Nezávislosť na tele

Keď odstránime nevysychajúci prameň veľkej Sily Života, vedomie sa môže stať nezávislým na zmyslových orgánoch, na chorobách a vo veľkej miere aj na potrave a spánku. Môže sa stať nezávislým dokonca na tele. Keď prúd vedomia – sily v nás nadobúda dostatočnú individualitu, zistíme, že ho možno oddeliť nielen od citov a objektov citov, ale aj od tela. Spočiatku zisťujeme len v našich meditáciách, ktoré sú prvým tréningovým poľom, skôr, ako sa dostaví prirodzené majstrovstvo – že vedomie – sila sa stáva neobyčajne homogénnou a kompaktnou. Potom, ako sa oslobodilo od rozumu a od vitálneho, postupne sa oddeľuje aj od hukotu tela, ktoré sa stáva veľmi pokojným, nehybným, podobným priezračnej a nehmotnej mase, ktorá nezaberá nijaký priestor, ako keby skoro nejestvovala. Dýchanie sa stáva nebadateľné a tlkot srdca stále slabší. Potom prichádza nečakané, prudké uvoľnenie a my sa nájdeme “kdesi na inom mieste”, mimo tela. To je to, čo sa v odbornom jazyku nazýva “exteriorizácia”.

grl

Je mnoho druhov týchto “iných miest”, toľko, koľko existuje rovín vedomia. Môžeme vystúpiť na rôzne úrovne v závislosti na tom, kde sústreďujeme svoje vedomie (už sme hovorili o všeobecnom Rozume a všeobecnom Vitálnom), ale najbližšie nám je to, čo Šrí Aurobindo nazýva “jemným fyzickým”, hraničí s naším svetom a veľmi sa mu podobá, líši sa len vyššou intenzitou (napätím). Tento poznatok je starý ako svet a nie je charakteristickou črtou jogy Šrí Aurobinda, ale je súčasťou nášho integrálneho rozvoja a pripravuje nás na deň, kedy opustíme naše telo na dlhé obdobie a odídeme do stavu, ktorý ľudia vo svojej nevedomosti nazývajú smrťou. Aby sme si objasnili túto tému, prečítajme si rozprávanie jedného žiaka, mladíka, ktorý opísal svoje zážitky v jemnom fyzickom, keď prvýkrát opustil svoje telo:

“Ležal som na pohovke a bol som v stave koncentrácie, keď som sa zrazu ocitol v dome svojho priateľa. On muzicíroval so svojimi priateľmi. Všetko som videl veľmi jasne, dokonca jasnejšie ako vo fyzickom svete a mohol som sa bez prekážok premiestňovať z jedného miesta na druhé. Pobudol som tam, pozoroval som, čo sa deje, dokonca som sa snažil upútať ich pozornosť, ale oni to nespozorovali. Potom, ako keby ma niečo postrčilo, nejaký inštinkt: “Je načase sa vrátiť”. Potom som pocítil bolesť v hrdle. Pamätám sa, že som musel vyjsť z miestnosti, v ktorej nebol nijaký východ, okrem malého okienka pod stropom. Moja podoba sa začala akoby vyparovať (mal som podobu, ale nie materiálnu, ale žiarivú, priezračnú) a ja som vyšiel z miestnosti ako dym cez otvorené okno. Potom som sa znovu našiel vo svojej izbe pri svojom tele. Krk som mal neprirodzene ohnutý, hlava ležala na vankúši v nepohodlnej polohe a ja som ťažko dýchal. Snažil som sa vrátiť do tela, ale nemohol som. Snažil som sa vojsť cez nohy, ale vždy, keď som vyšiel po kolená, zošmykol som sa naspäť. To sa zopakovalo dva — trikrát; vedomie stúpalo a potom znova skočilo ako struna. Pomyslel som si: “Keby sa mi len podarilo prevrhnúť tú taburetku (pod nohami som mal malú taburetku), buchot by ma zobudil”. No nič sa nestalo. Dýchal som stále ťažšie a ťažšie. Veľmi som sa zľakol.

Zrazu som si spomenul na Matku a zvolal som: “Matka! Matka!” Znova som sa ocitol vo svojom tele, zobudil som sa a cítil som, že mám stŕpnutý krk. Tak po mnohých cykloch “zajatia” a prebudenia, po bezpočetných otrasoch, ktoré nútia vedomie spomenúť si na seba a odhaliť sa a potom sa znovu skryť a rásť pod akýmsi príkrovom, ono nakoniec nadobúda úplne ukončenú individuálnu štruktúru, rozbíja svoju vonkajšiu škrupinu a potvrdzuje svoju nezávislosť.

“Táto nezávislosť, – píše Šri Aurobindo, – sa stane natoľko prirodzeným vzťahom celej bytosti k fyzickej štruktúre, že ju budeme pociťovať ako niečo vonkajšie a oddeliteľné, ako šaty, ktoré nosíme alebo nástroj, ktorý sa ocitol v našich rukách. Možno začneme pociťovať, že v určitom zmysle telo vôbec neexistuje, jestvuje len akési čiastočné nevyjadrenie našej vitálnej sily a našej mentálnosti. Tieto zážitky sú príznakom toho, že rozum sa dostáva do správneho vzťahu k telu, že klamlivé hľadisko mentálnosti zajatej a riadenej pocitmi tela (physical sensations) je zamenené správnym, pravdivým videním vecí”.

(Tu možno urobiť tri poznámky. Po prvé, je komické, že mladík pre nedostatok skúseností sa pokúšal vrátiť do svojho tela cez nohy. Neprekvapuje nás, že mal ťažkosti. Z tela sa vychádza a vracia obyčajne cez srdcové centrum. Možno vyjsť tiež cez temeno hlavy, ale tento spôsob nemožno doporučovať. Tí jogíni, ktorí navždy opúšťajú svoje telá (v Indii sa to nazýva IKŠA MRITIU, to znamená “dobrovoľná smrť”), obyčajne vychádzajú cez temeno hlavy. Po druhé, treba poznamenať, že počas exteriorizácie telo chladne a krvný obeh sa znižuje na minimum. Toto zníženie teploty môže vyvolať úplné zmeravenie so všetkými vonkajšími príznakmi smrti v závislosti na tom, nakoľko je vedomie vzdialené od fyzickej roviny. Takto sa môžeme presvedčiť na konkrétnom príklade, že ak odchádza vedomie, odchádza aj sila, pretože je to jedno a to isté. Keď omdlievame (strácame vedomie), vtedy vedomie tiež odchádza, nie každé napätie sme schopní uniesť a pretože sme nepostavili most vedomia medzi rôznymi stavmi našej bytosti, tento vynútený odchod vedomia budeme vnímať ako prázdnotu.

A naša posledná poznámka: videli sme, že keď si žiak spomenul na Učiteľa, t.j. na Matku, spomienka sa ukázala dostatočná na to, aby odstránila zmätok, vyvolaný strachom, obnovila poriadok a dokončila správny postup pre návrat do tela. Keď si žiak pomyslel na Matku, hneď sa naladil na správnu vibráciu, ktorá všetko uviedla do poriadku. Taký je v hlavných rysoch jeden z mechanizmov ochrany alebo pomoci Učiteľa žiakovi.) Pravdivé hľadisko, t.j. videnie vecí tak, ako ich vidí Pán, psychické, Duch v nás. Vždy keď sa pred nami sa objaví neprekonateľná prekážka, keď pocítime nejaké obmedzenie alebo bariéru, môžeme byť presvedčení, že s tým súvisí víťazstvo zajtrajšieho dňa, pretože keby sme necítili prekážky, nemohli by sme ich prekonávať. Sme stvorení na to, aby sme všetko prekonali a realizovali naše túžby, pretože sú to túžby nášho Ducha vnútri v nás.

Vo svete, kde nás stále silnejšie a silnejšie ako železná sieť spútavajú rôzne obmedzenia, našou hlavnou túžbou určite bude dostať sa na slobodu, oslobodiť sa od svojho tela a nebyť závislými na nijakých hraniciach. Po získaní nezávislosti nebudeme potrebovať pasy, nebudeme patriť k žiadnemu štátu, nebudeme mať víza, môžeme byť občanmi sveta. Môžeme sa kochať touto získanou zázračnou bezhraničnosťou (largeur) života a slobodou. “Ó, Bezhraničnosť…” (Etendue), – hovorí Rig Véda.

http://uvedomenie.wordpress.com/2013/07/16/nezavislost-na-tele/

This entry was posted in Atla-Ra. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s