Turíce a obrady

Poslednú predmájovú noc sa zjavia v dedinách máje. Potajme za tmy postavia mládenci svojim milým dievčatám do dvorov smreky okrem vrcholku osekané a ozdobené vencom. Pýtal som nato starých rodičov, tí to zažili, ale význam netušili – tak som začal dumať. Teda, stavali sa máje, a stavali ich mládenci dievkam, čiže má sviatok ľúbostnú podstatu. Ako s tým súvisí ten strom?

kraslice

V prirodzenom ročnom kolobehu je jar časom plodnosti,striasame strnulosť a chlad zimy, očistíme sa a vykračujeme k novému životu, tvoríme nový život. Počiatkom života je oplodnenie. Spojenie muža a ženy, dvoch doplňujúcich sa protikladov. Prenesene aj zimy s letom, spojenie teplého so studeným, alebo spojenie Slnka a Zeme. Okamih oplodnenia je symbolizovaný preniknutím čiary kruhom. Preniknutie mládencovho dievčininou pošvou počas milovania. Spermie vajíčkom. Veniec na kmeni stromu je práve tento symbol. Strom je vo svojej podstate spojením Zeme a Slnka. Živiny z pôdy a slnečné lúče mení na plody, na zárodky nového života a zároveň na potravu dávajúcu život iným – zvieratám, vrátane ľudí. Strom vnímam ako os Zeme, vesmírny pohlavný úd cez ktorý prúdia sily života.

Strom ako symbol môže znamenať ešte viac. Nie je to len spojnica Zeme s Nebom ale aj spojnica svetov. Axis mundi. Os sveta. Niekedy je to vrch (Říp, Olymp). U nás často strom rastúci na vrchu. „Na Kráľovej holi stojí strom zelený“. Dvojkríž na trojvrší v slovenskom znaku. Je to brána do duchovného sveta. My ľudia sme tvory žijúce vo viacerých svetoch. V duchovnom svete však ťažko zatajiť pravdu – a keď ľudia vedia pravdu, sú slobodní. Nesloboda je dôsledok nevedomosti. Tí, čo nás držia v neslobode teda vymysleli náboženstvá – náuky, kedy medzi vami a duchovným svetom stojí nejaký úradník a cenzuruje, k čomu a ako ďaleko sa dostaneme. Napríklad u katolíkov sa človek dostane k duchovnu len veľmi obmedzene a najnovšie masové náboženstvá (veda, konzum, ateizmus) duchovný svet vôbec nepripúšťajú.

Dobrá správa je, že my máme ako ľudia priamy prístup k duchovnu, k Bohu (všehomírnemu Vedomiu). V našej podstate je žiť aj v hmotnom aj v duchovnom svete. A cesta ako prechádzať medzi svetmi je práve tento symbol zvislej osy, stromu života. Tieto posvätné miesta značiace stred svetov (stred dediny, stred krajiny), kopce s posvätným stromom, či sochy božstva však slúžili pre skupinové prechádzanie do duchovna. Ako jednotlivec som si sám stredom vlastného sveta a sám som osou svojho sveta, svojím stromom života. Okolo máju sa tancovalo, bola májová veselica. Na máj sa vešali stužky (obetiny). Spev, zábava, v starších dobách určite aj obradné milovanie.

Vo Všehomíre všetko so všetkým súvisí a navzájom sa ovplyvňuje naprieč úrovňami. Všehomír sú vlnenia, hmota je iba jeden pohľad na vec. Keď sa hodí kameň do vody, nespraví sa len kameň mokrý. Všetko sa navzájom ovplyvní naprieč úrovňami: vzniknú kruhové vlnky, zachveje sa vzduch, zalomí sa inak svetlo, zaznie zvuk, pár bytostí sa obzrie za zvukom… Ak sa veselíme, ovplyvňujeme tak svet, aby sa aj on veselil. Ak sa milujeme, plodíme, šírime tak do sveta silu plodnosti, ktorá podporí rastliny a zvieratá naokolo v našom svete (rodine, dedine, krajine). Jazyk takéhoto ovplyvňovania a jeho pochopenia sú práve symboly (znaky, obrazy, slová). Zato sú majú čarovnú moc a treba s nimi zachádzať vedome. Smutné je, že keď s nimi zachádzame nevedome a nezodpovedne (čo je dnes bežné), v nevedomosti si ani neuvedomíme neblahých následkov.

V minulosti ľudia ešte chápali svet, boli si vedomí súvislostí. Tieto súvislosti ale vo svojom rozsahu nie sú uchopiteľné našou mysľou – musíme zapojiť srdce, dušu. Napojiť sa na svet, na prírodu, na rodinu kruhu života. Znaky a symboly sú práve jazyk týchto vzťahov, súvislostí – ktoré hýbu svetom, životom. Dnes sme príliš obmedzení, uprení na svoju myseľ, myslenie. Dokonca tak veľmi, že sme sa začali s ňou stotožňovať, vyzdvihovať ju a potláčať pocity, city, predtuchu, sny, videnia. Potláčame dušu a spojenie s prírodou, s inými ľuďmi, odrezali sme sa od prírody, od predkov. Sme nevedomí, stratení, ničíme samých seba a všetko naokolo. My nie sme myseľ ani myslenie. Sme tým, kto pozoruje myšlienky. Myseľ je len nástroj, ktorý máme, tak ako oči, či srdce.

Dobrá správa je, že keď sa chceme byť znova vedomými ľuďmi a naplniť svoj život, ide to skoro samo. Stačí sa uvoľniť a byť smelý. Nemusí to ale byť ľahké. Keď sa držíš príliš dlho, tak nie je ľahké uvoľniť sa, pustiť sa. Vnímať a otvárať si cesty k sebe samému. Prijímať a byť vďačný a pokorný. Treba byť ale ostražitý – v našej vlastnej mysli (ego sa nechce vzdať) a aj v súčasnej kultúre (knihy, náboženstvá) sa mimo právd skrýva aj veľa podrazov, pascí, ktoré nás majú zviesť.

Turíce sú jedným zo šiestich sviatkov ročného prírodného kolobehu. Obrady, ktoré cez ne prebiehali mali tiež význam v zachovnávaní rovnováhy – aby bol predchádzajúci rok taký, ako tie minulé – pretože tie minulé sme prežili a teraz sa tu radujeme. Obrad je vlastne zlaďovací prvok kolobehu. (ob-rad, „ob-“ ako „dookola“ a „-rad“ ako rád, poriadok.)

Ako prebehne to zlaďovanie?

Dakedy sme vnímali čas nie priamočiaro ako teraz. Vnímali sme ho v kolobehoch a skupinovo. Čas sa opakoval v kruhoch ako pomalý vír. Vo sviatok, na Turíce napríklad, sme sa obradne vracali do jedného času spoločného všetkým prebehnutým Turíciam, do duchovného sveta aj do bájneho sveta, spojili sme sa s predkami, bytosťami prírody, oslávili túto dobu spoločne. Súčasťou obradu je očista a následné obradné úkony. Očista potlačí „zlé sily“, teda dôsledky činov z minulosti alebo súčasného stavu, ktoré ohrozujú rovnováhu. Obradné úkony potom symbolicky – pomocou čarov (spevov, divadla, znakov, obrazov, zariekaní, bájí) ovplyvnia svet (rodiny, rodu, občiny…). Preto sa tieto obrady vykonávali s veľkým dôrazom na presnosť. Tieto úkony boli akoby kamene vhodené do vody sveta, ktoré ho rozochvejú a pomôžu, aby kolobeh pokračoval z tohto bodu rovnako ako vždy doteraz – teda, aby sme sa tu aj o rok takto spolu šťastne zišli Obrad má kolobeh znova akoby vyladiť na náš známy stred. Keby sa obrad nespravil, kolobeh by samozrejme pokračoval, ale mohlo by dôjsť od odchýleniu od pôvodnej osi, čo by mohlo znamenať koniec rodiny, rodu… A naozaj, odkedy nerobíme tieto obrady, tak sa nám najprv krajina rozpadla, potom kmene, potom občiny, potom rody a teraz aj rodiny sa rozpadajú.

S obradmi a kolobehmi úzko súvisí vnímanie času. Čas samotný nejestvuje – jestvuje len jeho vnímanie. Je len prítomný okamih a náš prístup, ako naň nazeráme. Kolobehové – kruhové a skupinové vnímanie času má oproti dnešnému priamočiaremu veľa výhod: sme zladení s prírodou a zmenami v nej prebiehajúcimi. Nebojíme sa smrti pretože vieme, že je iba jedným z bodov v kolobehu. Nebojíme sa starnutia, lebo sa vidíme v mladosti svojich vnúčat, stotožňujeme sa s nimi ako aj s celou skupinou, s ktorou žijeme. Nebojíme sa prírody, lebo aj tú prijímame a stotožňujeme sa s ňou.

Obrad je založený na tomto vzájomnom ovplyvňovaní. Vo svete sú zdanlivo nesúvisiace udalosti zladené, a ak sa niečo deje alebo je spravené na jednej úrovni, ovplyvní to aj iné úrovne. Prebieha to ako vlna naprieč úrovňami a v každej sa to nejak prejaví. Prirodzene všetko so všetkým súvisí, v skutočnosti nejestvujú hranice, nič nie je samostatné, oddelené, všetko sa navzájom ovplyvňuje. Napríklad, milovanie sa na poli ovplyvní ako zarodia pestované rastliny. Na duchovnej úrovni rastliny pocítia silu uvoľnenú splynutím dvoch bytostí. Na psychologickej (duševnej) úrovni sa týmto naším silným zážitkom posilní vzťah k tomuto poľu a pozornejšie sa oň budeme starať. Takéto milovanie na poli býval dakedy bežný obrad.

Skoro vždy sa pri obrade uskutočňuje aj očistenie od síl, ktoré sú v rozpore so životom a ohrozujú rovnováhu nášho sveta. Čistíme sa čistými živlami – studenou vodou, chladnou zemou, žiariacim ohňom a fúkajúcim vetrom. Cez Turíce sa pálili ohne, preskakovali vatry, na Beltain (keltskú obdobu Turíc) sa dobytok hnával pomedzi dva ohne. Očisťujeme sa od zimného živoriaceho stavu a zapaľujeme sa pre stav nový – plodný.

Pri obrade často nechýba strom života, stred duchovného sveta (axis mundi) – máj, vianočný stromček či kríž. Pri Turícach je týmto čarovným obrazom prepojenia úrovní v bode plodenia práve strom máj.

Krkavec

Zdroj: http://krkavec.wordpress.com/

vesna

This entry was posted in Atla-Ra. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s