Prečo je dôležité rozvíjať sebapoznanie u detí

Sebapoznanie je schopnosť porozumieť svojím myšlienkam, pocitom, emóciám. Podľa Sokrata je sebapoznávanie privilegovaný spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Pri sebapoznaní človek vníma, čo sa mu deje vo svojom vnútri a nestotožní sa so všetkým, čo sa tam objaví, najmä s myšlienkami. Kedysi sa v starých prístupoch výchovy vo väčšine používali spôsoby, v ktorých dôležitú úlohu zohrával strach, čo spôsobilo, že v dospelosti sa človek podriadi tomu, čo mu prikazuje autorita bez ohľadu na to, či to je zmysluplné, alebo si naopak vytvorí postoj, že už ovládaný nechce byť a bude radšej ovládať on.

DSC_1543_2Myslím, že tieto postoje sú v našej spoločnosti ľahko viditeľné. Skepsa na jednej strane, čakanie na niekoho, kto nás zachráni a manipulácie bez hraníc na druhej strane. Tieto spôsoby sa používajú aj teraz, len v nie takej miere ako v minulosti. Súčasné deti, ktoré ako keby sa rodili imúnne voči starým spôsobom, nám na tieto spôsoby nereagujú, ako by to malo byť podľa našich predstáv. Rebelujú, považujeme ich za hyperaktívne, ale môžeme sa na ne pozrieť aj spôsobom, že majú už od narodenia vyššiu sebaúctu. Či je to evolúciou, či niečím iným, je jedno. Prijmime to a hľadajme v tom pozitíva pre seba. Ak už zistíme, že deti nereagujú na manipulatívny spôsob výchovy, použijeme spôsob, pri ktorom budú spolupracovať. A takým spôsobom je rešpektujúci prístup, pri ktorom im nespôsobujeme bolesti, vďaka ktorým by si niesli do dospelosti sebaochranné postoje, ktorými síce chránia sami seba, ale ubližujú ostatným a spôsobujú odstup. Chránime ich dôstojnosť aj svoju.

Čo je potrebné vedieť zo sebapoznania? Je to vedomý spôsob života. Nestotožňujem sa so všetkým, čo sa mi v mysli objaví, utváram si k tomu vedomý postoj. Nebudem tu písať základné údaje zo sebapoznania, pretože sú v mojich predchádzajúcich blogoch. V stručnosti ich zhrniem. Pri nízkej sebaúcte prichádzame do života s nedôverou k sebe a ostatným. Zároveň si v sebe nesieme boľavé pocity, ktoré sme nemali možnosť vyjadriť. Nerešpektujúci prístup je o tom, že vychovávateľ vyžaduje niečo a nerešpektuje to, ako sa cíti pri tom dieťa. Rešpektujúci prístup je o inom, vyžadovať niečo a zároveň vnímať, ako sa dieťa cíti, počúvať ho, vyjadrovať o neho záujem. Človek s nízkou sebaúctou v situáciách, ktoré nie sú podľa jeho očakávaní reaguje vzťahovačne a cíti potrebu vďaka nedôvere a boľavým pocitom z minulosti sa chrániť či už obviňovaním, alebo reaguje odmietaním komunikácie. V podstate v oboch prípadoch uteká pred zodpovednosťou. Bojí sa jej, pretože si nechce priznať chyby. K chybám má negatívny postoj, pretože si ich ako dieťa nemohol dovoliť urobiť. Človek so zdravou sebaúctou neobviňuje, nerešpektujúce prístupy nezažil, preto sa chýb nebojí, neuteká pred sebou. Vie, že je ľudské robiť chyby a sú dôležité, ak hľadáme spôsoby, ako robiť veci inak. Človek s nízkou sebaúctou v nich vidí strašiaka, človek so zdravou sebaúctou v nich vidí príležitosť. Čo je to obviňovanie. Je to len vyplavenie boľavých pocitov z minulosti, starej bolesti, nedôvery a na základe toho spôsob sebaochrany. Človek si s týmito pocitmi nevie poradiť a presúva ich na niekoho iného, alebo pri nich uteká.

Človek s nižšou sebaúctou prežíva nedôverčivé myšlienky, stotožňuje sa s nimi, čaká, kým ho niekto zachráni. Človek s vyššou sebaúctou tiež zažíva vystrašené myšlienky, ale nestotožňuje sa s nimi, vie že nie sú skutočnosťou a napriek nim ide do neistoty. Vie, že ak chce meniť život, krok do neistoty je dôležitý. To čo poznáme, nám zmenu neprinesie. Za svoj život preberá zodpovednosť a hľadá spôsoby, ako ovplyvniť svoj život.

Aj otázka zrkadlenia je zaujímavá. Ak nás znervózňuje určité správanie, podvedomie nám vysiela správu, že je aj v nás. Pripomína mi to odpudzovanie rovnakých pólov u magnetov. Nevedomý človek sa nezamyslí nad tým, že sa mu zrkadlí podobné správanie, vedomý človek, ktorý sa venuje sebapoznaniu, si toto zrkadlenie uvedomuje. Vie, že to čo ho odpudzuje, je možno niečo, nad čím sa musí zamyslieť nad sebou. Vo vzťahoch to väčšinou funguje tak, že ľudia reagujú na správania a takisto na zmeny v správaní. Na negatívne správanie reagujú negatívne a na pozitívne správanie pozitívne. Takže podobne ako pri magnetoch ak vymeníme u jedného magnetu pól, ak si jeden človek uvedomí, že chce zmeniť svoje správanie, môže spôsobiť zmenu v celkovom vzťahu. Prečo máme v sebe vlastnosti negatívne? Nie sú negatívne, negatívne sa stávajú, ak nás ovládajú. Závisť je výborná, ak nás donúti pracovať na sebe a nespôsobí žiarlivosť, ktorá ubližuje. Lenivosť je výborná ako signál, že si potrebujeme oddýchnuť, deštruktívna sa stáva, ak jej podľahneme atď.

Toto sú také základné údaje zo sebapoznania. Vidíme, že za nevhodným správaním je ukrytý nerešpektujúci prístup. Za nevhodným správaním sú ukryté pohnútky, ktoré sa nás snažia ochrániť a nejako si pri tom neuvedomujeme, že síce žijeme za múrom, ktorý pre nás predstavuje bezpečie, ale oddeľuje nás od iných. Prečo som sem hodila tieto zamyslenia? Pretože človek, ktorý pozná sám seba, ktorý je sám sebe priehľadný ako voda v pohári, nepozerá na vonkajšie správanie , ale vie, že to skutočné je ukryté vnútri a že ide o nedôveru, staré bolesti, ktoré spôsobujú určité správanie. Človek, ktorý rozumie svojim pohnútkam, sa zbavuje sebaobviňovania, čo je dôležité pri rozvíjaní sebaúcty a sebalásky. To mu pomáha v tom, aby ostatných neodsudzoval, neškatuľkoval, neponižoval, ale aby pochopil, že každý z nás zažívame niečo, čo nás sformovalo a naďalej formuje. Sebapoznanie odstraňuje prístupy, ktoré ľudí oddeľujú. Nemôžem odsudzovať, ohovárať, škatuľkovať niekoho, u koho viem, že sa svojím spôsobom chráni. Preto veľkí ľudia neodsudzovali, neškatuľkovali, neohovárali, pretože poznali sami seba, nevyhýbali sa žiadnej pravde o sebe. Putovaním k svojmu poslaniu museli spoznať všetky svoje temné stránky ako pochybnosti, strach, nedôveru, ale táto ich stránka ich nezastavila. Skôr pocítili pochopenie, súcit s každou svojou súčasťou a tým našli v sebe pochopenie pre ostatných ľudí. Ich pochopenie spôsobovalo, že ľudia sa pri nich necítili ako menejcenní napriek všetkému, čo urobili. Dokázali v nich vidieť tú lepšiu stránku a na tú lepšiu stránku sa zamerali. Pretože to na čo sa zameriavame, to rastie. Pochopením, rešpektom sa vytvára spojenie medzi ľuďmi a nie odsudzovaním a hľadaním chýb.

Ako využiť sebapoznanie pri deťoch? V prvom rade je treba vrátiť dôležitosť pocitom, pretože predstavujú našu ľudskú stránku. Zablokovanie pocitov spôsobuje zatvrdnutie srdca. Treba vyjadrovanie pomocou pocitov vrátiť do komunikácie a tak odstraňovať obviňovanie. Komunikácie a stávajú priehľadnejšími. Treba deťom ukázať, že nedôverčivé myšlienky nie sú skutočnosťou, ale že skutočná odvaha znamená cítiť ich a napriek nim urobiť vec, ktorej sa bojíme a tak môžeme rásť.

Istotu získavame skúšaním vecí, aj ktorých sa bojíme. Upozornime deti na myšlienky, ktoré spôsobujú nedorozumenia, keď si situáciu vysvetlíme po svojom a skutočnosť je iná. Ukážme im, že je treba zhovárať sa, aby neprišlo k nedorozumeniam a pýtať sa. Povedzme im, že obviňovanie je nevhodná komunikácia. Je to útočenie, ktoré spôsobuje, že sa bude druhý chrániť. Naučme ich viesť komunikáciu spôsobom, aby vyjadrili pocity a neobviňovali. Na základe poznatkov zo sebapoznania viďme pohnútky u detí, ktoré ich vedú k nevhodným správaniam a nie vonkajšie správanie. Majme ich radi, tiež cítia v tomto svete neistotu a majú potrebu sa chrániť a cítiť svoju dôležitosť. Majme ich radi napriek chybám, ktoré robia. Ukážme im tým, že ich rešpektujeme, ukážme im ľudskosť, toleranciu, rešpekt. Deti sa učia napodobňovaním. Upozorňujme na následky, nechajme deti si ich aj prežiť .

Trápením človek neostáva na povrchu, mizne povrchnosť. Napriek následkom im dávajme najavo, že si ich ceníme. Možno si niekedy vyberú nevhodné spôsoby, ale keď im pomôžeme objaviť ich hodnotu, budú cítiť svoju dôležitosť. Je to jeden z krokov k odstraňovaniu nevhodného správania. Vloženie sebapoznania jednoduchým spôsobom do výchovy patrí k rešpektujúcim prístupom a môže pomôcť do dospelosti. Človek, ktorý pracuje s deťmi, im musí rozumieť, ich pohnútkam správania a tam je dôležité spoznať aj sám seba.

zdroj

This entry was posted in Philosophy of Life. Bookmark the permalink.

Jedna reakcia na Prečo je dôležité rozvíjať sebapoznanie u detí

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s