a to ako slabikovej, tak aj písomnej;
  • Presný vedecký dôkaz faktu, že práve od ruského runového písomného systému pochádzajú abecedy a sylabické systémy najstarších jazykov sveta;
  • Na základe rozlúštenia niekoľkých stoviek reliktných textov nezvratne rehabilitoval ruské dejiny ako vôbec najstaršie, majúce minimálne 24 tisícročí.
  • Je autorom mnohých odborných prác a aj kníh pre širokú verejnosť, medzi nimi aj skutočnej učebnice Rún s názvom Русские Руны, čo ale ani zďaleka nie je jeho jediná či prvá kniha. Okrem iného prevádzkuje aj vlastnú webovú stránku a prispieva do ďalších.

Nuž – ešte pred tým, ako si o jeho diele povieme niečo viac – chceli by sme osloviť tých našich čitateľov, ktorí nám dodnes posielajú „zasvätené“ informácie o tom, že ide o nezmysly a runy „sú predsa germánske…“ a podobné tendenčné informácie, neraz „podopreté odbornými informáciami“, najčastejšie z Wikipédie… Nuž, netreba sa čudovať. O profesorovi Čudinovovi číta asi väčšina z vás prvý raz – a niet sa čo diviť. Nikto, žiadna vláda na svete – vrátane ruskej – nepodporuje slovanstvo. Nedajme sa pomýliť, všetky vlády sveta sú pod kontrolou Temných Síl. Niektoré hlavy štátov priamo, iní zase nepriamo, cez všakovakých – samozrejme nevolených, ale „záhadne“ sa objavujúcich – poradcov. A ako hovorieva profesor Čudinov – je ľahké povedať, že Runy sú starogermánskeho pôvodu – čo aj väčšina vedcov dodnes robí. Má to však jeden háčik. Ak sa staré runové texty čítajú tak, ako to „odporúčajú“ títo „vedci“, tak texty nedávajú žiadny zmysle. Ale ak sa použije stará ruština – teda prajazyk nielen nás, Slovanov – tak texty „zázračne“ nadobúdajú konkrétny zmysel. Ba textom dokonca poľahky porozumejú všetci, ktorí vedia po rusky… Takže páni „odborníci“, ani nám neposielajte „odborné“ argumenty. Pravdepodobne ich poznáme a nie sú pre nás nijakým prekvapením. Lepšie dokonca bude, ak sa ani nebudete zaoberať našou stránkou. Tá je určená pre Slovanov…

Akademik Čudinov dokázal, že ruská, t.j. slovanská písomnosť existovala minimálne 24 tisícročí pred Cyrilom a Metodom… ktorí ju „vynašli“... Podľa Čudinova boli posvätné texty volchvov písané Runami Makoše, zatiaľ čo bežný ľud používal Runy Roda. Práve tieto Runy Roda sa stali základom ako škandinávskych Rún, tak aj toho, čo dnes voláme grécke písmo či latinka. Dnešná Cyrilika tiež predstavuje sama osebe systém Rún Roda, a to v podstate bezo zmien (u tých znakov, ktoré „prežili“ dodnes).

Ak si dobre uvedomíme, čo hovorí profesor Čudinov, tak musíme povedať, že už len objavenie sa jeho prác a kníh sa nedá nazvať inak, ako VÍŤAZSTVOM! Len samotná kniha RUSKÉ RUNY – ako významný dôkazový materiál o Prastarom pôvode Rusi – sa musí chápať jednoducho ako obrovské víťazstvo. Predstavuje ako keby to pomyslené slovo, ktoré PRESEKÁVA KLIATBU MLČANIA – a to mlčania štyroch storočí. Toto mlčanie bolo a stále je namierené proti nášmu, Slovanskému Národu. Účelom tejto kliatby bolo, aby sme my, Slovania a Árijci zabudli na svoju mnohotisícročnú minulosť. Mali sme vôbec túto Slávnu minulosť? Samozrejme, že áno. O tom hovoria naše prastaré texty, ktoré nazývame všeobecne Védami. Táto naša minulosť je však predovšetkým veľkou minulosťou Ducha. Naša Prastará Severná tradícia je Duchovné učenie, ktoré sa odovzdáva – nie virtuálne – po tisícročia. Sú to mnohé tisícročia Slávy, o ktorú však – bohužiaľ – väčšina dnešných ľudí už ani nestojí. No hoci nestojí, naša zodpovednosť voči Predkom ostáva.

Prečo tu vládne taká skepsa – dokonca u Slovanov – ohľadom našej slávnej dávnej minulosti? Príčina je technicky veľmi prostá. Túto nedôveru šíri mocná propaganda. „Odborníci“ – vždy sa nejakí nájdu – sa vždy odvolávajú na akési, ako kedy vedecké dôkazy, ktoré jednoznačne zavrhujú „tieto fantázie“. Jednako však vo svojej podstate táto skepsa ohľadom „neexistencie“ našej vlastnej, mnohotisícročnej, dávnej minulosti nemá so skutočnou vecou nič spoločné. Málokto dnes u nás vie, že veľa v tejto veci urobil aj veľký učenec M. V. Lomonosov. Ruské, t.j. slovanské dejiny majú – skromne povedané – desiatky tisíc rokov. Táto skutočnosť sa však organizovaným spôsobom – najhoršie zločiny sú tie organizované – ignoruje. Ale v skutočnosti má táto organizovaná činnosť systematického zamlčiavania a klamstva nie vedecké, ale – aby sme ostali diskrétni – „politické“ pozadie.

Vo všeobecnosti sú vzájomné vzťahy medzi vedou a politikou dosť komplikované. História – teda spracované dejiny – je tiež vedeckou disciplínou, na ktorú sa politika často odvoláva, hoci práve ona na ňu vrhá ten najhorší tieň. Prečo to tak je, je nám úplne jasné. Každý národ má nepriateľov aj spojencov.

Nepriateľstvo a priateľstvo národov sa vytvára na podklade ekonomických záujmov. Protivníci sa vždy snažia oslabiť vplyv daného národa na osudy sveta. Ale ako to môžu dosiahnuť, ak to, napríklad, nedokážu urobiť ani vojenskou, ani politickou cestou? V takomto prípade sa zrodí takýto plán: podkopať svetovú dôveru k národu konkurentovi. Začnú prezentovať – a na to sú dnes dostupné bežným ľuďom nepredstaviteľne efektívne metódy – daný národ ako divý, zaostalý a podobne. Práve na takéto ciele potrebujú meniť dejiny na históriu. Dejiny nepriateľa predsa nebudú podporovať, ale ich „podkopú“. Odprezentujú ich navyše sto ráz horšími, než v skutočnosti vôbec môžu byť. Takáto lož je celkovo vhodná na vymývanie mozgov. V našom prípade ide o prístup v štýle: „Keď ste vy, Slovania ešte po stromoch lozili, my sme už boli silní, skúsení a slávni!“. Nuž na toto sú potrební profesionálni politici, nepriatelia slovanského národa, a túto svoju úlohu – nie zadarmo – aj plnia.

Dnes už môžeme jasne vidieť načo bola potrebná „normalizácia“ historickej vedy u Slovanov, ktorá bol riadená protiruskou, t.j. protislovanskou koalíciou. Práve tieto slobodomurárske sily spôsobili „stratu“ archívu Lomonosova, ktorý obsahoval množstvo starostlivo zozbieraných faktov, ktoré dokazovali neudržateľnosť „normandskej teórie“. Časť týchto faktov neskôr znovuobjavil Jegor Klassen, štátny radca a tútor Moskovskej Akadémie Vied. Na základe materiálov svojho slávneho predchodcu vydal r. 1854 vedeckú prácu pod názvom NOVÉ MATERIÁLY NAJSTARŠÍCH DEJÍN SLOVANO-RUSOV. Vedeckú činnosť Klassena v tých časoch podporoval aj národ, aj cár. Táto kniha vyvolala – povedané dnešným žargónom – všeobecnú odozvu. Dôkazom tohto sú mnohé ďakovné listy a štátne vyznamenania. Posledné roky 19. storočia v Rusku smerovali k mohutnému začiatku návratu poznania plného objemu prastarých ruských dejín. Ale to už bol predo dvermi krvavý rok 1917. Cár bol zavraždený a protiruské sily sa zmocnili vlády v Rusku. Každý, kto pokúšal o prinavrátenie starého poznania v plnom objeme bol jednoducho zastrelený či obvinený v propagácii veľkoruského šovinizmu – takýto dôvod na vynesenia rozsudku smrti zastrelením v tých časoch v Rusku existoval…

Dnešná štátna moc na rozdiel od cárskej moci – slušne povedané – nepodporuje výskumy v oblasti prastarých slovanských dejín. Toto isté je aj u nás – slovanská minulosť neexistuje, vymenili ju za Cyrila a Metoda, známych fantómov kresťanstva. Jednako, dnes sa za výskum slovanských dejín aspoň nestrieľa a nedáva do väzení, za čo by sme mali byť vlastne dnes politikom vďační… A tu sa dostávame k práci akademika Valerija Čudinova. Je takého rozmeru, že predstavuje – po Lomonosovovi a Klassenovi – tretí oficiálny pokus znovuzrodenia veľkej ruskej minulosti na domácej pôde. Nedá sa povedať, že by v Rusku doteraz takéto pokusy vôbec neexistovali – treba menovať také mená ako Rybakov, Petuchov, Guseva, Žarnikova... Ale to všetko boli pokusy čiastočného znovuzrodenia – zachrániť aspoň to, čo sa dá. V. Čudinov už v knihách vydáva množstvo runových textov, podľa ktorých sa najstaršie ruské dejiny doslova a do písmena čítajú – t.j. netreba žiadne domýšľanie. Možno konštruovať hypotézu o minulosti opierajúc sa o predmety materiálnej kultúry. Hoci takáto hypotéza nemusí byť jediná správna – akademik Čudinov vychádza najmä zo svojich vlastných výskumov – jednako predstavuje ohromný krok vpred. Tak či onak, snaží sa o rekonštrukciu na základe odkazu našich Predkov z tej epochy, v ktorej žili!

  • Ako je však možné, že tieto prastaré nápisy nikto pred Čudinovom neobjavil?
  • A ako je vôbec možné, že runy, nesúce v sebe takú mohutnú silu poznania sa vôbec uchovali a neboli zničené, ako ostatné zložky našej materiálnej kultúry?

Veď práve na „neexistencii“ našej starej materiálnej kultúry je postavená celá protislovanská propaganda. Je to preto, lebo tieto sväté znaky – runové nápisy boli zhotovené tak, že mnohí okolo nich doslovne chodili a nevideli ich.Prastarí Rusi, Slovania, ovládali najjemnejšie techniky nanášania symbolov na kameň a tieto techniky boli tajomstvom chrámových majstrovských dielní. Nápisy boli často zhotovované tak, aby boli ukryté pred nezasvätenými zrakmi. Veď zo starých textov naši Predkovia vedeli, aké skúšky sú pred nami. V. Čudinov vypracoval množstvo jednoduchých a efektívnych metód, ktoré umožňujú vidieť skryté nápisy. Zistil, že to, čo bolo považované iba za obrázky sú často runové nápisy, ktoré tento vedec priam ako zlatník začal dešifrovať – už toto je umenie, ktoré nie je ani zďaleka dostupné každému. Nuž hľa – kamene prehovorili! Nielen volchvovské mengiry a sivé trility Severu, ale prehovorili aj steny najstarších – vrátane tých, ktoré existujú dodnes – chrámov. Práve preto, že staré kresťanské chrámy boli pôvodne staroverecké alebo rodnoverecké a obsahovali – hoci bežnými ľuďmi nepoznanú – starú symboliku, sa často „nepriatelia cirkvi“ (kresťanskej) snažili v minulosti nielen chrámy zatvárať, ale aj ich budovy rúcať… veď aj steny chrámu môžu v budúcnosti prehovoriť. Detailná a starostlivá práca akademika Čudinova zabrala niekoľko desaťročí. No na jej základe má dnes množstvo údajov, ktoré by inak stačili aj na tri Nobelove ceny. Pravda, ak by sa tieto odovzdávali spravodlivo. Posúďte sami, čo akademik Čudinov faktami dokázal:

Ruské      Runy  existovali a existujú. Detailne sa ich výkladu venuje napríklad   jeho kniha RUSKÉ  RUNY, ktorú sa oplatí prečítať. Je to jednoducho jedna veľká  ukážka, ako tieto Runy vyzerajú. A fakty, ktoré sú v knihe uvedené  umožňujú uzavrieť dohady o tom, že Ruské Runy vyzerajú práve tak a nie inak. Na každý znak sú uvedené konkrétne texty –  neraz aj desiatky – v ktorých bol ten-ktorý znak použitý. Sú to nápisy na volchvovských kameňoch, starom náradí, na tehlách stien chrámov, tajné nápisy na ikonách  staroobradcov a pod.

Ako grécka, tak aj latinská abeceda pochádzajú z Ruských Rún. Z nich je      odvodený aj škandinávsky      runový systém – Futark, ako aj abeceda Sanskritu,      t.j. jazyka, ktorý sa donedávna považoval za najstarší na svete.

Nápisy      napísané Ruskými Runami nachádzame v podstate po celom svete. Tento      fakt ukazuje skutočné dejiny Rusov-Slovanov. Náš národ je najstarším národom na Zemi. Prastarí Predkovia      používali dva runové systémy. Jazykom duchovenstva boli Runy Makoše      a bežná verejnosť používala runový systém znakov, ktorý Čudinov      nazval Runy Roda. Výskumy V. Čudinova dokázali, že archeologické      nálezy, ktoré sú roztrúsené po celej oblasti Eurázie – vrátane západných      krajín – Malej Ázie či Indického subkontinentu obsahujú nápisy, ktoré sú      realizované buď Runami Makoše, alebo Runami Roda. Práve systém Rún Roda –      aby sme boli úplní – obsahujú aj znaky, ktoré poznáme ako dnešnú cyriliku,      a to v podstate v nezmenenom tvare. Len dodajme – desiatky      tisíc rokov pred Cyrilom a Metodom…

Ako sme už povedali, nemožno naivne predpokladať, že takáto práca sa stretne s vrúcnym prijatím u vedeckého „establishmentu“, a to ani v Rusku. Hoci v Rusku existuje viac akademikov s podobne prevratnými dôkazmi, získavajú skôr väčšiu a väčšiu podporu verejnosti ako „odborníkov“ z oblasti histórie. My však vieme, že takémuto niečomu sa jednoducho nemožno diviť.

Akademik Čudinov vydal obrovské množstvo odborných prác, monografií a aj kníh pre verejnosť. Okrem toho je k dispozícii už aj niekoľko dokumentárnych filmov. Oficiálny odpor však nijako neutícha, hoci rozlúštených nápisov už možno rátať na tisíce. Vzhľadom na zavedenú prax a existenciu neúnavných „demotivátorov“, ktorí neraz na to, čo uvedieme na našich stránkach rýchlo hľadajú protiargumenty môžeme im hneď námahu ušetriť. Akademik Čudinov je rovnako systematicky napádaný ako všetci tí, ktorí sa snažia zverejňovať pravdu o našej minulosti. Napriek tomu vám odporúčame si prečítať jeho knihy a navštevovať jeho stránku, pretože tam nájdete veľa zaujímavých informácií.

Už sme spomenuli knihu RUSKÉ RUNY, ale odporúčame vám aj monografiu Руны-сказы каменного века Руси. V tomto diele sú písomné informácie o písomnosti najmä v paleolite, a okrem toho tam je uvedené veľké množstvo dešifrovaných nápisov. Len v tejto jedinej práci je analyzovaných 184 paleontologických zdrojov, 2 mezolitických a 56 neolitických, t.j. spolu 242 nápisov. Je to veľa alebo málo? Ak berieme do úvahy, že vo všetkých jaskyniach Francúzska pozdĺž toku rieky Vésère – patrí tu aj svetoznáma jaskyňa Lascaux – je nájdených cca 2 000 vyobrazení, a že tam je niekoľko stoviek artefaktov, tak profesor Čudinov pri svojej výskumnej práci obsiahol cca 10% zdrojov kamenného veku.

Je pochopiteľné, že skúmanie prastarých nápisov v masovom meradle sa stalo možným jedine preto, lebo profesor Čudinov zistil, že po rusky písali nielen Rusi, ale aj zahraniční autori a ilustrátori kníh ešte začiatkom 19. storočia. Prítomnosť ruských nápisov na starých ikonách a obrazoch veľkých životopiscov minulosti je nie zvláštna náhoda, ale zákonitosť, pričom čím starší je predmet, tým viac textov v ruskom jazyku je na ňom možné nájsť. Rovnako aj existencia takýchto nápisov už v čase paleolitu nie je nijakou nevysvetliteľnou zvláštnou náhodou, ale úplne zákonitým a očakávaným výsledkom, ktorý vyplýva z už skôr realizovaných výskumov profesora Čudinova. Každá jeho monografia (kniha) je sústredená na tú či onú stránku ruskej písomnosti a obsahuje dôkazy, ktoré nie sú vedeckému svetu známe. No namiesto nadväzovania širokej spolupráce v ďalšom výskume pokračuje vedecký establishment buď v zamlčiavaní týchto výsledkov, alebo ich hlasito zavrhuje. Toto privádza len k jedinému vývodu, totiž že skutočnou príčinou negatívneho vzťahu k jeho prácam nie je na vedecký, nezaujatý výskum nových dôkazov, ale tvrdá podpora starej paradigmy, ktoré by sme mohli nazvať aj „obchodnými“ záujmami.

Na toto môžeme uviesť veľa príkladov udalostí, ale postačia dva príklady. Profesor Čudinov sa r. 2008 zúčastnil archeologickej konferencie v meste Tver, kde svoje dokazovanie predvádzal pri kameni, na ktorom prítomným ukázal a prečítal meno Bohyne Mary. Tento gravírovaný nápis mohli účastníci vidieť nielen zrakom, ale aj ho ohmatať prstami. No výkladu a ukážky na mieste sa zúčastnili iba prítomní trasológovia, geológovia a amatérski záujemcovia o staré časy, pričom sa k nim nepridal žiaden zo zúčastnených „profesionálnych“ archeológov. Ani len nepristúpili ku kameňu. Tým demonštrovali, že ak sa v budúcnosti niekde bude o tom hovoriť, tak oni „osobne nijaké nápisy nevideli“.

Druhá udalosť sa odohrala r. 2009 v Arkaime, kde mladý archeológ, ktorý sprevádzal skupinu profesora Čudinova ako sprievodca, na základe žiadosti profesora Čudinova prečítal na jednej z prastarých sôch slovo „МИМ“, pričom ho prečítal samostatne a bez pomoci profesora Čudinova. Po tom, ako sám tento nápis prečítal silno zvolal „toto nemôže byť“ a začal presviedčať všetkých účastníkov, že archeológovia skúmajú nepísomnú kultúru. Takto začal vodiť amatérskych záujemcov za nos.

Príkladov je ešte mnoho, čo dokazuje existenciu systematickej štruktúry na reálnom základe, ktorej cieľom je diskreditácia všetkých nálezov, ktoré publikuje profesor Čudinov. Dnešný oficiálny svet opakuje, že celá svetová kultúra pochádza zo starého Grécka a Ríma. Niet divu, že sa im nepáčia dôkazy o tom, že práve opačne – a to tvrdí aj Mauro Orbinicelá svetová kultúra bola výlučne ruská, a to ešte z historického pohľadu nie tak dávno. Preto za posledných niečo viac ako 400 rokov bolo niekoľko ťažkých útokov na Rusko. Násilne vymenili právoplatnú cársku dynastiu klanom Romanovcov, ktorí sa v určitom období chovali vyložene nemecky. Títo vymenili ruské, slovanské Pravoslávie za otvorené kresťanstvo, ktoré bolo v sovietskych časoch tiež zakázané. No a v 19. storočí začalo ruské dvoranstvo používať francúzštinu…

A keď sa dnes ukazuje, že celý súčasný Západ je následníkom veľkej ruskej kultúry, pričom francúzski sprievodcovia vodia turistov po jaskyniach, kde demonštrujú návštevníkom stránky zo života v prastarej, Runovej Rusi. Potrebuje také niečo Francúzsko?

Potrebuje niečo také Západ vôbec? Potrebuje Západ zisťovať, že najzaujímavejšie južné provincie je vlastne stará Rus Písomných textov, pričom zvyšná časť sa nazývala Okolopísomnou (Porunovou, alebo aj Perúnovou Rusou), ktorá sa až neskôr začala volať Prusko? Nie náhodou za posledné tisícročie vedie Západ proti Rusi informačnú vojnu. Dnešné pokolenie západných žiakov – a pomaly už aj našich – už v učebniciach číta, že Druhú svetovú vojnu vyhrali udatní Američania, že atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki zhodil Sovietsky Zväz, že prvými ľuďmi vo Vesmíre boli Američania…

Len na okraj, história štiepenia atómového jadra je veľmi poučná. Prvú bombu – teda vyložene ničivé použitie jadrovej energie – vyrobili a zhodili na Japonsko Američania. Prvú jadrovú elektráreň, t.j. mierové použitie jadrovej energie postavil „krvilačný“ Sovietsky Zväz. Prvú vojenskú loď na ničenie nepriateľa postavili tiež Američania, pričom prvý jadrový pohon na mierové účely opäť postavil Sovietsky Zväz – ľadoborec Lenin. Už toto samé osebe hovorí o skutočných úmysloch jednej aj druhej strany. V atmosfére domnele pokročilejšieho Západu nie je vôbec čudné, že akademická historiografia ide bok po boku so zodpovedajúcim poznaním minulosti jazyka, pričom svorne predpokladajú, že západný človek vznikol spolu so svojou úctyhodnou civilizáciou dávno pred východnými ľuďmi – t.j. nami, Slovanmi. Hoci tento článok nemôže nahradiť práce akademika Čudinova, uveďme si niekoľko príkladov z jeho diela.

Pozrime sa na jeden z nálezov, ktorý sa očividne nepodarilo skryť, ale ktorý nijako nezapadá do Darvinovskej fantazmagórie. Ide o hlinenú figúrku z lokality Nampa v Idahu. Bola nájdená 1. augusta 1889 pri vŕtaní studne.

vnk_2

Hlavný problém pre dnešnú „vedu“ je ten, že bola vytiahnutá z hĺbky 300 stôp (cca 90 m), avšak vrt najskôr prenikol aj 15 stopovou vrstvou bazaltu – skamenenej lávy. Studňu vŕtal profesionálny studniar M. A. Kurtz a prítomní boli ešte ďalší dvaja členovia pracovnej skupiny. Hlinená figúrka bola vyvrhnutá z potrubia parnej pumpy z vrstvy, ktorá je stará 2 milióny rokov, presnejšie, jej pôvod bol datovaný do veku Plio-Plejstocénu. Ak by sme chceli byť presní, tak podľa správy bola malá, hlinená figúrka nájdená – na obrovský úžas očitých svedkov – pod 15 stopami skamenenej lávy, 100 stopami piesku, 6 palcami hliny, ďalšími 40 stopami piesku, 165 stopovou vrstvou hliny, piesku, hlinených hrúd premiešaných s pieskom a hrubozrnnými vrstvami piesku. Celková hrúbka z ktorej vytiahli nález je 320 stôp. Táto malá figúrka je vyrobená zo zmesi cca 50% hliny a cca 50% kremíka. Podľa jedného z expertov, ktorý ju skúmal, profesora Alberta A. Wrighta z Oberlin College, táto figúrka nebola vyrobená malým dieťaťom alebo amatérom, ale ide o dielo skutočné umelca. Okrem informácií na internete sa o nej píše aj v knihe autorov Michael A. Cremo a Richard L. Thompson s názvom THE HIDDEN HISTORY OF THE HUMAN RACE, čo je skrátená verzia knihy FORBIDEN ARCHEOLOGY. V jej druhom vydaní z r. 1999 nájdete článok o tomto náleze na stranách 110 až 113.

Jednou z metód, ktorú pri hľadaní starých nápisov vyvinul profesor Čudinov je použitie počítačov na analýzu fotografickej dokumentácie. Veľmi užitočným sa ukazuje prevrátenie obrázku do negatívu, čo značne pomôže pri identifikácii starých nápisov.

Pri pohľade na sošku z profilu a pri obrátených farbách je možné prečítať slovo ЛИКЪ, za ktorým bez obracania figúrky nasleduje slovo МАРЫ. Na ľavej lopatke a rovnako pri reverznej farbe sú viditeľné dve bukvy, „В“ a „М“, zatiaľ čo pri priamej farbe je možné dočítať bukvy „АКОЖИ“ a na línii medzi ľavou rukou a chrbticou pri otočení o 90° doprava sú slová „ХРАМЕ“ a „РУНЫ ЖИВЫ“ – znak „ВЫ“ je slabikový. V spodnej oblasti chrbtice, pri otočení o 90° naľavo a v reverznom svetle možno prečítať slovo „МАКОЖИ“. Takýmto spôsobom dostávame celý nápis: ЛИКЪ МАРЫ В МАКОЖИ ХРАМЕ, РУНЫ ЖИВЫ МАКОЖИ. Pod ŽIVÝMI RUNAMI sa – podľa profesora Čudinova – očividne chápu nápisy na figúrke, a keďže ide o RUNY MAKOŠE, tak sa myslí runica. Posledný je nápis na ľavej nohe sa v priamom aj obrátenom svetle číta ako ХРАМА МАРЫ.

vnk_3

V knihe RUSKÉ RUNY je uvedené množstvo ďalších príkladov, takže sa ju naozaj oplatí – rovnako ako ostatné Čudinovove knihy – prečítať. No knihy nie sú všetko. Môžete si stiahnuť a pozrieť aj mnohé dokumenty, na ktorých vystupuje akademik Čudinov. Veľa toho nájdete na youtube. Odporúčame vám dokumentárny film Jazyk Titanov, ktorý sa určite oplatí si stiahnuť a pozrieť. Dva príklady z tohto filmu si uveďme aj my.

Profesor Čudinov je síce potieraný „oficiálnou“ vedou, ale zato jeho popularita medzi obyvateľstvom je ohromná. Na jeho prednášky už chodieva veľa ľudí, stránky, na ktorých prináša svoje výskumy čítajú tisícky záujemcov – nevadí, že nás volajú amatéri. Pozrieme sa na jeden z mnohých obrázkov, ktoré poznáme z učebníc – obrázok mamuta, ako ho kreslili v jaskyniach „negramotní primitívi“:

Ide o zobrazenie skutočného nálezu z kamennej mohyly. Vtip je v tom, že obrázok mamuta je sám osebe zostavený zo slabikových znakov, ktoré zobrazujú slovo MAMUT. Nápis je ako keby „vpletený“ do samotného obrázku. Pri podrobnejšou pohľade, sa dajú vidieť priamo písmená – ako to vo svojej prezentácii ukazuje profesor Čudinov:

vnk-5

Jasne vidno M-M-N-T a pretože ide o slabikové písmo, aj dnes ho môžeme čítať ako MAMONT – čo je dodnes ruský názov pre MAMUTA. Náš názov je už trochu zmenený, ale v slove „MAMONT“ stále spoznáme zviera „MAMUT“. Prečo vieme, že práve naše slovo je upravené a ruské pôvodné? Pretože ide o cca 40 000 rokov staré nápisy. Vtedy, rovnako ako dnes, to boli ruské nápisy. Sám profesor hovorí, že keď si uvedomil čo vidí prvý raz pomyslel si, že sa asi mýli. Ale postupne zistil, že takýchto nápisov je viac, sú ich desiatky, neskôr stovky… je to jednoducho tak.

A ešte niekoľko slov k Etruskom. Západná veda zahnala otázku etruského jazyka do slepej ulice, z ktorej sa nedá vyjsť. Ale – a to sme už neraz hovorili – etruský jazyk je veľmi blízky dnešnému bieloruskému jazyku, t.j. môžeme hovoriť o nárečí ruského jazyka. Pravda, ťažko sa Západu prijíma, že Rím vystavali Slovania, Etruskovia, že v jeho uliciach pôvodne zvučal ruský jazyk. A odkiaľ samotné slovo Rím? Nuž – slovami profesora Čudinova – ak sme chceli ovládnuť Východ (v ruštine VOSTOK), tak sme postavili mesto Vladivistok. Ak sme chceli ovládnuť Kaukaz, tak sme postavili mesto Vladikaukaz. Ak sme chceli ovládnuť svet, tak sme postavili mesto Vladimir. A ak vynecháme koreň slova „vládnuť“, pričom význam ostáva, tak dostaneme slovo MIR. Už sme hovorili, že za starých čias sa nápisy čítali sprava doľava aj zľava doprava. Čítanie zľava doprava vyjadruje povrchný, fonetický význam, čítanie sprava doľava – u starých slov – vyjadruje hĺbkový, skrytý význam. Nuž, RÍM naopak je stále MIR. A zachovali sa dodnes v Taliansku slovanské nápisy? Nuž – je ich tam množstvo. Na severe Talianska dodnes stoja Pamätníky Ruskej Vojenskej Slávy. Jeden z nich:

vnk-6

Profesor Čudinov sa na neho pozrel z blízka a prečítal prastaré, etruské nápisy na tehlách, z ktorých je postavený. Nuž, tu je výsledok:

Už vieme, že reverzná farba umožňuje lepšie čítanie nápisov:

 

V slovenčine to môžeme čítať asi ako:

5 TISÍC VOJAKOV A ZVYŠKY OD TRÁKIE PAMÄTI VOJAKOV MOCNÝCH SILNÝCH SLOVANOV MY A ANTI SME TITANI ITÁLIE

Nuž, podľa textu ide o TEREMU MARY, t.j. príbytok Bohyne Mary. Vidíte – stačí povedať, že „etruština sa nedá čítať“ a všetko je „v poriadku“. Akurát je problém v tom, že výrazy jazyka, ktoré profesor Čudinov číta na 40 a viac tisícročných textoch sú aj pre nás zrozumiteľné. Nuž Taliani či Nemci im nerozumejú – ale to len preto, lebo sa nechcú učiť ani dnešnú ruštinu.

http://vedy.sk/sk/kultura.php#vnk

Pridávam ešte zopár artefaktov od  prof. Čudinova

http://chudinov.ru/pskov/

This entry was posted in Dejiny. Bookmark the permalink.

7 reakcií na VÍŤAZ NAD KLAMSTVOM – Védy

  1. Margita píše:

    Už chápem prečo mne runy vždy hovorili niečo iné ako bolo popisované.

  2. Raja Luthriela píše:

    Je pravda, že mě by se taky nechtěl číst etruský škrabopis. .-) Ale jinak je logické, že Etruskové jsou Slované. “EtRUSKOvé”

  3. LUBOS píše:

    preco nenapisete vedy.sk? to je take tazke?

  4. Riccardio píše:

    Etruskovia neboli Slovania ,ale podrobili si slovanské kmene ,žijúce na území dnešného Talianska.
    Kedže sa Etruskom robiť nechcelo a nevedeli ani čítať a písať ,tak všetko za nich robili Slovania. Slovania nie vždy napísali to ,čo tam Etruskovia chceli mať napísané a popísali ,ako ich nenávidia.

    • Komo píše:

      keď nevedeli čítať ani písať a nechcelo sa im robiť tak logicky si nemohli podrobiť Slovanov ktorí boli presný opak,lol😀

  5. Neviete mi poradit,kde sa da zohnat kniha : RUSKE RUNY?

  6. Spätné upozornenie: Písmo slovanů | Země Děje – Spolu Cnosti

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s