Čaro fotografie

      Fotografia. Okamih času zachytený na papier.

Mal si niekedy pri pohľade na fotku pocit, že ten človek tam je? Naozaj je? Že máš s ním spojenie? Že medzi vami prúdi živa…Hlavne pri starých fotkách sa to deje. Pri novších nie. Keď nás dnes fotia – akoby sme podvedome bránili vytvoreniu tohto spojenia. Celkovo sme dnes už uzavrenejší. Je to preto, že nás stále fotia? Preto, že nás fotili už ako deti? Podvedome sme za začali uzatvárať?

Alebo je to naopak? Ešte pred sto rokmi boli deti starostlivo ochraňované. Dnes nie sú? Sami rodičia sa nechránia, ako by mohli chrániť svoje deti? Sami rodičia prepadli závislostiam a ich duch sa stratil v krútňavách honu za peniazmi, autami, sladkosťami, mocou či módou… Sami rodičia zabudli na svoje deti, nechajú im vymývať úsudok televíziou, nechávajú ich jesť jedovaté chemické jedlo, nechávajú si ich vycvičiť, aby z nich školstvo spravilo poslušných, nesebavedomých, normalizovaných…

Sme vystavovaný tak často útokom – a tak zriedkavo si to uvedomujeme…

 Duchovným útokom. Útokom na nášho ducha.

Odmena. Trest. Podmieňovanie.

Nútenie.

Nútenie je vlastne kradnutie životnej sily.

Že boli deti v minulosti chránené? Ako?

 

Už pri pôrode boli iba ženy, neboli tam žiadni nútiaci cudzí muži. Matka ostala po šesť nediel pod ochranou – za kútnu plachtu sa k nej nedostali zlí duchovia. Nedostali sa tam neladiace, nepriaznivé, rušivé vplyvy. Nemali tam prístup muži a ani cudzí ľudia. Nedostali sa tam nebezpečné myšlienky, nebezpečné slová… Cudzie obrazy… Deti mali iskru v očiach. Kútna plachta bola pre ochranu naopak otočená a bohato vyšívaná. Vyšívaná ochrannými znakmi života. Stromom a kvetom života. Posvätným párom. Obrazom obety. Prekvitania. Cudzí nesmel dieťaťu pozrieť do očí. Zasiahnuť do jeho osudu. Pretože duch dieťaťa je ešte slabý. Silný rušivý vplyv nemusí dieťa ustáť. Stane sa zakríknuté, zahriaknuté, uzavreté… Ľahko ho posadne zlý duch, zlá myšlienka, že je nepočúvne, zlé, nechcené… Ľahko prepadne závislostiam na sladkostiach, počítačových hrách, na hromadení farebných umelohmotných hračiek…

Tie výšivky. Sú to vlastne obrazy. Niekedy tých obrazov okolo nás nebývalo toľko. V dome boli nejaké sväté obrázky. Nejaké čarovné a ochranné znaky vryté do trámov domu. Výšivky na oblečení, na obrusoch a plachtách. Každý obraz mal čarovný význam. Ľudia vedeli, že každý obraz je čarovný. Že prenesenie významu je spojenie. Že čiara spája.

Obrázok panny Márie nás spája so svätosťou čistej ženskej lásky, objímajúcej matky zeme. Výšivka stromu života či kvetov vo váze ťa prepojí so zdrojom životnej sily – je to obraz stredu sveta, studnice múdrosti a živej vody. Životodarnej sily rastu a prekvitania. Pripomína nám, aký sme vďační stromom a kvetom za ich dary. Za čistú vodu, za vzduch, za ovocie…

Ako je to dnes?

Sme obklopení množstvom obrazov. Kde sa pozrieš, je obraz.

Tam je časopis na stole, tam bliká televízia… Sú tak bežné, že ich prehliadame.

Už si ich neuvedomujeme. Neuvedomujeme si, že sú čarovné. Že sú to spojenia.  Že majú silný vplyv na nášho ducha.

Kým si ľudia silu obrazov a silu slova ešte uvedomovali, dbali na to, aby obrazy, ktoré ich obklopujú, boli prospešné. Aby im pomáhali. Aby ich chránili…Obrázok, fotka už zosnulej starej mamy – bola spojením. Spojením s predkami. Bola mostom do iného času. Bola prameňom múdrosti predkov a sily koreňov. V starších dobách to boli drevené bábky predkov, ktoré plnili túto úlohu. Boli to čarovné predmety.

***

http://krkavec.wordpress.com/2013/06/16/caro-fotografie/

This entry was posted in Philosophy of Life. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s