Ján Botto:
Schytili ma žrebce života,
zastať, obzrieť sa nestačím —
celý svet sa mi len tak mihotá:
letím, letím, a kam, za čím!
Ha hó, ha hó! vy bujné sily,
nechcem ja prejsť len tak ten svet:
z kolísky rovno do mohyly,
ani ľúbiť, ani trpeť. —
Či tá žiar v srdci len tak zhasne?
Len tak zájde zrak sokolí?
A diela božie také krásne,
a národ drahý — v nevoli.