PRÍRODNÉ BYTOSTI (1)

Keď po opadnutí vody, ktorú spôsobila prílivová vlna Tsunami v Indonézii biológovia skúmali slimáky, zistili, že všetky sa ešte pred katastrofou vyšplhali nad päť centimetrov od budúcej hladiny vody. Akoby ich niekto varoval.

Ako to mohli slimáci vedieť, a vyšplhať sa tak, aby prežili? Obri posunuli morské dno, sulfidy varovali všetkých. Len človek nič nepočul…

bytosti-prirody

Nič nevidím, nič nepočujem. Chcem dôkaz!

Prečítajte si túto vetu. Nič nevidím, nič nepočujem. Takto sa žiaľ väčšina ľudí zatvári, keď im niekto povie o duchovných hodnotách, svetoch, či o bytostiach, ktoré tu s nami žijú. Chcú dôkazy. Nedávno som sa takto zhováral so svojou rodinou a bolo to na zváženie… Dá sa vidieť lúč lásky, ktorý k Vám prichádza? Dá sa vidieť energia v lese a rozlíšiť ju len čistým videním od tej v meste? Preto začínam práve takto. Pretože písať hneď o prírodných bytostiach by ste mohli považovať za moje krátenie času, či len rozprávku. Preto sa najprv zamyslime a dovoľme svojmu SRDCU CÍTIŤ. Pretože pri zamýšľaní sa nad dôkazom pre potvrdenie hocakej existencie, už myslíme. Tým si vytvárame bloky. Ako inak, boli a sme tak vychovaní. Ver len tomu, čo vidíš. Peniaze, kariéra, dobrá škola, známosti, protekcia, musíš sa štuchať lakťami, aby si niečo dosiahol. Doslova sa vtierať. Poznáte sa v týchto slovách? Ale stále tu ide len o hmotu, čisté materiálno, ktoré časom stratí svoj zmysel. Preto je väčšina bohatých ľudí tak nešťastných a opustených.

Chýba im duchovný lúč v nich, nevedia sa radovať. Aj málokedy Vám taký človek požičia, či pomôže. Pretože je blokovaný hmotou. Naopak chudobnejší, Vám často krát dá viac ako môže, a nechce nič späť. Naše odpojenie sa od prírodných zákonov a hodnôt zapríčinilo úpadok ducha. Nemáme čas chodiť do lesa, tak si kúpime stacionárny bicykel. Pocit chýbajúcej prírody si umelo nahrádzame skalkami, trávnikmi a mini parčíkmi za našimi domami. Všetky cvičenia, liečebné kurzy, kúpele sú len náhradkou za pobyt v prírode. Pretože keď ste v lese, hýbete sa, chodíte, lozíte, oddychujete, nabíjate sa. Tu nie je potrebná ani meditácia, či cvičenia. V dávnych dobách naši slovanskí predkovia nepotrebovali rozjímať, cvičiť, behávať a športovo plávať. Pretože boli neustále napojení na Prírodu a jej energie. Chodili bosí, nevedomky si tak masírovali reflexné zóny chodidiel, nabíjali sa zemskou energiou. Spávali na slame, sene, pod stromami. Poznali Prírodu, mesačné fázy, bytosti, liečili energiami, bylinami. Mali ťažší život, žili kratšie, ale bohatšie. Preto je dnes drevo vzácne a drahé, rovnako ako ručná práca. Lepšie je bavlnené oblečenie ako syntetika. A cennejšia drevená posteľ než kovová. Stačí sa len zamyslieť nad princípom nášho jestvovania. Ako sme nastavení. Prosím ľudkovia skúste sa na chvíľku zastaviť…

Srdce – Cit. Rozum – Myseľ

V minulosti bola zemská os narovnaná, žiarenie z Vesmíru a zo zeme bolo silnejšie. Aj preto mohli dávni ľudia bytosti vidieť. Pod zemou neboli káble, potrubia, metrá. Voda z riek sa dala piť. Satelity, mobily. Celá planéta je obalená komunikačnými elektronickými linkami zo satelitov, internetových serverov a technológií. To predtým nebolo. Strava, oblečenie, bývanie, bolo čisto prírodné. Dnes máme prírodnú možno skalku za domom. Toto všetko prežívame a ja medzi Vás teraz vyrukujem s témou Prírodné bytosti. Veď kde by sa mohli vziať nejakí škriatkovia, víly, morské panny a iné, keď žijeme v kozmickom veku?

Jemu asi šibe… Určite si niekto z Vás toto povie. Ale viem, že sú aj takí, kto vidia a hlavne cítia pravdu o ktorej píšem. Napríklad strom. Vidíte korunu, kmeň, listy. Toto vníma Vaša myseľ a teda aj rozum. Ale cítite tú energiu, keď pod ním stojíte? Ak áno, používate svoje srdce. A teraz to hlavné. Vidíte jeho korene, ktoré sú napríklad u dubu také dlhé ako strom samotný? Nevidíte, lebo sú hlboko v zemi. Ale koreň tam je, bez neho by strom nežil. Rovnako aj bez kmeňa, či koruny s listami. A teraz si to rozdeľme. Koruna s listami je hmotný svet. Ten vidíme, môžeme sa ho dotknúť, však? Koreň je duchovný svet. Nevidíme ho, nemôžeme sa ho dotknúť, ale cítime, že tam je. Takže cítite, že tam je? Je tam. A ja sa pýtam? Potrebujete dôkaz o tom, že ten koreň tam je? Nie, lebo to viete aj keď ho nevidíte. TAK PREČO STÁLE CHCETE DÔKAZY NA STÁTISÍCE ĎALŠÍCH KOREŇOV NA TOMTO SVETE? LEBO POUŽÍVATE ROZUM. A ten chce hmatať, analyzovať, vidieť. Rozum je hmota. Ak začnete počúvať srdce, budete všetko preciťovať. Milujete iného človeka. Dokážete chytiť lásku do rúk a odovzdať mu ju? Ohmatáte si ju? Nedokážete, lebo láska je nehmotná. Ale viete, že láska tam je a napriek tomu stále hľadáte ďalšie korene pod stromami? Kto ma pochopil, pozývam Vás do úžasného sveta bytostí okolo nás. Kto nie, ten sa teraz dozvedel, že svoje srdiečko nepoužíva tak ako by mohol, či mal.

Zelené srdce lesa

Každý strom, byľka trávy, každá skala, rieka, vodopád, prameň, trávnik, bylinka, púčik, kvietok, každá hora, vrch, štít, jazero má svoje bytosti. Duchovnejší ľudia sa s nimi iste stretli, alebo čosi o nich čítali. Kde sa vzali tieto stvorenia, kto sú, aké majú poslanie a ako vyzerajú? Rovnako prišli od Boha ako my. Boh však nepredstavuje osobu ako ju vnímajú veľké náboženstvá. Je to nádherné a čisté Svetlo. Stvoriteľ. Boli vyslané na túto planétu, aby sme tu mohli žiť my. Pripravili ju pre nás. Pretože každý vie, ako ťažko sa žije na púšti, či sopečnej krajine. Preto práve oni vytvárajú celú Prírodu okolo nás. Každé stebielko trávy až po končiar v Himalájach, je ich dielom. Majú éterické telá, často podobu človeka, okrem bytostí skál, ohňa. Tieto majú špecifické podoby. Bez nich by sa nemenili ročné obdobia, stromy by mali listy aj v zime a podobne. Vidieť ich môžeme, aj keď trochu inak ako by sa mohlo zdať. Pohybujú sa na pokraji hmotného a astrálneho sveta. Človek žije v hmotnej úrovni. Citlivejší ľudia, keďže sa nalaďujú na jemnejšie vibrácie z týchto sfér, ich dokážu vidieť, počuť, cítiť. Niekto ich vníma myšlienkami. Iný ich vidí, ale nepočuje. Komunikuje s nimi cez obrazy. Ďalší ich len cíti. Poznáte ten pocit ako – Niekto sa na mňa díva, ale nevidím nikoho?- A keď sa ho spýtate ako to vie, povie Vám -Cítim to-. Vidíte on to cíti. Takže je na dobrej ceste. Nepotrebuje dôkaz, aby si ho ohmatal. Prírodné bytosti nemajú slobodnú vôľu ako ľudia. My sa môžeme rozhodnúť to urobiť, neurobiť, konať dobro, či ničiť. To je práve ono. Bytosti si robia iba ich prácu, to jest starajú sa o stromy, kvety, dohliadajú na rovnováhu krajiny, oživujú ju. Nemôžu robiť nič iné. Človek áno, bytosti však nie. Ich poslaním je robiť práve tieto veci. Rovnako Vám nemôžu ublížiť. Dokážu byť smutné a trápiť sa, ale škodiť nedokážu. Môžu Vás vystríhať, či poslať prekážku.

Predstavovanie nádhery

Začnem anjelmi, hoci tí nežijú v Prírode, ale sú s nami stále v spojení.

Anjeli– Krásne, múdre svetelné bytosti s krídlami. Nepoužívajú ich na lietanie. Dokážu sa premiestňovať rýchlosťou myšlienky. Ako jediné bytosti nemajú Ego, teda sú plne prežiarené Láskou. Ich úlohou je viesť ľudí na ceste Svetla a Lásky. Sú najvyššie, teda pri Bohu. Mylne sa spájajú s kresťanstvom, pretože existujú od počiatku vekov, tvorili väčšinu obyvateľstva Atlantídy. Dokážu na seba zobrať ľudskú podobu a zachrániť človeku život. Od nich sa oddeľujú archanjeli, to sú najvyšší majstri. Potom sú to anjeli strážni. Má ich každý človek. Pomáhajú a vedú nás. Ale aj dávajú prekážky ak odbočíme z cesty. Mnoho ľudí sa s nimi dokáže spojiť. Žijú na podobných úrovniach ako anjeli. Teda čo najbližšie ku Svetlu. Duchovní pomocníci. Bývajú to väčšinou mŕtvi ľudia, ktorí po ich smrti pribrali úlohu pomáhať svojim blízkym tu na Zemi. Kľudne to môže byť Váš zosnulý manžel, dcéra, dedko. Niekedy tieto duše prichádzajú na svet len pre toto poslanie a sú dokonca školené ako a kedy majú zasahovať do života blízkych.

Nymfy– Vodné bytosti. Starajú sa o rovnováhu vodstiev, potokov, prameňov, riek, oceánov, morí. Každej skupine nýmf vládne jedna krajinná nymfa, môže to byť strážkyňa prameňa. Podoba týchto bytostí je obdobná s malými detičkami. Veľkosť od prsta po maličké dieťa. Sú zvedavé, vystrájajú a také krásne milé. Milujú krištáľ. Ak ho dáte do horského potoka, môžete si byť istý, že o chvíľu ich tam bude plno. Sú aj plaché ako všetky bytosti vôbec. Väčšinou biele až priesvitné. Osobité sú strážkyne prameňov. Majú tak dlhé vlasy až splývajú s tokom. Taktiež milujú krištáľ. Patria sem aj vodníci, teda akýsi hospodári každého rybníka. Starajú sa o čistotu a celé dianie vo svojom panstve. V moriach žijú morskí anjeli, morské panny. Veru, tak je.

Víly– Tanečnice lúk. Obletujú rastlinky, kvety, smerujú vtáky k letu, určujú zber nektáru od včiel. Pomáhajú hmyzu opeľovať rastliny. Prejavujú sa rôzne. Buď sa Vám ukážu, alebo pošlú motýle, vtáky, hmyz. Preto keď sa vo vašej blízkosti objaví motýľ, víly sa na Vás prišli pozrieť. Vyslali posla. Keď som bol naposledy v Karpatoch na mojich miestach, celú cestu ma sledovali tri motýle. Keď som zakopal pod prameň veľký krištáľ, priletel jeden nádherný zlatistý a začal oblietať prameň aj mňa. Toto sú jasné znamenia od bytostí. Do ríše víl patria napríklad aj vážky, žaby a delfíny. Víly majú podobné krídelka ako vážky a sú veľké tak štyri centimetre. Sú všade. Aj u Vás doma, keď vám kvitne kvietok v obývačke. Bez nich by nerozkvitol. Žaby nasávajú ťaživé, hutné negatívne energie z rybníka do seba. Preto pôsobia na pohľad odpudzujúco. Ale ich letné škŕkanie je nádherne liečivé. Vážky zase odoberajú od žiab to negatívne a posielajú to vzduchom preč. Delfíny sú mimoriadne inteligentné bytosti a veľa krát sa stalo, že zachránili človeka. Dokážu ho ochrániť aj pred žralokom.

vodni-bytost

Salamandre, Gnómovia, Sulfidy, Obri

  • Salamandre sú bytosti ohňa. Maličké iskričky v tvare dažďovej kvapky tvoriace tento posvätný a očistný živel.
  • Gnómovia sú zemské bytosti. Pracujú na zemi a pod ňou. Drobia ju, spôsobujú známu eróziu, obrusujú kamene. Vyživujú a prekyprujú pôdu okolo stromov. Sú menej priateľskí a väčšinou kontakt s človekom na rozdiel od nýmf a víl príliš nevyhľadávajú.
  • Sulfidy sú bytosti vzduchu. Zachytávajú negatívne energie a odnášajú ich ďaleko od miesta vzniku. Sú to aj poslovia búrok a dažďa. Všimnite si, že vždy pred každou búrkou príde najprv vietor. A tak ako my ľudia máme /alebo sme mali/ poslov, ktorí ohlasovali príchod karavány, či sprievodu, aj tu to funguje. Sulfidy varujú a hlásia celému lesu, krajine, že bude búrka. Preto príde najprv vietor, potom ustane, opäť zaduje a s pár kvapkami vody sa objaví búrka. Zriedka sa strhne len tak odrazu. Búrke vždy predchádza práve toto. Sulfidy sú maličké ako lupienky ruže. A sú to práve oni, kto lesu hlási príchod a zámer Vášho putovania. Celkom iste tvoria aj oblaky, ktoré keď si skutočne všímate aj tieto veci, majú často úžasné tvary. Slovania často veštili podľa ich tvaru a letu vtákov. A keltskí druidi samozrejme tiež.
  • Obri pracujú hlavne pod zemou. Tavia lávu, horniny. V minulosti boli často na povrchu, ale ľudská nevedomosť ich zahnala pod zem. Pohybujú zemskými doskami. Každé zemetrasenie, pohoria, vrchy, to všetko urobili oni.

Krajinné dévy a strážcovia– Každý vrch, les, pohorie má svoje najvyššie strážne bytosti. Tie rozdávajú pokyny, čo treba s lesom a krajinou urobiť. Sú to bytosti majestátnych vibrácií a umenia Lásky. Pod nich spadajú všetky spomenuté bytosti. Niečo podobné ako u nás starosta, riaditeľ. Potom sú tu vládcovia búrky, dažďa, vetra. To sú najvyššie bytosti a dozerajú na všetko vo svojom obore.

Bytosti stromov. Túto kapitolu som si nechal zámerne ako poslednú, pretože k nej mám najbližší vzťah. Stromoví anjeli sú výnimočné a úžasne priateľské osobnosti. Každý strom má svoju bytosť. Práve sila stromu nespočíva v jeho veku a objeme, ale v tom aká bytosť ho obýva. V starých, silných stromoch sú vždy mocné, vševediace bytosti. Vysoké aj tri metre, majú veľké oči, hrubý hlas a tenké telo. Často len tak vykúkajú zo stromu, alebo priamo na kmeni je zobrazená tvár. Stačí si len všímať všetko navôkol. Podobajú sa človeku a keďže stromy sú priamo napojené na Vesmír, vedia všetko. Ak sa spýtate nejakého staršieho stromu, odpovie vám na každú Vašu otázku. Tieto bytosti môžu v noci z neho vystúpiť a byť pár metrov od neho. Sú s ním spojené striebornou šnúrou, podobne ako my ľudia s našou dušou. Napríklad môžu v spánku navštíviť človeka, ktorý ich obdaroval. Potom sa vracajú do stromu. Okrem toho sú tu aj maličké roje duchov, ktoré krúžia v závitnici vôkol kmeňa a dodávajú vlahu, svetlo. Zabezpečujú všetky metabolické procesy, ktoré taký velikán potrebuje k životu. Sú stromy staré tisíc rokov. Napríklad duby. Tie patria medzi najsilnejšie stromy na planéte vôbec a ich energia je úžasne silná. Je však neutrálna a preto je opäť na slobodnej vôli človeka ako s ňou naloží. Najstaršie stromy sú tisy, niektoré majú aj osem tisíc rokov. Viete si predstaviť tú fascinujúcu múdrosť a nádheru akou oplýva bytosť takéhoto stromu???

Zelený zvonček lesa.

Dostali sme sa na koniec prvej časti témy o Prírodných Bytostiach. V ďalšom čísle si povieme veľa vecí o tom, ako komunikovať s týmito priateľmi, predstavíme si prípady z praxe a na príkladoch si vysvetlíme veľa pojmov a súvislostí. Želám Vám všetkým veľa krásnych poznatkov na ceste za Vaším žiarivým JA. S láskou a úctou sa na Vás teším v ďalšom článku. Peťo Gašparík

Článok bol uverejnený aj v časopise Vitalita

zdroj

pokračovanie

002

 

This entry was posted in Atla-Ra. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s