PRED NAMI SVIATOK BOHA KOĽADU

http://vedy.sk/

Sme už len niekoľko dní od jedného z veľkých sviatkov nášho roku, t.j. Leta. Tí z vás, ktorí si zaobstarali Slovanský Kalendár, t.j. Koľadov Dar na Leto 7522 si môžu poľahky zistiť, že 13. Bejlieta 7522, v slovanskú nedeľu, čomu zodpovedá kresťanský 25.12.2013, teda kresťanská streda je Deň Boha Koľadu. My už vieme, že náš deň nezačína uprostred temnej noci – o polnoci – ako u kresťanov (temné k temnému), ale o šiestej hodine večer stredoeurópskeho času deň predtým.

kolada_1

Znamená to – keďže momentálne sme v období platnosti letného času – že Deň Boha Koľadu začíname sláviť o siedmej večer 24. decembra. A čo je 24. decembra? Predsa kresťanský „Štedrý deň“. Už netreba nikomu vysvetľovať, prečo sú Vianoce Vianocami a prečo sú v tento deň. Len na dôvažok si pripomeňme, že ďalší „veľký“ sviatok, ktorý bude oslavovať väčšina biomasy našej krajiny je Nový rok. Aký je to sviatok uprostred zimy, keď sa skoro nič nedá vonku robiť? Nuž, našim čitateľom je známe, že kresťanstvo je iba jednou z vetiev judaizmu, a podľa údajov evanjelií bol Ježiš na ôsmy deň po narodení obrezaný. Teda tí, ktorí oslavujú Nový rok oslavujú sviatok obrezania Pána, teda judaistický sviatok. Slovania nikdy nemali zvyk obrezávania chlapcov či mužov. My uznávame, že Stvoriteľ (Boh Rod) nás stvoril na šiesty deň dokonalých na evolučnú úlohu, ktorú máme pred sebou. No a tí, ktorí boli urobení z prachu – nie stvorení, čo potvrdzuje aj Biblia – tí pochádzajú od Pána, Jahveho a nie od Stvoriteľa. A keďže sú Druhí – v staroslovienčine „VTORYE“ – tak ich Písmo sa aj volá TORa. No dosiahli – vďaka našej lenivosti a ľahostajnosti – pozíciu prvých, dokonca akýchsi „vyvolených“. Ale o týchto veciach sme už písali.

Ďalším atribútom týchto dní je vianočný stromček. Mnohí špekulujú aký je vlastne „správny slovanský“ vianočný stromček, či to je smrek, jedlička či borovica a podobne. Odpoveď je veľmi jednoduchá – Slovania nikdy nemali zvyk rúbať živý stromček len na to, aby bol niekoľko dní v dome. Takéto zvyklosti prišli až s ohňom a mečom do našich krajín, t.j. po pokresťančení. O čo popom v prípade stromčeka išlo? Odpoveď je až zarážajúco jednoduchá a zapadá do ich zvyklostí. My vieme, že naša Kultúra uznáva evolúciu Ducha, ktorý sa postupne vyvíja a na každú „úlohu“ – t.j. život na Zemi – potrebuje stále nový oblek, t.j. telo. Čím vyšší evolučný stupeň, tým dokonalejšie telo. Na to, aby sme sa narodili ako ľudia sme museli prejsť už dlhú cestu – cez minerálnu, rastlinnú a živočíšnu ríšu, až sme sa nakoniec narodili ako ľudia. Za dávnych čias stačila našim Predkom na splnenie evolučnej úlohy jedna inkarnácia, teda jeden život. No žili tisícky rokov, pretože dodržiavali Kony Rita. Postupné narušovanie Konov Rita skracuje život, aj keď nikto nevie s akým počtom rokov sa narodil, ale určite to je minimálne jeden Kruh života, t.j. 144 rokov.

No porušovaním Konov Rita si život skracujeme. Napríklad vieme, že v prípade “športového sexu“ muž pri každom výrone semena stráca 1 (jeden) rok života. Preto tvari navádzajú mládež na toto tak nástojčivo. Kde ide tá životná energia, ak nie na splodenie cnostného potomstva? Do egregoru tvarov. A metód majú neúrekom aj súvislostí je oveľa viac, ale o tom sme tiež už písali.

Teda na Vianoce je nakúpené množstvo mäsa – boli utýrané ďalšie a ďalšie kravy a prasatá či ryby alebo hydina. Vieme, že inkarnácii podliehajú vždy skupiny, ale nie iba ľudí, ale aj zvierat a rastlín či stromov. Zabíjaním zvierat im bránime dokončiť prirodzený učebný evolučný cyklus, v ktorom majú zažiť prirodzenú, nie krutú, mučivú smrť. Teda kým túto svoju úlohu nedosiahnu, dovtedy sa budú reinkarnovať dookola a my ich bude „hrdinsky“ surovo zabíjať. No toto ešte nie je všetko. Tým, že sa takto kruto chováme k tým bytostiam, ktoré máme ochraňovať a pomáhať im ako vyššie bytosti  – veď aj my očakávame pomoc od vyšších bytostí, v našom prípade od Bohov – dávame do pohybu karmický mechanizmus, ktorý je neúprosný. Ak my surovo týrame a zabíjame zvieratá, tak dávame na navnej úrovni povolenie démonom, aby to isté robili s nami. Ono evanjeliové „čo zaseješ to zožneš“ nie je totiž nič iné iba obyčajná informácia o karme. Aby sme to rozmenili na drobné, tak týmto vytvárame aj vhodné podmienky na rozpútavanie vojen, v ktorých zase budeme hynúť my – veď ako inak karmicky „vyrovnať“ nezaslúžený náskok pred ostatnými členmi našej „skupiny“, zvieratami, ktoré tak neľútostne posielame na jatky? Teda logika je veľmi jednoduchá – ľudské mäsožravce privolávajú na ľudstvo vojny. No a potom budú horekovať, akéže sú to tie vojny nespravodlivé… neskoro.

A čo je stromček v domácnosti? Od koreňov odrezaný stromček je zomierajúca bytosť. Je v smrteľnej agónii a vôkol seba môže šíriť iba energiu smrti a mučivého utrpenia. No a popi nás v minulosti naučili, že do blízkosti týchto stromčekov máme dávať ešte aj darčeky – ktoré sú prevažne pre deti – aby aj tieto maličké slovanské bytosti „mali niečo“ zo smrti, lebo táto energia – keďže je všade vôkol stromčeka – sa dostáva aj na darčeky. Ale o tom je celé kresťanstvo – je to kult smrti, kult Čiernej Kali Ma. Nebudeme podporovať kult smrti a ničenia Prírody, preto si povedzme radšej niečo o tom, ako budovať kontakty s prírodnými bytosťami, s duchmi Prírody. Komunikácia s prírodnými duchmi si vyžaduje predovšetkým prax, ktorú môžeme čo do postupu opísať v troch etapách. Priblížme si ich.

  • Prvá etapaprechádzky v Prírode. Prírodní duchovia neprebývajú tam, kde je betón namiesto stromov, asfalt miesto zeme a priemyslené exhaláty namiesto vzduchu. Ak sa chceme stýkať s duchmi Prírody, musíme chodiť do Prírody – do lesa, k jazeru, do polí a podobne. Les môže byť aj v centre mesta, ale musí to byť les. No kvôli lepším kontaktom je lepšie zájsť ďalej do Prírody a dostatočne často, povedzme aspoň raz do týždňa, ale čím častejšie, tým lepšie.

Naše ideálne miesto by malo byť bez ľudí, aby nás nič nevyrušovalo. Preto je lepšie sa vyhnúť aj vyšliapaným chodníkom v Prírode, po ktorých často chodia hubári či iní „milovníci prírody“. Tiež je potrebné sa vyhýbať miestam, kde je skládka rôznych odpadkov, pretože na takýchto miestach sú duchovia nahnevaní. Napríklad takúto spúšť po sebe – vo forme plastových fliaš, prázdnych konzerv, prázdnych sáčkov a igelitiek a iných odpadkov zanechávajú po sebe bandy parazitujúcich Cigánov, ktorí takto drancujú Prírodu a potom to, čo nakradli predávajú vedľa ciest. Oni spravidla ani nemajú viac ako jedno vedierko, ktoré v noci používajú napríklad na záchod a ráno pre „Gadžov“ nazbierajú do neho huby. A kto toto od nich kupuje? Ak sa dobre prizriete zistíte, že čím drahšie auto a z väčšieho mesta, tým pravdepodobnejšie zastane a podporuje cigánske drancovanie našej Prírody.

Keď teda nájdeme vhodné miesto, tak pre začiatok tam treba jednoducho len chodievať na prechádzky. Po lese je najlepšie chodiť naboso – ak je dostatočne teplo – aby sme napojili naše biopole na energeticko-informačné polia zeme. Obzerajme si stromy, počúvajme spev vtákov. V žiadnom prípade neslobodno lámať stromy, robiť kadejaké nekontrolované ohne, trhať trávu, ale môžeme zbierať huby a lesné plody. No tak, aby sme nepoškodili rastlinky a nechali niečo aj pre lesné zvieratá. Duchovia musia pocítiť, že namiesto bežných „výletníkov“, ktorí popíjajú alkohol a hlasno revú prišiel človek, ktorý má záujem o tajomstvá Prírody, ktorý má k lesu a bytostiam v ňom žijúcim dobrosrdečný vzťah. V mysli môžeme oslovovať aj stromy či vtáky, môžeme hľadať vzájomné porozumenie.

Musíme preciťovať aj naše vnútorné pohnútky. Navné bytosti k nám najčastejšie „hovoria“ skrz predstavy či javy, ktoré sú nám blízke a pochopiteľné, aj keď skutočnosť môže byť nakoniec iná. Ak pocítime, že niekde je nám mimoriadne dobre, môžeme sa tam pozastaviť, zajesť, oddýchnuť si a potom pokračovať ďalej. Ale ak naše pocity sú opačné, negatívne, tak také miesto je lepšie obísť. Temné bytosti v blízkosti napríklad u väčšiny ľudí vyvolávajú pocit „mrazenia chrbta“, aj keď ich nevidíme. Svetlé bytosti sa naopak vždy prejavujú pozitívne. Veľmi dôležité sú aj naše myšlienky. Nemali by sme sa cítiť ako pokoritelia Prírody,  potrebujeme sa stať jej súčasťou, spomínať na časy, keď väčšina ľudského života prebiehala v Prírode, keď sme boli s Prírodou zajedno. Musíme sa znovu začať cítiť súčasťou lesa tak, ako stromy, vtáci, tráva a podobne. Je potrebné dosiahnuť, aby si Príroda navykla na nás a nie vyháňala nás preč a tešila sa z našej neprítomnosti.

Ako naladiť dobré vzťahy s duchmi Prírody? V prvom rade si všímajme chovanie sa živých bytostí. Ak nás komáre pichajú, ak na nás lezú tlupy kliešťov, ak sa vtáci v ľaku rozlietavajú pri každom našom kroku znamená to, že náš kontakt je zlý. Snažme sa teda v mysli, alebo ak to nedokážeme tak aj nahlas vysvetliť, že nechceme zlo pre les, ani pre zvieratá, ani pre hmyz. Aby sme to potvrdili, nezabíjame komárov, len ich odháňajme. Úsilie nevyjde nazmar. Je známe, že ľudia, ktorí chodia často do lesa a dobre sa v ňom chovajú sú lesu známi – nesadajú na nich kliešte, podstate ich nepichajú ani komáre. Ale tento stav sa nezískava okamžite, je treba dlhé a trpezlivé snaženie. Pre začiatok je najlepšie začínať v čase, keď v Prírode nie je veľké množstvo hmyzu, napríklad na jar, lebo po nej príde leto. Keď odchádzame z lesa, zanechajme v ňom na vetvičke stromu nejaký kúsoček z nášho oblečenia nato, aby na nás les „nezabudol“. Najlepšie je prechádzať sa po lese v noci – ak je taká možnosť – lebo sme skoro určite sami a aktivita lesných duchov sa v noci zvyšuje.

V lese by sme nemali ani fajčiť, namiesto toho radšej dýchajte čistý vzduch, ale ak fajčíte, tak nehádžte na zem po sebe nič, všetko si odneste so sebou. Duchovia vám nebudú vďační ani za požiar, ani za znečistenie lesa. Ak sme s lesom nadviazali kontakt, tak môžeme prejsť do druhej etapy.

  • Druhá etapa zahŕňa náš Priestor, Strom a Bakuľu. Aby sme posilnili náš kontakt s lesom, tak si vyberme nejaké miestečko, kde budeme postupne nadväzovať kontakty s duchmi lesa. Musí to byť miesto, kde sa cítime mimoriadne dobre a kde nikto nechodí – ani hubári a podobní zberatelia.

Tento priestor sa nám postupne stane niečo ako rodný dom, a tak sa k nemu budeme aj chovať. Nebudeme ho v žiadnom prípade znečisťovať, ale naopak, ak sa tam aj napriek všetkému nejaký odpad objaví, tak ho budeme odnášať preč. Za odpad považujeme aj stopy ľudskej civilizácie ako sú prázdne fľaše či tašky, nie lístie či tráva. Na tomto mieste budeme najčastejšie prebývať, budeme tu aj dlhšie ostávať. Popritom môžeme skúmať aké tu rastú rastlinky, aké sú tu kamene a podobne. Sediac na našom miestečku sa budeme postupne snažiť nadviazať kontakt s duchmi, počúvať vietor, šum vetvičiek či spev vtákov, v mysli sa budeme snažiť nadviazať kontakt. Takáto prax už môže poskytovať výsledky. Ak potrebujeme vyriešiť nejaký problém, tak prídeme na naše miesto a rozmýšľame o situácii, môže sa stať, že lesní duchovia nám pomôžu čo pocítime ako objavenie sa neočakávanej myšlienky. Duchov môžeme aj počúvať len tak, bez riešenia problémov. Lesní duchovia majú zvyčajne radi kontakty a s človekom hovoria radi, ale iba tomu, ktorému dôverujú. Nezabudnime, že akékoľvek myšlienky, ktoré pri podobných pokusoch sa vynárajú sú často vôľou Prírody, a preto ich je treba plniť, lebo Príroda nič zbytočné a hlúpe nedáva.

V tomto štádiu si môžeme – ale to nie je nevyhnutné – vybrať náš Šamanský Strom, ktorý bude uchovávateľom nášho vplyvu v lese. Môže to byť akýkoľvek strom, aj keď my už vieme, že Vyšní Bohovia sa prejavujú aj v stromoch – nielen zvieratách – a podľa takejto potreby si môžeme strom vyberať. Aký strom zodpovedá ktorému Vyšnému Bohovi si zistíme tiež na našom Koľadovom Dare. Keď vstúpime do lesa pristúpme k nemu a správajme sa k nemu ako k lesným duchom. Stromy žijú dlhšie ako ľudia, preto sa môžu s nami podeliť o svoju skúsenosť. Na to, aby sa náš strom stal Šamanským, si vezmeme z neho triesočku, šišku, list, alebo niečo podobné, ale v žiadnom prípade to nebudeme z neho odlamovať či rezať, aby sme ho nepoškodili a neponížili ho tak. Namiesto toho mu dáme napríklad náš vlas, čiastočku z nášho odevu a podobne. Vtedy medzi človekom a stromom vznikne puto a v budúcnosti sa v strome bude uchovávať časť našej sily, ktorá sa bude rastom stromu zväčšovať, pričom my nadobudneme aj jeho múdrosť. No netreba sa takto spájať so starým a chorým stromom, lebo ak on zomrie, tak aj my stratíme časť svojej sily. Aj tu je odpoveď na to, prečo kresťania začali vytínať a klčovať naše lesy… pričom to robia dodnes.

Ak už sme spomenuli Šamana, tak si rozoberme toto slovo. My už vieme, že v Bukvici nájdeme vysvetlenie – Obrazy – všetkých starých slov. Každá bukvica má svoju fonému, t.j. zvuk – to je to jediné, čo je dnešným vedcom známe, potom má svoje meno a vlastný Obraz – týchto je do 49 u každej a v určitých prípadoch aj číselný význam. Meno bukvice a jej fonéma sú dve rozličné veci, ktoré si nemôžeme zamieňať, keďže každá bukvica je zároveň elementom Svetonázoru našej Kultúry. Takto napríklad máme už známu bukvicu menom „JAŤ“ (Azbuka má bukvy, Staroslovienska Bukvica má bukvice) – „Ѣ“. Jej fonéma, t.j. zvuk je naše „IE“ a nikdy sa v slove nečíta ako „JAŤ“. Obrazom „JAŤ“ je Božie spojenie, vzájomné spojenie Nebeských a Zemských štruktúr a podobne. Takýmto zvukom sa prejavuje aj podvedomiu a v takomto význame ho aktivizuje. Na okraj si všimnime, ako dnes veľa ľudí uznáva indické mantry, no vlastné mantry – kompletnú zvukovú sadu Bukvice ani nepripúšťa. Slovo ŠAMAN pozostáva zo slabiky „ŠA“, čo je zároveň aj meno bukvice, ktorej zvuk v slove je „Š“. ŠA má Obrazy tíšina, pokoj, priestor, šírka, špecifický priestor, objemové rozširovanie, štruktúra a pod. MAN je zase nám známy „Človek“, pričom naše pôvodné Obrazy sú runové. Šaman je teda človek, ktorý vie pracovať s relativitou priestoru a času. To je jeden z Obrazov uložených v názve.

Je to teda SLOVANSKÉ slovo, hoci ho v dávnej minulosti prevzali aj iné národy. Veď tu bola iba jediná Kultúra, naša Kultúra. Ak by niekto chcel silou-mocou tvrdiť, že „MAN“ nie je naše staré slovo, tak môže nám ukázať „Atamana“ inde ako u Kazakov? Ďalej si môžeme urobiť vlastnú bakuľu, palicu. Robí sa zo suchého dreva, ktoré čo do dĺžky by malo byť asi o dlaň vyššie ako je výška človeka. Hrúbka palice musí byť taká, aby sa dobre držala v ruke. Samotné drevo by sa malo opracovávať čo možno najmenej, najlepšie je iba odstrániť hrče. Na palicu možno vyrezať napríklad runy. Keďže vieme, že všetky runy sú aj tak slovanského pôvodu, kľudne môžete použiť napríklad runy známe ako Algiz, Eihwaz a Perth, čo sú symboly ríše zvierat, rastlín a minerálov. Poľahky ich nájdete na internete. No keď sme spomenuli vývojové ríše, cez ktoré sme už v minulosti našej evolúcie prešli, povedzme si o tom niečo viac.

Jedným z našich symbolov, ktoré sme v minulosti používali je aj kríž. Tento sme používali ako rovnoramenný, tak aj ten, ktorý prevzali kresťania, akurát naša symbolika nikdy neobsahovala mučenie ani človeka, ani zvierat. Teda oba kríže sú „naše“, akurát vždy a zásadne bez gymnastu.  Rovnoramenný kríž sa dodnes používa napríklad v obradoch čistenia domov od temných energií a jeho znakom (rovnoramenných krížom) rušia napríklad žreci takéto temné zóny v domoch. Rovnoramenný kríž je totiž symbolom štyroch ríš, ktoré existujú na Midgard-Zemi: nerastnej, rastlinnej, zvieracej a ríše človeka. Od nepamäti sa používal aj ako symbol človeka:

kolada_2Najstarší symbol Človeka je totiž práve tento rovnoramenný kríž. Ramená symbolizujú Telo, Dušu, Ducha a Svedomie, pričom človek s takouto „výbavou“ má povinnosť sa evolučne vyvíjať, teda pohybovať nejakým smerom, čo je vyjadrené formou svastiky. Ak svastika má krajné priečky zelené (obrázok), tak symbolizuje svastiku typu POSOLOŇ, teda rotuje smerom doprava a to je zároveň smer Duchovného vývoja. Ak svastika má krajné priečky žlté, tak sa pohybuje doľava, symbolizuje svastiku typu KOLOVRAT (proti smeru hodinových ručičiek) a teda Duševný vývoj. Jeden aj druhý je formou evolučného vývoja, teda pohybu. Človek nesmie v evolučnom vývoji zastať. Človek však žije vo Vesmíre, čo je symbolizované kruhom okolo svastiky, aj keď kruh môže predstavovať viacero funkcií. Nuž teda svastika v smere Kolovrat alebo Posoloň uzavretá v kruhu je prastarým symbolom človeka. Neskôr bol symbol svastiky vymenený za päťcípu hviezdu s hrotom nahor, čo symbolizuje päť elementov z ktorých pozostáva človek. Táto je zároveň symbolom bukvice „E“, čo je symbolom materiálneho sveta Javi, a preto nemôže nahrádzať nebeské spojenie, čo je „JAŤ“. Preto SLOVIEN a nie SLOVEN, teda Slovák, kresťan a bez chápania spojenia so svetom Pravi, Svetom Bohov. Veď ani dnes nám nie je jedno či povieme „VIERA“, alebo „VERA“ či „VÄRA“.

  • Dostávame sa k tretej a poslednej etape. Keď už máme všetko potrebné, tak môžeme prejsť k poslednému, tomu najzaujímavejšiemu – k priamemu kontaktovaniu sa s duchmi lesa. Sadnite alebo ľahnite si vo svojom priestore. Mala by to byť vhodná póza, taká, aby sa dalo sedieť alebo ležať dostatočne dlho.

Zatvorte oči a najskôr iba jednoducho počúvajte hlas lesa, počúvajte, ako spievajú vtáci, ako šumia stromy, ako sa kolíše tráva a spieva vietor. Počúvajte 4-5 minút, počas toho sa snažte maximálne sa uvoľniť.

Potom pozvite lesného ducha, povedzte mu, že chcete s ním rozprávať, alebo ho poprosiť o odpoveď. Ten najkomunikatívnejší duch hneď zareaguje, a vtedy s ním môžete začať hovoriť. V mysli mu dávajte otázky a tiež v mysli budete dostávať odpovede, pretože komunikácia s duchmi Prírody prebieha práve na úrovni mysle. Bude sa to podobať na rozhovor samého so sebou, ale v skutočnosti je tá odpovedajúca časť hlasom Prírody, ktorá je zastúpená duchom lesa.

Opýtajte sa ho na jeho meno, povedzte mu svoje, najlepšie ak meno z menorečenia, lebo to je skutočné. Hovorte s ním o čom len chcete. Môžete sa podeliť o svoj problém, ktorý vás zamestnáva v súčasnosti najviac a vypočuť si odpoveď ducha. Môžete hovoriť o lese, o tom, čo ešte potrebujete urobiť, aby ste mohli sa lepšie stýkať s duchmi. Nedajte si nahovoriť, že tento rozhovor je iba výplodom vašej fantázie. Jednoducho komunikujte s duchom a získate dobrého priateľa a poradcu. Pred tým, ako odídete mu povedzte, že by ste s ním ešte chceli hovoriť a opýtajte sa ho, kedy bude pripravený. Potom sa rozlúčte a môžete odísť. Po stýkaní sa s duchom sami na sebe pocítite, že sa cítite oveľa lepšie, vaša vnímavosť a nálada sa rýchle zlepší.

Teda toľko o komunikácii s Prírodou a vzájomnej spolupráci s ňou, nie jej drancovaní. Budúcnosť je v našich rukách, nedajme si ju tvarom a smerdom vziať.

SLÁVA KOĽADOVI!

http://vedy.sk/sk/slovanske_sviatky_a_obrady.php#kld

This entry was posted in Dejiny. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s