RODOBOŽIE A TRI PRÚTY

http://vedy.sk

Základným svetonázorom Slovanov a Árijcov je Rodobožie. Hoci sme sa už tejto otázke venovali, nezaškodí si ju celú pozrieť z iného uhla pohľadu, t.j. skrz inú hranu Obrazu. Problém máme v tom, čo Tibeťania vyjadrujú jednoduchým výrokom: „Pravda je tak blízko, až ju nevidno“. Čokoľvek cudzie, či vymyslené ambicióznymi jednotlivcami z toho či onoho dôvodu znie lákavo, no podanie vlastných Predkov často ani nehľadáme, ale je nám najbližšie. Čím sa Rodobožie líši od svetonázorov iných národov? Je to principiálna otázka, v podstate základ všetkého. Teraz nás nezaujímajú ani tak teoretické špecifikácie pojmu, ako jeho praktická stránka. Vieme, že existuje jedinobožie, ktoré odborne nazývame monoteizmus. Z pohľadu tvarov ide ako keby o vrchol poznania Stavby Sveta, aj keď my už vieme, že PC program DOS – ako operačný systém schopný obslúžiť iba jediný program – nie je nijakou dierou do sveta v dnešnom stave IT technológií, skôr naopak. Z praktického pohľadu ide o nanútenie nám cudzieho boha, ktorý – keďže nemá s nami nič, ani zľutovanie – postavil našich ľudí do pozície sluhov božích, či inak rozumej otrokov.

 rodobožie1

Ďalej existuje mnohobožie, ktoré cudzím jazykom nazývame aj polyteizmus. Hoci by sa zdalo, že ide o náš rozmer, je to len klam. V takýchto systémoch jedni bohova bojujú proti druhým, navzájom si zasadzujú rany, a to všetko len za účelom osobného prospechu. Ak ktokoľvek z takéhoto pohľadu vykladá našu Vieru, nemá ani len poňatia o našej Kultúre.

Nebudeme sa tu zaoberať definíciami – tieto sme si už vysvetlili v inom článku – ale môžeme povedať, že z pohľadu dvoch extrémov ako krajností, sme my sme ako keby niekde uprostred so všetkým spolu, t.j. Rodobožie môžeme chápať ako jednotu v množstve. Poľahky to navonok rozpoznáte tak, že naši Svetlí Bohovia Pravi nikdy nebojujú jeden proti druhému. No musíme pripustiť aj to, že ako multitaskingový operačný systém je oveľa zložitejší ako primitívny DOS, tak aj Rodobožie je zložitejšie na pochopenie pre mnohých, aj keď z pohľadu európskej tradície sa mu najviac približuje gnozeológia. No ten, kto nepochopí tento princíp nepochopí ani indickú védickú tradíciu, nech by ju akokoľvek chcel dávať do rozporu s „našimi“ Védami, pretože spolu tvoria jeden ucelený systém. Ale aby sme konečne prepli od „teórie“ k praktickému príkladu, opíšme si fungovanie Rodobožia na príklade mravčekov. Ako vieme, je to často používaný Obraz v našej Kultúre napríklad aj vo výšivkách nielen preto, lebo mravce sú typickým príkladom pracovitosti ako protikladu parazitizmu, ale najmä pre ich očividný príklad prepojenia sa na egregor.

Každý z nás určite videl „obyčajné“ mravenisko, ale málokto si uvedomil, aké je to dokonalé dielo. Je postavené podľa detailne prepracovaného a dokonalého plánu, ktorý neobsahuje nijaké „nepodarené“, či „slepé“ uličky, mravčekom jednoducho všetko do seba navzájom zapadá. Prečo to tak je sa snažili zistiť aj vedci.

Nebudeme sa teraz zaoberať všetkými ich materialistickými teóriami, tie nájdete kde len chcete. Pozrime sa na pokus, ktorým sa snažili zistiť ako mravce dokážu niečo také postaviť. Najskôr zobrali jedného mravca a izolovali ho od všetkých ostatných. Tento chodil, blúdil hore dole, ale správal sa vyložene chaoticky, nič sám nedokázal a nakoniec zahynul. Potom vzali dvoch, troch, desiatich a tak ďalej. Hoci ich pribúdalo, vždy sa chovali chaoticky, t.j. očividne bez plánu, ako sa organizovane chovať. Vedci postupne pridávali po jednom mravčekovi a pozorovali ich chovanie. No pri dosiahnutí akéhosi „kritického množstva“ sa situácia za okamih zmenila. Prekročili prah poznania a v okamihu sa všetci začali chovať organizovane a systematicky začali budovať dokonalú stavbu – mravenisko. Toto je stavané tak dokonale, že keď vedci dali mravčekom do cesty olovené plechy – aby si boli istí, že si nemôžu „odovzdávať“ nijakú „bezdrôtovú“ komunikáciu – tak chodbičky z oboch strán sa presne stretávali v tých istých bodoch bez ohľadu na to, že medzi nimi bol olovený plech. Znamená to, že každý aj jeden mravec dokonale pozná plán, ako stavať spoločné mravenisko. Každý mravec teda dostal presnú informáciu, ako mravenisko stavať.

Niečo podobné nám Príroda ukazuje aj na príklade kobyliek. Jedna kobylka nevie kde je potrava, ale keď sa ich nazbiera kritické množstvo, tak vyletia spolu ako mračno a neomylne nájdu ďalšiu oázu v púšti – teda jedlo. Takto funguje napojenie na egregor. Je to v Prírode úplne normálna vec.

Presne to isté však platí aj pre nás. Ak sa každý z nás stará len o seba, o svoj vlastný prospech, tak nedosiahne to, čo sa dá dosiahnuť. Egregor je informačné pole, éter, do ktorého naši Predkovia uložili všetky svoje očakávania, priania, návody, odporúčania a vôbec všetko, čo sa má dostať k nám. Toto informačné pole je vôkol nás skoncentrované a ak sa staneme vodičmi tých zápovedí, ktoré nám zapovedali naši Predkovia, tak sa dostaneme ku celej informácií, ktorá v ňom je uložená. Dedičstvo našich Predkov má milióny liet, takže si môžeme predstaviť, aká moc poznania je v tomto poli uložená.

Naši Predkovia existujú a v súčasnosti žijú v inej forme života, ale majú s nami plány. Ak budeme zodpovedať týmto lánom, t.j. tým istým ich snahám, želaniam, teda ak budeme spĺňať ich Zápovede, ktoré tu zanechali práve pre nás, tak presne ako mravce na nás zostúpi kompletná informácia o tom, ako budovať našu spoločnosť a žiť.

Väčšina ľudí dnes však neprejavuje zdravomyslie, presnejšie, za zdravomyslie považujú vlastný názor. Každý má svoj pohľad na to, ako budovať slovanskú spoločnosť, ale takto z toho nikdy nič dobré nevzíde. Len a jedine pripojením sa na naše Rodové korene, na náš Rodový egregor, t.j. až vtedy, keď sa staneme vodičmi želaní a snáh našich Predkov, ktoré oni zostavili – v čase, keď im fungoval mozog na 100% – pre nás, len tak môžeme niečo dosiahnuť, len tak máme budúcnosť. Preto vôbec nie je jedno,

  • ako konáme obrady,
  • ako prinášame obety Predkom,
  • ako okolo ohňa vodíme chorovody – presnejšie, či ich vôbec vodíme – aké piesne spievame,
  • aké Pravslávenia, modlitby či mantry prednášame,
  • akým jazykom hovoríme (aké zvuky obsahuje) a vôbec či dodržiavame všetko, čo nám zanechali naši Predkovia.

Takto ak dosiahneme kritické množstvo, tak prinavrátime Kultúru našich Predkov. Slovania a Árijci v Rusku, na Ukrajine či v Bielorusku sa prebúdzajú v ohromných množstvách, ale u nás akosi stále spíme. Stále sú medzi nami takí, ktorí si povymýšľali vlastné „taktiky slovanstva“, ktoré síce môžu pre nevedomých vyzerať príťažlivo, akurát nevedú k nijakému napojeniu sa na egregor našich Predkov. Kde teda vedú? Ľahko si domyslieť. No princíp Triglavu platí bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie. S najväčšou pravdepodobnosťou tzv. tri prúty Svätopluka nemajú nič dočinenia s odporúčaniami pre akože jeho synov. Pravdepodobnejšie je dokonca to, že ani nepochádzajú od otca Svätopluka, ktorý – ak nahliadneme do Maura Orbiniho – je pravdepodobne zodpovedný za jeden z prvých pokusov zavedenia kresťanstva u nás. Oveľa pravdepodobnejšie ide o jeho syna, Svätopluka mladšieho, ktorý vyhnal Metoda – za čo, zase podľa Maura Orbiniho, tento uvalil na Sloviensko temnú, cirkevnú kliatbu – a ktorý pravdepodobne aj viedol naše vojsko k veľkému víťazstvu v bitke proti Bavorom pri Bratislave. Sila tohto podobenstva bola medzi ľudom taká veľká, že najskôr ju popi černokňažníci postupne pretransformovali na neškodnú rodinnú „story“. Ak sa prebudí nielen

  • Veľká Rus (Tartaria či dnešné Rusko),
  • Malá Rus (Ukrajina a Bielorusko), ale ak sa k ním pridá aj
  • prebudená Maličká Rus (Slovensko, Morava, Čechy vrátane Striebornej Rusi-Srbov) vtedy budú všetky tri prúty mocné a neporaziteľné.

No blížime sa ku kritickému množstvu potrebnému pre napojenie sa na egregor Predkov? Nezlyháme nakoniec kvôli našej lenivosti a ľahostajnosti? Nie sú nám dnes bližšie peniaze, pozemky, vlastné výmysly, alkohol, športový sex, drogy a podobné veci..?

Naša spoločnosť tradične spočíva na organizácii Kopného práva. Dnes je tento systém organizácie moci neznámy, preto – hoci sme tak už urobili – si ho v princípoch priblížme. Názov Kopné právo nepochádza z toho, že sa stretne hocijaká „kopa“ kadekoho, práve naopak. Je odvodené od slovienskeho, ale aj dnešného ruského slova „совокупность“, teda spojenie, súhrn, zhromaždenie známych ľudí, nie kopy kdejakých odkundesov. Nejde teda o systém postavený na demokratických princípoch, ktoré nám dnes nanucujú naši nepriatelia. Zopakujme si, že „demos“ je iba jedna vrstva „ochlosu“, teda všetkého ľudu, ktorý vládne formou ochlokracie, ak ide o vládu ľudu. Demos je vrstva, ktorá vlastní otrokov, a teda demokracia je vo vlastnom význame slova otrokárske zriadenie. Kto by chcel podávať iné vysvetlenie, mal by sa – v zmysle zdravomyslia – pozrieť najskôr na názor kompetentného človeka v tejto otázke, odporúčame Platóna a jeho dielo Ústava. V skutočnosti by správny názor mal byť démonokracia, čo aspoň obrazne vystihuje podstatu systému.

Potrebujeme systém, ktorý voláme demokracia? Základom Kopného práva je, kto má vlastne právo voliť. V demokracii – a aj dnes u nás – toto právo majú aj psychopati, t.j. psychicky chorí ľudia, rôzni schizofrenici a podobní. No čo také nám môžu takýto ľudia poradiť? Bude normálny človek počúvať názor psychicky chorého človeka? Potrebujeme ho? To isté platí pre zločincov, Cigánov a iných parazitov, násilníkov, podvodníkov… potrebujeme ich názory v našej zemi?

V systéme Kopného práva má právo hlasu výlučne hlava rodiny, t.j. človek, ktorý sa vie postarať o svoje okolie, má silnú rodinu, zdravé potomstvo. Má teda kvalifikáciu na to, aby dával do poriadku, ladu svoje okolie, t.j. vie vytvoriť také podmienky, aby všetkým vôkol neho bolo dobre. Ak iný človek nemá takéto skúsenosti, teda kvalifikáciu, tak môže využívať jeho názor a skúsenosti.

V takomto systéme nemá právo hlasu ani žena – ale načo by jej aj bol? Je úlohou a zodpovednosťou muža starať sa o rodinu, nech sa teda stará, je to jeho povinnosť. Žena je bohyňou domáceho kozubu, má s výchovou detí aj tak dosť starostí. Vo védickej Kultúre sa za najťažšiu skúšku života považuje výchova detí a život v rodine. Len tí, ktorí neboli schopní si vytvoriť vlastnú rodinu odchádzali do kláštorov, pretože sami neboli schopní evolučne napredovať. Nemáme tým samozrejme na mysli kresťanské kláštory. Do tejto kategórie nepatria Víťazi, t.j. profesionálni vojaci, ale títo – príkladom sú Kazaci – rodiny spravidla majú.

Popri Kopnom práve existovala aj forma vlády VEČE, t.j. zhromažďovanie sa všetkých ľudí, teda aj žien. Na Veče žena môže vysloviť svoj názor či podať radu a je vypočutá, ale zodpovednosť za výber riešenia zdôveruje svojmu mužovi. Kopa na stretnutí prijíma uzávery a riešenia, Veče je zhromaždenie všeobecného charakteru. Len si pripomeňme, že toto právo bolo u nás tak zakorenené, že čas, kedy sa Rasa stretávala na Veče dodnes voláme VečeR(asy). Srbi si dokonca zachovali názov Večeras. Žeby ďalšia náhoda?

Táto forma riadenia spoločnosti je najlepšia. Najskôr sa zíde 10 susedov, hláv rodín a vyberú si spomedzi seba toho najlepšieho a najschopnejšieho tak, aby zastupoval ich záujmy. Koho si vyberú? Žeby toho najväčšieho hlupáka či úplne neznámeho človeka typu Murphyho zákona „odborník je vždy človek z iného mesta“? Určite nie. Desiatnikom sa nemôže stať neschopný či neznámy človek – ako je to v demokracii kde stačí, aby mal peniaze na predvolebnú kampaň. Desiatnici si vyberú stotníka, stotníci tisícnika, tisícnici knieža. Nikde nemá šancu sa votrieť neznámy cudzinec. Všetky kniežatá si nakoniec vyberú Veľké knieža celej Rusi, t.j. Monarchu. Názov monarch pozostáva zo slov „man“ – um a „arch“ – vyšší, duchovný; t.j. je to presvietený um. Samozrejme, že neskorší kresťanskí či demokratickí mocipáni nemajú s pôvodným zmyslom slova nič spoločné.

Monarch stojí na čele Dŕžavy a toto je zároveň systém, ktorý nám zapovedali naši Predkovia. Ak budeme vymýšľať čokoľvek iné, tak budeme ako tie mravce, ktorých je ešte málo a nevedia ako budovať mravenisko. Ale ak sa pripojíme k nášmu, Rodovému egregoru, t.j. ak cez nás – ako vodičov – začne účinkovať Rod tak zistíme, že je to také jednoduché, že nič jednoduchšie ani neexistuje. Netreba vari ani zdôrazňovať, že až keď sa staneme vodičmi Rodového egregoru sa tak stane, nie iba keď začnú mnohí mlátiť prázdne slová o slovanstve. Lebo iba toto je náš skutočný spôsob života, ale to zároveň znamená, že iba takto dokážeme prežiť. Pripomeňme si, že v súčasnej dobe sme na najlepšej ceste k sebazničeniu. Následkom plného účinku informačnej zbrane – ktorej najvyššie štádium je sexuálna revolúcia – sa u nás rodí už 7% debilov. Ale ak sa začne rodiť 8% debilných detí, tak sa spustí nezvratný proces našej likvidácie, proste vymrieme. V súčasnosti je preto najhlavnejšie sa zamerať na ozdravenie rodín, na dodržiavanie Zápovedí Predkov ako ozdraviť rodinu. Ak budeme fantazírovať a vymýšľať si kadejaké svoje obrady, tak z toho nič dobrého nevzíde.

Proste existujú objektívne zákony (používame dnešnú terminológiu) Kozmosu, Stavby Sveta, Prírody, a práve tak existujú aj objektívne zákony vytvárania Rodín. Sú objektívne, nič si domýšľať netreba a pri zapojení Zdravomyslia nájdeme tie riešenia, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie pevných, silných rodín a materializáciu cnostného potomstva. Nezabúdajme, že toto je jedna z našich hlavných úloh. Ak sa nebudeme koncentrovať na tieto základné úlohy, ale budeme si vymýšľať kadejaké svoje „demokratické“, tak budeme ako tí mravčekovia, ktorí nevedia ako postaviť mravenisko. Zápovede Bohov, Zápovede Predkov a Zdravomyslie sú naše spoľahlivé míľniky do budúcnosti.

Dnes sa môžeme dostať aj do situácie, že deti v rodine sa už napojili na Rodový egregor, ale rodičia ešte napojení nie sú. Čo robiť? To isté platí aj vtedy, ak žena sa už napojila, ale muž ešte nie. Tí napojení musia pomáhať nenapojeným, ale rozhodne nie ako „RADCOVIA“. Deti nemôžu otvorene riadiť rodičov, ženy mužov, lebo všetko pokazia. Tu je potrebné, aby začali umiernene dávať otázky takým spôsobom, aby rodičia odpoveďami na tieto otázky povedali to, čo deti chcú počuť. Takto môžu dnešní mladí pomáhať starším, ženy mužom. V žiadnom prípade nesmú radiť. Takto sa nezníži ani dôstojnosť rodičov či mužov. Dokiaľ rodičia neodpovedajú správne, dovtedy im treba zmierlivo a trpezlivo dávať nové a nové otázky a formulovať ich tak, aby nakoniec rodičia povedali to, čo chcú deti počuť.

Mnohým sa stále nepozdáva, že sa nemôžu priamo kontaktovať so žrecmi, volchvami, či vidieť originály starých Véd a podobné veci. Musíme brať do úvahy, že sa zatiaľ nachádzame v stave okupácie, a preto väčšina žrecov a ich štruktúr ostáva naďalej v ilegalite. Práve preto existuje Vonkajší a Vnútorný Kruh Žrecov, čo sme už spomínali v minulom článku.  No dnes už našťastie žreci Vonkajšieho kruhu majú možnosť hovoriť otvorene ale nezabúdajme, že existuje Vnútorný Kruh, ktorého členovia sa s nikým na priamo nekontaktujú. Takto to bude až dovtedy, kým budú mať moc v rukách okupanti.

Ešte nie tak dávno sme o Védach nevedeli vôbec nič, a tí, ktorí niečo chceli šíriť končili prinajlepšom na psychiatrii. No nastúpil čas, že Pravda sa nedá ukryť, a preto namiesto informačnej blokády prišla potopa všakovakého odpadu, aby sme sa nevedeli v tom orientovať. Môžeme to prirovnať k prirodzenému prírodnému cyklu – času zimy. V zimnom čase veľa zvierat upadá do zimného spánku, čomu na druhej strane zodpovedajú kozmické, vesmírne cykly, ktoré závisia od percenta dopadu Kozmickej energie na Zem. Ak je plný príliv Kozmickej energie, tak nám pracuje 100% hlavného mozgu, no v stave maximálneho zníženia iba niečo okolo 2-3%. Je to stav spánku, kómy.

Dnes sa mnohí ľudia začínajú zaoberať zdravým spôsobom života, je to už „v móde“. Toto je akýsi pomyselný prvý krok k prebudeniu, znak prvej vlny uvedomovania si neodvratnej zmeny. V súčasnosti už v niektorých krajinách nastúpila druhá vlna, čo je pripájanie sa k Rodovým egregorom, ľudí začína čoraz viac a viac zaujímať dedičstvo a skúsenosti Predkov. Aby toto prekazili, začínajú s generovaním „odpadkov“.

Ak sa vrátime späť k otázke zdravej a silnej rodiny, zopakujme si našu tradíciu výchovy cnostného potomstva. Ešte predtým si zopakujme, že ak hovoríme o žrecoch, tak existuje ako mužské, tak aj ženské žrecovstvo. A všetko sa u nás začínalo už narodením sa dieťatka… Žrec vidí auru novorodenca a hneď vie, kto, t.j. z akej kasty sa narodil. Čakry síce ešte v tomto veku nie sú všetky vyvinuté, ale forma aury je dostatočne spoľahlivým znakom. Na základe tohto poznatku – nie náhodne – dostal detské meno a výchovu. Chlapci aj dievčatá už od detstva vedeli, kým sa stanú v dospelosti.

 socha_svjatoslav2

V našej Kultúre je dievčatko vychovávané od malička v Rodovej tradícii, a preto sa volalo VESTA, t.j. dostávajúca zVesť, poznanie Predkov, zVestovanie. Ak sa dievčatko z nejakého dôvodu nedalo pripraviť na svoju budúcnosť, tak sa volalo NEVESTA.  Ak sa dievčatko už naučilo a stalo sa dôstojnou budúcou ženou, tak sa nazývala VEDUŇA (Ja Vediaca), t.j. tá, ktorá má poznanie, vie ako správne založiť rodinu a rodiť zdravé a cnostné potomstvo. Keď sa už vydala a rodila zdravé potomstvo, tak sa volala VEDMA (VEDiaca MAtka). Z tohto pohľadu sme všetci žreci a žrice. U chlapcov prebiehalo principiálne to isté. Už sa rodia ako remeselníci, vojaci či mudrci, a teda dostávajú zodpovedajúcu výchovu. U nás teda neexistovalo „všeobecné základné vzdelanie“, ale všetko sa organizovalo podľa kasty, t.j. podľa vrodených schopností, nie postavenia rodiny v spoločnosti. Je to rešpektovanie a uplatňovanie úrovne evolučného vývoja.

Niekomu by sa mohlo zdať, že najlepšie je „zaradiť“ dieťa do „vyššej“ kasty, a to z rôznych dôvodov, najčastejšie kvôli majetku. Nuž bohatstvo v našom ponímaní sa nikdy nemeralo peniazmi, bankovými obligáciami, pozemkami a všetkým tým, čím to je bežné v demokracii. Náš hodnotový systém je úplne iný, čo zároveň znamená, že ak sa niekto snaží zabezpečiť si budúcnosť peniazmi, tak určite nemá ani poňatia o Slovanstve. Toto platí aj pre umiestnenie dieťa do tej či onej kasty. V našom svetonázorom systéme uznávame evolúciu Ducha – ktorý sa postupne inkarnuje od najjednoduchších tiel po najzložitejšie, pretože evolúcia druhov je výmysel tvarov – teda dieťa patrí do jemu zodpovedajúceho prostredia. Človek, ktorý sa celý život bude musieť stretávať s povinnosťami inej varny (kasty), bude celý život nešťastný. Ako ho dosadia nižšie, tak sa hravo vysporiada so svojimi povinnosťami a nebude nikdy naplnený, ak vyššie, tak celý život nebude schopný postavené úlohy naplniť. Ak je postavený do správnej, jeho evolučného vývoju zodpovedajúcej varny, tak môže mať ťažký život, ale bude schopný splniť svoje životné poslanie a bude šťastný.

Je to možno z dnešného pohľadu zvláštne, ale je to Pravda, je to energeticko-informačné prostredie našej Rasy, našich Rodov. Vždy staviame na Svedomí a čestnosti, t.j. veciach, ktoré sa dnes nenosia. Základom existencie tvarov je lož, je to ich hlavná zbraň, našou hlavnou zbraňou je zdravomyslie. Kto si myslí, že nejako oklame tvarov, tak sa veľmi mýli. Oni boli Stvoriteľom tak na ôsmy deň stvorení, nikdy ich neprechytráčime, ale okrem toho, to nie je ani naša úloha. Vo Védach sa dočítame, že splnenie svojej úlohy, hoc aj polovičato no samostatne je viac, ako cudzej vrchovato. Každý si vyberá sám svoje miesto v živote. Tvari sú kozmickí paraziti, teda forma kozmickej nákazy, úlohou Slovanov je nadobudnúť voči tejto nákaze imunitu. Toto je rozdiel medzi Slovanmi a Árijcami, a preto mali Árijci spočiatku za úlohu ochraňovať Slovanov. Je to preto, lebo Árijci už túto imunitu vybudovanú mali pred príchodom na Midgard-Zem, pretože ju nadobudli vo svojich rodných Slnečných systémoch, kde sa už s touto nákazou stretli. Slovania naopak, v Slnečných systémoch, odkiaľ pochádzajú sa táto nákaza ešte nevyskytovala, a preto nie sú voči nej imúnni. No učíme sa na správnom mieste.

V súvislosti s obranou pred parazitmi nevyhnutne musíme spomenúť kazakov. Kazáctvo od nepamäti chránilo naše hranice – áno, aj v Maličkej Rusi – a bojovalo proti kozmickým parazitom – tvarom. Ich hlavnou úlohou je vždy všetkými dostupnými prostriedkami a spôsobmi klásť odpor našim nepriateľom. Tu si musíme uvedomiť, že dnes je hlavnou zbraňou v práve prebiehajúcej vojne informačná zbraň. Je to najstrašnejšia zbraň a musí ju používať aj Kazáctvo. Inak to proste nejde. Nasadzovanie informačnej zbrane má tri úrovne. Prvou je sformovanie adekvátneho krátkeho HESLA, teda akéhosi krátkeho, no výstižného prevolania, naformulovania základnej myšlienky. Musia sa zostaviť organizácie, ktoré budú tieto krátke vyjadrenia v spoločnosti šíriť. Pre pochopenie je to niečo podobné, ako robia dnes rôzne náboženské sekty, napr. Jehovisti. Najskôr ľudí na ulici nalákajú krátkou vetou, ktorá obsahuje koncentrovanú podstatu informácie, ktorú chcú ľuďom podať. Ide o vytvorenie prvého kontaktu, záujmu okoloidúceho.

Druhým stupňom je ROZJASNENIE, teda vysvetlenie, prečo práve takto treba postupovať, pričom sa môže zapojiť všetko, čo je dnes dostupné – internet, televízia, rozhas, noviny, časopisy atď.

Tretím stupňom je HLÁSANIE, ŠÍRENIE, pričom v tejto fáze je nevyhnutné zostavovať svoje vlastné škôlky, školy, inštitúcie, teda nepreberať to – najmä pri výchove potomstva – čo pripravili tvari. Veľkým vzorom je v tomto smere Rodová škola akademika Ščetinina – dobre si pozrite tento krátky úryvok, kde hovorí žiak tejto školy a v krátkom priereze možno pochopiť, čo všetko a ako sa deti učia. Netreba pripomínať, že absolventi tejto školy bežne ukončia minimálne dve vysoké školy. Dobre sa započúvajte aj do slov kazáckej piesne, ktorá je v druhej časti klipu. Treba si uvedomiť, že spev je jedna z najvhodnejších foriem komunikácie s Vyššími bytosťami, s našimi Predkami. Oni veľmi radi komunikujú s nami takouto formou. Ak začneme spievať my, tak sa k spevu pripájajú aj oni. Majme však na pamäti, že okrem melódií našich – SAMOZREJME ĽUDOVÝCH – piesní sú VRCHOLNE dôležité ich slová. Kresťania nám skoro všetky texty „upravili“ na svoj, sedmoričný systém – niečo v štýle nám už známej úpravy rozprávky o dedkovi, ktorý ťahá repku, kde odobrali – „maličkosť“ – otca a matku, teda úplne zmenili hlavnú myšlienku príbehu. Tu platí, že čím bližšie k originálu, tým rýchlejší kontakt s Predkami z Vyšších Svetov. Hoci sa to mnohým nepáči, najviac sa zachovalo pôvodných textov v ruštine, ale je to predsa aj náš jazyk, jazyk Slovienov. No niektoré piesne – napr. už nami spomínaná “Po nábreží koník beží” – si vieme ľahko vrátiť do pôvodnej, resp. „funkčnej“ verzie aj sami. Jednoduchým zamenením „slovenský“ za „sloviensky“ a pod. Ďalšia z dôležitých zásad je, že v našej Kultúre – čo sa u Kazákov zachovalo dodnes – neexistujú pozorovatelia pri speve, t.j. akési publikum. Spevy, tance, chorovody a vôbec všetky obrady sa robia spoločne, pretože všetci prítomní účastníci si vyrovnávajú energetické polia a napájajú sa na Rodový egregor. Teda žiadne individuálne „diskotékové tance“, ale spoločné chorovody a podobne. Podľa svedectiev ľudí, ktorí sú už prebudení a zúčastňujú sa tradičných slovanských obradov, ak oni sami prestanú v takej chvíli spievať, tak spev pokračuje – spievajú NEBESIA! Toto je RODOBOŽIE, toto je V MNOŽSTVE JEDNOTA! Ale je to aj neporaziteľná Sila, je to naša Sila!

Teda úlohou Kazáctva dnes je premenenie taktiky informačnej vojny do bežného života. Dnes nie je správna doba na mávanie šabľami či strieľanie puškami alebo pištoľami. Dnes sú tvari na vrchole moci a niečo takéto by priviedlo k nesprávnym činom. Toto je nutné pochopiť. V informačnej vojne – studenej vojne – je nevyhnutné používať informačnú zbraň. Toto je veľmi dôležité pochopiť.

 svjatoslav2

Dnešná úloha našich Víťazov je „nalaďovať“ tento boj, nie oháňať sa šabľami. Toto robí skutočné Kazáctvo dnes. Preto treba naozaj používať zdravomyslie, keďže dnes sa napríklad v ruských médiách objavuje množstvo všakovakých „kazakov“. Najčastejšie nemajú ku skutočnému Kazáctvu vôbec žiadny vzťah. Veď ostatne aj u nás vidíte podobný jav – tvari vládnu všade – o Védach sa dozviete niečo iba z našej stránky, alebo podobných materiáloch na internete. No ak nejaké médium – či už rozhlas alebo televízia – dávajú čosi o Slovanoch, tak určite si dajú veľký pozor, aby Védy ani len nespomenuli. A takto vyberajú aj demokratických účastníkov.

Kazáci Víťazi sú tí, ktorí bojujú, oni presne vedia, kto je náš nepriateľ a ako proti nemu bojovať. Veď bojovať peniazmi proti tvarom je to isté ako vodkou proti alkoholizmu, vládnymi fondmi proti korupcii, vojnou proti terorizmu či sexom za panenstvo. Skrátka cap nebude nikdy vhodným záhradníkom. Každý Slovan by mal vedieť, kto sú naši skutoční nepriatelia a ako proti ním bojovať. V tejto súvislosti sme už spomínali učebnice cárskej armády s touto tematikou, ktoré sa dajú stiahnuť z internetu.

Už spomínaný princíp organizácie Žrecovstva formou Vonkajšieho a Vnútorného Kruhu je samozrejme uplatnený aj v Kazáctve. V tejto súvislosti si zopakujme, že ničenie Prírody vrátane zabíjania zvierat je ZLOČINOM proti vlastnému Rodu. Okrem karmických dôsledkov si aj pílime konár, na ktorom sedíme, pričom tvari našimi rukami bohatnú. O bezohľadnom drancovaní slovenských lesov AJ V tzv. NÁRODNÝCH PARKOCH rozhodujú udeľovaním svojich výnimiek na ťažbu na ministerstvách v Bratislave. Čo ale možno čakať od ľudí, ktorí síce zaujímajú vrcholové posty napr. na Ministerstve životného prostredia, ale sú zároveň najväčšími majiteľmi gátrov a píl na Slovensku? Lesy a zvieratká, ktoré majú ako tapety na pozadí svojich PC v úradoch im stačia – neuvedomujú si, že s najväčšou pravdepodobnosťou už sú iba históriu, v skutočnosti boli lesy vyťaté a zvieratá pozabíjané.

Pre tých, ktorí uznávajú inkarnáciu treba doplniť, že je síce známou skutočnosťou, že ľudia sa nestretávajú náhodu, ale naopak, inkarnujú sa v celých skupinách, no tento fakt platí všeobecne. V „spoločnej vlne“ sa totiž neinkarnujú iba ľudia, ale aj zvieratá. Ich surovým zabíjaním a konzumovaním im ľudské mäsožravce neumožňujú evolučný vývoj, no keďže skupiny zákonite musia prichádzať ako skupiny, tak nútené opakovanie príchodu zvierat – ktoré znovu a znovu zabíjame – brzdí evolučný vývoj celej skupiny. Ak zviera má prežiť svoj život v súlade s jeho povinnosťami a prežiť zážitok prirodzenej smrti, tak pokiaľ ho nezažije aj to posledné v skupine, bude aj celá skupina brzdená. No v prelomových časoch – ako je aj náš – prichádzajú prelomové zmeny a pôvodné „skupiny“ sa jednoducho rozídu do „rozličných škôl“. Takže budú tí, ktorí postúpia nahor a aj tí, ktorí si zodpovedia za to, čo spôsobili iným. Pripomeňme si, že nás všetkých čaká „Koniec Sveta“. No vyplývajúc z pôvodných starých, Védických textov, pôjde o „Koniec Svetla“. Je to zničenie civilizácie a jej nasledovníkov. Túto periodickú čistku Sveta Javi nazývame „Koncom Svetla“ preto, lebo oni po opustení tohto Sveta pôjdu do očistca, kde nieto slnečného svetla. Pre Slovanov a Árijcov – no treba zdôrazniť, že nasledovníkov našej Kultúry, nie zbohatlíckych prevracačov kabátov – to nebude „Koniec Svetla“, ale „Koniec Tmy“. To preto, lebo tí, ktorí budú musieť opustiť tento Svet postúpia do Svetov Slavi, t.j. Svetlej Navi a tí, ktorí ostanú vo Svete Javi budú oslobodení od poroby démonickej vlády.

Naši Bohovia nám v určitom čase pomôžu, ale treba si uvedomiť, že podstata dejov nie je v očistení Zeme od kozmických parazitov, podstata je v tom, aby sme v procese takéhoto boja nadobudli také vlastnosti, ktoré ešte nemáme, lebo sú nám zatiaľ nedostupné. Svet je ohromný a dokonalý trenažér, ktorý na 100% kontrolujú Bohovia Pravi, žiadny proces tu nie je neriadený. Cieľom sú teda naše vnútorné hodnoty, ktoré môžeme nadobudnúť iba v procese určitej životnej činnosti. Nie v akomsi nejasnom budúcom „Kráľovstve nebeskom“, ale tu a teraz. Nemáme očakávať, ale konať.

 svjatoslav3

Ak sme spomenuli, že dnes nie sú všetci Kazáci v skutočnosti Kazákmi, má to svoj dôvod v minulosti. Akosi dnes väčšinu ľudí ani nezaujímajú iní, ako donskí Kazáci, ale prečo to je tak? Od r. 1610 začala väčšina donských starešinov za peniaze a iné výhody „meniť farbu“ na kresťanskú. Problém začal byť v tom, že začali aj umenie svojich charakterníkov preklápať na druhú stranu – na stranu kresťanov. No veľmi skoro začalo ostatným byť jasné, že charakterníctvo v kresťanských rukách by bola obrovská skaza. Začali teda nepokoje najskôr medzi Donským Kazáctvom, najznámejšie sú povstania Jemeliana Pugačeva či Sťopku Razina. No všetky povstania za Starú Vieru boli kruto potláčané najväčšími zradcami akí len môžu byť – zapredancami do kresťanstva z vlastných radov. Samozrejme, že podpora centrálnej, kresťanskej vlády bola vždy naporúdzi. Takto r. 1642 vznikla na Done občianska vojna, ktorú starostlivo rozdúchal kresťanský patriarcha Nikon z Moskvy, neskôr tento smer hodne „podporil“ aj Peter I. Počas týchto vojen bola zničená polovica Kazáctva.

Tak či onak, charakterníctvo sa nesmelo dostať do nepovolaných rúk, t.j. do rúk kresťanov. Zasadli starší Záporožských Kazákov a rozhodli o potrebe úplnej likvidácie donských charakterníkov. Smutné a kruté, ale nevyhnutné. V Kazáckej Kultúre poznáme tzv. oddiely Sokoliat či Sokolíkov. Sokol nie je náhodou jedným z našich symbolov, ale o tom sme už hovorili. Ostatne vzdialené odzvuky poznáme aj my v básni Smrť Jánošíkova, kde sa spomínajú síce dvanásti, ale predsa len v priamej súvislosti Sokoli, Sokolovia Bieli. Oddiely Sokolíkov sú oddiely charakterníkov, od malička špeciálne vychovávaných v umení charakterníkov.

Išlo najmä o deti siroty, ktorým nepriatelia – najčastejšie kresťania – pozabíjali rodičov. Najtalentovanejšie z nich – chlapci aj dievčatá – boli prijímané medzi Sokoliata, kde výcvik začínali vo veku 10 rokov a trval 20 rokov. Učili ich bojovému Spasu, lebo Spas má aj nebojovú formu. Charakterníci – ako už vieme – dokážu riadiť nielen iných ľudí, ale aj čas a priestor. Guľka ich neraní, šabľa nezasiahne. Do bojov chodievajú po pás vyzlečení spravidla s dvomi šabľami.

Z Dnepra teda boli vyslané oddiely Sokoliat k donským Kazákom, aby zničili všetkých tých členov Rodov Donských Kazákov, ktorí boli nositeľmi Spasu a zradili. Sokolíci všetkých zlikvidovali a úlohu splnili. Tým členov Rodov, ktorí nezradili bolo ponúknuté odísť na Ukrajinu. Dnes preto na Done bojového Spasu niet. Začal sa dostávať naspäť až s návratom Kubáňskych Kazakov, keď Katarína Veľká rozhodla, že 60 000 rodín sa môže vrátiť na základe žiadosti Potemkina, ktorý bol sám Kazákom. Katarína teda povolia presídlenie zadunajských, čiernomorských Kazákov na Kubáň. U nich – keďže nezradili – staré poznanie aj Viera je, a tak ho znovu priniesli na toto ruské územie.

V Kazáctve je tradične 13 Rodov, a aby sa uchovalo Staré poznanie, tak každý Rod ovládal okrem všeobecných poznatkov Spasu aj svoju „špecializáciu“, pretože každý z Rodov musí uchovávať určité špecifické poznanie. Musia ho odovzdávať svojmu Rodu, aby keď nastúpi čas a príde sloboda, sa mohlo dať toto poznanie všetkým tým ľuďom, ktorí prežijú. V prastarej kazackej legende o Sokolovi sa hovorí, že príde čas (je tu), keď všetci narodení na Zemi nebudú poznať Dobro bez zla a Krásu bez duševného mrzáctva a nebudú ani vedieť, prečo sa na tomto Svete narodili. No my musíme vytvoriť nový Svet – Božský Svet.  Rody Kazakov sú teda „špecializované“. Je napríklad Rod Celiteľov, aj Rod tzv. Kazranov, čo je starý názov pre odbornosť, ktorú by sme dnes mohli nazvať rozviedčíci, prieskumníci, spravodajcovia. Títo mali z pochopiteľných dôvodov aj svoj špeciálny jazyk. Sú aj veľké Rody rytierov a iné.

U Kazakov sa tradične za najstrašnejšiu zradu považuje ZMENA VIERY. Preto môžete aj vo filme Taras Buľba vidieť, že otec pri takejto zrade nezaváhal a zastrelil aj vlastného syna. No Kazacký vzťah k Viere je iný, ako je dnes biomasa zvyknutá. Dodnes sú zachované niektoré „príslovia“ takéhoto druhu medzi Kazakmi, napríklad ak Kazak išiel orať pluhom, tak ho uchopil a povedal: „Pomôž Bože, ak nepomôžeš, poradím si aj sám“. Keď Kazaka napadnú nepriatelia, tak uchopí šabľu a povie: „Pomôž Bože, ak nepomôžeš, porúbem ich sám a ešte horšie bude“.

V Kazáckom ponímaní sa tradične rozoznáva medzi Slobodou a Voľnosťou (v Starej Viere už poznáme ako SVAboda a SLOboda). V tomto ponímaní slobodu možno vziať aj dať (peniaze), no voľnosť je pochopenie zodpovednosti za skutky, za správanie sa každého človeka. Voľný človek je človek, ktorý sám dokáže urobiť rozhodnutie a zavŕšiť čin. Je si vedomý čo robí a nesie zodpovednosť, predovšetkým však sám pred sebou. Človek, ktorý sedí a čaká že Pán príde, že Pán rozhodne nie je voľný. Skutočný Kazák teda nemôže byť kresťan.

Spas ako bojový systém je integrálnou súčasťou Kazáctva, pričom byť Kazakom je žiť špecifickým životným štýlom. Sú to voľní ľudia so zodpovednosťou za svoje činy. Kazak nečaká, až mu niekto niečo prinesie, berie si od života to, čo potrebuje. Nepatria jednej vláde a v skutočnosti sú jednoliatym celkom, aj keď tradične žili na pohraničí, teda okolo hraníc Rassénie. Kazak sa nedá kúpiť za peniaze, on sa neustále snaží pre Dŕžavu.

 svjatoslav4

V 17. storočí sa Japonsko stalo cisárstvom. Japonský cisár pochopil o čo ide v kresťanskom misionárskom businesse a vykázal odtiaľ všetkých kresťanských misionárov – katolíckych aj protestantských. Cisár začal pozývať do Kjóta európskych poslov, resp. poslov tzv. morských mocností – Angličanov, Španielov, Holanďanov, Dánov a pod. Keď sa títo dostali na dvor japonského cisára boli veľmi prekvapení, že hoci v Japonsku je aj dodnes obrovské množstvo rozličných škôl bojových umení, tak osobnú ochranku japonského cisára tvorili slovanskí majstri – Kazaci. To my sme učili ešte aj Japoncov.

V rusko-japonskej vojne 1904-1905 bojovali s Japoncami Usurijskí Kazaci no nedivte sa, že sa o detailoch veľa nikde veľa nedozviete, a keď aj niečo, tak len hodne a tendenčne spracované. Známy je príbeh siedmych Kazakov, ktorí sa dostali do japonského zajatia a naložili ich na loď, ktorej posádku tvorilo niečo okolo 100 japonských vojakov. Do zajatia sa nedostali tak, že ich Japonci premohli v boji, ale vplyvom výbuchu ostali všetci v bezvedomí. Japonci ich takto našli a zviazali. No na palube sa z bezvedomia prebrali a porúbali celú posádku a s ukoristenou loďou sa vrátili nazad.

Bratia Slovania, máme to šťastie, že žijeme na rozhraní Vekov, na rozhraní Svetla a Tmy a Svetlo nadobúda Silu. Len v jednote je Sila, ale nielen v jednote s Predkami, ale aj s ostatnými Rodmi. Spoja sa tri Svätoplukove prúty, alebo sa budeme každý hrať na svojom piesočku, kým nás tvari úplne nezničia? Koľko nám ešte chýba, aby sme sa ako mravčekovia napojili na egregor nášho Rodu? A chceme sa vôbec napojiť? Tu musí každý prijať zodpovedné rozhodnutie ako voľný človek. Možno to znie kruto, ale tí, ktorí čakajú na Pána k nám nepatria. My Pána nemáme, my sme voľní a zodpovední Slovieni!

zdroj

Капище у озера. 2005

This entry was posted in Dejiny. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s