Agenti tajného ovplyvňovania

http://vedy.sk/

V poslednej dobe vidíme – samozrejme tí, ktorí chcú vidieť – zaujímavý jav. Ako huby po daždi rastú súkromné vojenské firmy, ktoré ako keby nemali k ozbrojeným silám žiadny vzťah. No práve oni berú na seba základné funkcie riešenia najdelikátnejších úloh v krajinách s nie dostatočne pevnými vládami. Na prvý pohľad vyzerá všetko nevinne.

p_02Súkromné firmy posielajú ozbrojenú ochranu do cudzích krajín, aby tak zabezpečili a ochránili svoje objekty pred útokmi teroristov. Ale kto sa u nás kedy pozrel na štatistiku prítomností takýchto „ochrankárov“ v krajinách, kde len za posledné roky prebehlo toľko revolúcií a krviprelievania? Nuž, pozrime sa na niektoré čísla. V Iraku „pracovalo“ 180 000 takýchto „ochrankárov“. Znamená to, že neboli zarátaní v oficiálnom kontingente vojsk NATO v tejto krajine. No môže niečo „urobiť“ 180 000 po zuby ozbrojených hlavorezov bez svedomia, ale s minimálne 500 dolárovým príjmom na deň..? v Afganistane ich „pracovalo“ 100 000. Analytici dnes bez problémov potvrdia, že na zvrhnutie nepohodlného – hoci národom slobodne zvoleného – politického režimu v cudzej krajine dnes už nie je potrebná priama vojenská intervencia. Stačí do cieľovej krajiny vyslať zamestnancov súkromných vojenských firiem a úloha bude rýchlo splnená. Pozrime sa bližšie na málo známe súvislosti tohto zvláštneho fenoménu našej doby.

Na obrázku dole vidíme, ako sa v uliciach Donecka z ničoho nič neočakávane v začiatkoch oslobodzovateľského hnutia objavili zvláštne jednotky vojakov v neobyčajnej uniforme bez rozpoznávacích znakov. Prečesali námestie a náhle zmizli v akomsi úkryte. Ich uniforma nápadne pripomína uniformy americkej armády, ktoré vidno na toľkých miestach sveta. Na otázky chodcov neodpovedali, očividne nerozumeli ruštine. Takéto videá nájdete v dostatočnom mieste od svedkov týchto udalostí na youtube.

atr_02Dnes už bezpečne vieme, že ide o najatých amerických žoldnierov, zamestnancov súkromnej vojenskej firmy. Verejnosti nie je známe, aké skutočné úlohy plnia americkí žoldnieri na Ukrajine, ako ani to, kto ich za to platí. No jedno je isté. Títo – ako sami seba nazývajú – Soldiers of Fortune sa od rozpadu bývalého Východného bloku stihli predviesť v desiatkoch ozbrojených konfliktov vo svete. Ale na všetkých takýchto projektoch robili na objednávku CIA a Pentagonu. Inak by to totiž ani nebolo možné.

Dnes už nie je nijakým tajomstvom, že práve členovia takýchto súkromných firiem cvičili a pripravovali Gruzíncov na vtrhnutie do Južného Osetska. V Cchinvale po oslobodení od gruzínskych a amerických agresorov padla do rúk ruskej armády štedrá korisť. Len zbraní stačilo na kompletné vyzbrojenie 6 000 vojakov. Od strachu pre ruskými vojskami utekali a všetko zahadzovali – aj udatní Američania. Okrem toho boli ukoristené aj moderné laserové zameriavače na riadenie delostreleckej paľby s presnosťou na centimetre, nočné videnia, prostriedky elektronického boja a podobne. A to všetko aj s kompletnou dokumentáciou v angličtine. Gruzíncov cvičili podľa štandardov NATO. Dôkazy hovoria samé za seba. Príprava Gruzíncov začala roky pred samotnou agresiou, bol to dlhodobý výcvikový program. Podľa ukoristenej dokumentácie je zrejmé, že Gruzínsko dodávalo zbrane z 22 štátov. Menili taktiku, spojovacie systémy, systémy riadenia boja, systém rozviedky, systém prípravy špeciálnych jednotiek. Všetko sa dialo podľa amerických štandardov. Dnes títo špecialisti súkromných firiem cvičia fašistov na Ukrajine.

Jedna z takýchto súkromných vojenských firiem menom MPRI bola zaznamenaná aj v Gruzínsku. Oficiálne sa táto firma zaoberá marketingom trhu práce. Zvláštne je iba to, že takéto trhy skúma na objednávku Pentagonu. Medzi mŕtvolami, ktoré ostali po oslobodzovacej akcii našli dobrovoľníci okrem Gruzíncov nemálo najatých Ukrajincov, Poliakov, vojakov Pobaltských republík, ale aj černochov v typických amerických uniformách. Pokiaľ je všeobecne známe, černosi v Gruzínsku nikdy nežili.

atr_03

Ale americkí hrdinovia nielen rýchlo utekali, oni utekali tak rýchlo, že strácali aj vlastné doklady. Nielen preukazy súkromných vojenských firiem, ale aj pasy. Známy je príklad amerického pilota Michaela L. Whitea, ktorý statočne bombardoval cchinvalské škôlky a nemocnicu, no akosi nestihol vzlietnuť proti ruskej armáde… alebo mal iný dôvod?

atr_04Inak je to typický americký dobromyseľný „sympaťák“:

atr_05No použitie takýchto súkromných vojenských firiem je detailne premyslená taktika. Netreba na ňu povolenie Kongresu, môžu plniť úlohy bez kontroly špeciálnych vyšetrovacích komisií a keď treba, tak sa možno od nich plne dištancovať.

Dôkazy o ich činnosti sú dnes k dispozícii aj z roku 1995 z bojov v chorvátskej republike Srbská krajina. Chorváti si 4 roky nevedeli poradiť so Srbmi. No (po príchode amerických žoldnierov) nečakane dostali situáciu pod kontrolu a to za necelý týždeň. Väčšina amerických žoldnierov boli zamestnanci firmy MPRI. Firmy podobné MPRI boli zaregistrované aj počas „spontánnej“ Arabskej jari, v sérii „ľudových“ povstaní v krajinách Severnej Afriky. Podľa údajov analytikov v Sýrii proti vojskám prezidenta Assada bojovalo vyše 10 000 „pracovníkov“ západných vojenských firiem, v Lýbii ich bolo vyše 20 000.

Všetci títo vojaci za peniaze plnili objednávky západných spravodajských služieb. Podľa dobre prepracovanej taktiky a skrytých snajperov vyprovokovali pokojných demonštrantov v Sýrii do občianskej vojny. Neznámi snajperi v Bengazi začali strieľať do demonštrantov. 13 ľudí zahynulo na mieste a „slobodné“ západné média začali okamžite obviňovať Kaddáfiho, ktorého nazývali tyranom a despotom. Žeby náhoda? No dnes, po rokoch je dobre známe, že demonštrantov nezabíjali vojaci Kaddáfiho, ale vojaci zo zahraničia. Boli to zamestnanci súkromnej francúzskej vojenskej firmy Segepex. Vo Francúzsku to vyšlo na povrch na základe vyšetrovania skupiny žurnalistov spolu s informáciou, že na základe objednávky USA podpísali Veľká Británia a Francúzsko dohodu o príprave špeciálnej operácie na zvrhnutie Kaddáfiho, a to v novembri predchádzajúceho roku pred tým, ako nasledujúci rok vzniklo „spontánne“ povstanie v Lýbii. Na Ukrajine vidno presne ten istý rukopis.

Firma Black Water dostala od americkej vlády objednávku na „prácu“ v Iraku v cene 5 miliárd dolárov. Riaditeľ a zakladateľ tejto firmy E. Price sa z prostého bývalého výsadkára zmenil na multimilionára. V nejednom televíznom interview sa chvastal, že čo do prípravy prevyšujú jeho vojaci regulárnu americkú armádu. Podľa jeho prirovnania, do akcie, ktorú plní jeho komando z ôsmych ľudí a za pomoci 2 vrtuľníkov musia americké elitné jednotky vyslať 35 ľudí. Ale načo vôbec vláda USA – aj bez súkromných firiem míňajúca v Iraku miliardy dolárov – potrebuje ešte aj súkromných „ochrankárov“? Podľa analytikov je odpoveď jednoduchá. Takýto hlavorezi môžu vykonávať operácie, za ktoré by vojenskí velitelia išli pred tribunál. Napríklad môžu beztrestne zabíjať a terorizovať civilné obyvateľstvo. Na mnohých záberoch na internete je vidno, ako si počínajú v Iraku – namiesto ochrany ich chladnokrvne zabíjajú. Dokonca ani po tom, ako sa tieto zábery dostali na internet, neboli pracovníci takejto firmy potrestaní. Všetci pokračovali vo svojej „práci“. Navyše, len niekoľko mesiacov nato zopakovali v Bagdade ďalšie krvavé jatky. Uprostred bieleho dňa vošli na námestie a začali strieľať do všetkých stojacich aj okoloidúcich áut. Na mieste bolo zabitých 17 Iračanov, medzi nimi aj 9 ročný chlapec. Zdalo by sa, že po takýchto udalostiach už nedostanú ďalšie objednávky od Pentagonu, ba že im dokonca zrušia aj existujúce kontrakty, no nestalo sa tak.

atr_06Veď podľa slov amerických prezidentov – Busha mladšieho aj Obamu – bolo cieľom americkej vojenskej intervencie do Iraku nastolenie poriadku, ochrana civilného obyvateľstva a zavedenie demokracie. Demokraciu zaviedli, ale v pravom zmysle slova, ktorý je našim čitateľom dobre známy. No a zamestnanci firmy Black Water dodnes „ochraňujú“ Iračanov, akurát svoju firmu premenovali na Akadémiu… naozaj tvrdé, rozhodné a nekompromisné opatrenie.

atr_07No a na verejnosť sa to celé dostalo po rokoch, na základe odhalenia nemeckého časopisu Spiegel On Line, ktorý vydal podrobný článok o týchto udalostiach. Článok priniesol informácie, že americká vláda nielenže dobre vie, čo najaté firmy robia, oni naopak, sami si tieto akcie objednávajú. Do rúk žurnalistov sa dostal dokument, ktorý zachytáva komunikáciu medzi Princeom a E. Crongerdom, výkonným riaditeľom CIA. Z dokladu je jasné, že výkonný riaditeľ CIA neraz navštívil výcvikovú základňu Akadémie v Severnej Karolíne. No nielenže navštívil, on aj aktívne viedol niektoré výcviky. Treba povedať, že platby medzi CIA a dodávateľmi „služieb“ sa vykonávajú pri špeciálnych operáciách v hotovosti. Veď nemôžu ostať dôkazy tam, kde sa objednáva tá najšpinavejšia robota.

Ak sa nejaká operácia prevalí, tak sa z toho dostanú len s nepodstatným pokarhaním alebo napomenutím, ako sa stalo aj r. 2004 v Afrike za organizáciu štátneho prevratu. Pri pokuse zlikvidovať hlavu Rovníkovej Guinei bolo na letisku v Zimbabwe zajatých 64 najatých žoldnierov. Všetci prileteli na Boingu 727 z JAR. Väčšina z nich sa aj hneď priznala, že boli najatí juhoafrickou firmou Loga United. Následne bol v hlavnom meste JAR Capetowne zatknutý objednávateľ tejto akcie. Operáciu na likvidáciu prezidenta Guinei objednal a zaplatil Mark Thatcher, syn dobre známej „Železnej lady“. O niekoľko dní po krachu operácie do JAR pricestovala jeho matka a o 2 dni ho vypustili na slobodu za kauciu 165 000 britských libier. M. Thatcher podpísal srdečné priznanie a následne bol dopravený do Británie. Za organizáciu štátneho prevratu v Afrike dostal M. Thatcher 5 rokov podmienečného trestu… Podľa zákonov Rovníkovej Guinei mal dostať trest smrti. Znamená to len jedno. Dnes na zvrhnutie nepohodlného režimu netreba nikde posielať armádu. Stačí na cieľovú lokalitu poslať pracovníkov súkromnej firmy a tí už urobia všetku špinavú robotu. Zorganizujú provokáciu, spustia občiansku vojnu. Tak to bolo v Kongu, Sierra Leone, Kolumbii a koniec koncov aj v Afganistane. No a presne toto isté robia aj na Ukrajine. Nesnažili sa ani objaviť koleso… netreba. Je to iba ďalšia krajina na dlhom americkom zozname. Súkromní zamestnanci nerobia žiadne rozdiely medzi ozbrojenou armádou a civilným obyvateľstvom, ktoré bez výčitiek svedomia zabíjajú – už aj na Ukrajine. Aj na Ukrajine pre súkromné vojenské firmy neplatia žiadne medzinárodné dohody, Ženevské konvencie a podobné veci, t.j. nijaké pravidlá pre chovanie sa vojakov v civilných osadách a konkrétnej bojovej situácii. Majú voľné ruky a preto sú univerzálnym nástrojom pre CIA. Na jednom z dokumentov, ktoré sa podarilo získať nemeckým žurnalistom vidno, aké sú denné tarify zamestnanca súkromnej vojenskej firmy. Už zamestnanec v hodnosti „vojak“ môže dostávať od 500 USD denne:

atr_08

Na dôvažok treba zopakovať, že toto je iba denná výplata hlavorezov. Dnes už vieme, že všetky ukrajinské jednotky – aby náhodou neprešli na stranu ľudu krajiny, v ktorej sa narodili – ešte dopĺňajú špeciálne vycvičení inštruktori, ktorí sú najčastejšie pracovníci CIA, ale sú prítomní aj zamestnanci britských SAS, Francúzi a ďalší dobroprajní experti. Platy týchto politrukov dosahujú – aj podľa hodnosti – približne štvornásobok platu vojaka… V tejto súvislosti sa pozrime na materiál, ktorý umiestnili na internet bojovníci domobrany, ktorá sa proti takýmto hlavorezom úspešne bránia. Napríklad primátor mesta Slavjansk Viačeslav Ponomariov upresnil celkové straty bojovníkov z oboch strán za obdobie od 2. do 12. mája:

atr_09

Za spomenuté obdobie sily domobrany stratili 8 bojovníkov. Treba nám vedieť, že fašistické jednotky ukrajinskej národnej gardy a ostatné silové zložky poslané samozvanou majdanovskou vládou – vrátane zahraničných žoldnierov – sa zatiaľ neodhodlali na priamy vojenský útok na mesto a jeho ozbrojenú posádku. Viditeľne sa koncentrujú na rozsievanie teroru medzi civilným obyvateľstvom, ktoré má takto oveľa väčšie straty. Ale toto je typickým prvkom banderovskej, fašistickej taktiky. Z dejín Druhej svetovej vojny je známe, že keď fašisti postavili proti Červenej armáde prápor banderovcov, tak títo vydržali bojovať len niekoľko minút. Potom sa rozutekali. Takto sa stalo jasné, že katolícki hlavorezi nie sú vhodní do priamych bojov, ale zato sú špecialisti na vyhladzovanie civilného obyvateľstva, čo aj „statočne“ celú vojnu aj po nej robili. Napríklad po tom, ako nemecká armáda obsadila Bielorusko, postúpili všetci vojaci ďalej, smerom hlavného útoku na Moskvu. Bielorusi – hoci aj medzi nimi boli zradcovia – odmietli likvidačné čistky vlastného obyvateľstva, nuž a práve na toto sa vynikajúco hodili banderovci. Okrem základnej úlohy – likvidácie nepohodlného obyvateľstva – si krátili svoju „zábavu“ znásilňovaním, odrezávaním uší, nosov, palcov, prsníkov a pod. zaživa, vylupovaním očí, pribíjaním žien pri znásilňovaní o stôl nožmi, ale toto robili aj malým deťom, aby „dobre videli“ čo robia ich matkám. Možno povedať, že práve zverstvá ich a ďalších dobrovoľníkov z pobaltských republík najviac „preslávili“ oddiely SS, ktorých uniformy často aj nosili.

Straty ozbrojených zložiek ukrajinskej strany za horeuvedené obdobie:

  • Extrémisti Pravého sektora: 285 bojovníkov;
  • Ukrajinskí žoldnieri: 120 bojovníkov z rozličných práporov;
  • V Mariupole bol zabitý aj veliteľ žoldnierov;
  • Bezpečnostná služba Ukrajiny: 90 vojakov;
  • 70 západných žoldnierov:
  • Poľská súkromná vojenská firma ASBS: 6 bojovníkov;
  • Americká Greystone: 14 bojovníkov;
  • Americká Black Water: 50 bojovníkov;
  • Pracovníci CIA: 50 (vrátane 12 ranených);
  • Vojaci 95. armády: 40;
  • Vojská MV: 20 bojovníkov.

Celkovo za uvedené obdobie stratila ukrajinská strana – vrátane zahraničných žoldnierov – cca 650 vojakov, ktorí boli zabití alebo zranení. Ako sme už uviedli, v silách domobrany je veľké množstvo bývalých veteránov z Afganistanu, ktorí veľmi dobre rozumejú vojenskému remeslu. Sú to v podstate všetci velitelia jednotiek. Okrem zabitých vojaci Doneckej republiky zajali a odzbrojili už niekoľko desiatok zahraničných žoldnierov. Napríklad celý americký oddiel z 20 bojovníkov. No zatiaľ nechcú veľmi tieto skutočnosti oznamovať – hoci z týchto udalostí nájdete aj videá na youtube – ale sľubujú, že to nebude jediné prekvapenie, ktoré v pravý čas zverejnia. Čo sa týka amerických hlavorezov, sú veľmi prekvapení z priebehu bojov. Zatiaľ sa nikde nestretli s takým totálnym nasadením a vlastenectvom obyvateľstva. Aj civili –dôchodcovia, muži aj ženy – smelo vychádzajú neozbrojení proti nim hoci vedia, že ich čaká smrť. Podľa ich vlastných slov, očakávali predajnú kresťansko-katolícku biomasu, akú stretli v Západnej Ukrajine, t.j. takých, ktorí za peniaze predajú aj vlastnú matku. No a tento aspekt na Východe Ukrajiny akosi nefunguje, na naopak, začínajú mať neočakávané straty.

No našej verejnosti – vlastne celkovo západnej – sa zamlčuje ešte množstvo ďalších faktov. Napríklad fašistická vláda v Kyjeve prepustila na slobodu už 15 000 väzňov – vrahov a násilníkov, t.j. najspodnejšiu zberbu aká len kedy bola odsúdená aj na doživotné tresty – za podmienky, že vstúpia do Národnej gardy Ukrajiny, t.j. medzi Banderovcov. Celkovo plánujú prepustiť až 25 000 odsúdených za ťažké, násilné trestné činy. No a všetkých posielajú na Východ so zbraňami v rukách… Nie zanedbateľná je aj otázka, prečo sa vlastne koncentruje násilie ukrajinských pravicových radikálov práve na oblasť miest Slavjansk, Kramatorsk a Doneck? Odpoveď je až zarážajúco jednoduchá. V prvom rade si musíme všimnúť, že oznamy o tzv. „protiteroristickej“ operácii na Východe Ukrajiny vydala samozvaná ukrajinská vláda najskôr po návšteve šéfa CIA v Kyjeve, a hneď potom po návšteve amerického viceprezidenta Bidena, ktorý rovnako vydal príkaz na násilné operácie. Operácie sú cielené na terorizovanie obyvateľstva, pretože potrebujú tento región vyčistiť a už vôbec sa im nehodí ho opustiť. Dôvod je v tom, že práve tieto mestá ležia na najväčších zásobách bridlicového plynu na Ukrajine:

atr_10Vlastne práve Juhovýchod Ukrajiny vlastní celý plynový potenciál, ktorý chcú Američania využiť proti Rusku, t.j. ťažiť ho a predávať Západnej Európe. Z tohto dôvodu vstúpil do predstavenstva najväčšej ukrajinskej firmy zameranej na ťažbu ropy a zemného plynu – Burisma Holdings – syn viceprezidenta Bidena – R. Hunter Biden. …

viac sa dočítate

TU

This entry was posted in Dejiny. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s