Chodník lásky, chodník strachu

Don Miguel Ruiz – Majstrovstvo lásky

(Chodník lásky, chodník strachu)

úryvok

Láska nemá nijaké záväzky. Strach je plný záväzkov. Všetko čo robíme na chodníku strachu robíme preto, že to robiť musíme a od ľudí očakávame, že niečo urobia, lebo to musia urobiť. Máme záväzok a len čo niečo musíme, bránime sa tomu. Čím viac sa vzpierame, tým viac trpíme. Skôr či neskôr sa pokúsime pred svojimi záväzkami uniknúť. V láske, na druhej strane nijaký odpor neexistuje. Všetko, čo robíme, robíme preto, lebo to chceme robiť. Stáva sa nám to potešením. Je to ako hra, z ktorej máme radosť.

005_hugsminnieLáska nemá nijaké očakávania. Strach je očakávaní plný. So strachom robíme veci preto, lebo očakávame, že ich musíme robiť, a očakávame, že ostatní budú robiť to isté. To je dôvod, prečo strach bolí a láska nie. Niečo očakávame, a ak sa to nestane, cítime bolesť – to nie je spravodlivé. Viníme iných z toho, že nesplnili naše očakávania. Keď milujeme, nijaké očakávania nemáme; robíme to preto, lebo chceme. A ak to iní ľudia robia alebo nerobia, je to preto, lebo to chcú alebo to nechcú a nie je v tom nič osobné. Keď neočakávame, že sa niečo stane, nie je dôležité, keď sa nestane nič. Necítime bolesť, lebo všetko, čo sa deje, je v poriadku. Preto sa nás len máločo dotkne, keď sme zamilovaní; neočakávame že náš milý či milá niečo urobí a nemáme nijaké záväzky.

Láska je založená na úcte. Strach nemá v úcte nič, ani sám seba. Ak je mi vás ľúto, znamená to, že si vás nevážim. Nemôžete robiť vlastné rozhodnutia. Vo chvíli, keď musím robiť rozhodnutia za vás, prestávam si vás vážiť. Keď si vás nevážim, potom sa vás snažím ovládať. Keď hovoríme svojim deťom ako majú žiť, je to zväčša preto, že k nim nemáme úctu. Je nám ich ľúto a usilujem sa pre ne robiť to, čo by mali robiť sami. Keď si nevážim sám seba, pociťujem nad sebou ľútosť. Mám pocit, že nie som dosť dobrý, aby som prežil v tomto svete. Ako spoznáte, že k sebe necítite úctu? Keď hovoríte: Ja úbožiak, nie som dosť silný, nie som dosť inteligentný, nie som dosť krásny, nedokážem to. Sebaľútosť pramení z neúcty.

Láska je nemilosrdná; nikoho neľutuje, má však súcit. Strach je ľútosti plný, ľutuje každého. Ľutujete ma vtedy, keď si ma nevážite, keď sa nazdávate, že nie som dosť silný, aby som to zvládol. Láska naopak úctu pozná. Milujem ťa, viem, že to dokážeš. Viem, že si dosť silný, dosť inteligentný, dosť dobrý, že sa dokážeš rozhodovať sám. Nemusím rozhodovať za teba. Ty to zvládneš. Keď spadneš, podám ti ruku a pomôžem ti vstať. Môžem povedať: Dokážeš to, len do toho. Toto je súcit, nie je to však to isté ako niekoho ľutovať. Súcit vychádza z úcty a lásky; ľutovať niekoho pramení z nedostatku úcty a zo strachu.

021_Michael&Inessa GarmashLáska je úplne zodpovedná. Strach sa vyhýba zodpovednosti, neznamená to však, že nie je zodpovedný. Snaha vyhýbať sa zodpovednosti je jedna z najväčších chýb, ktoré robíme, lebo každý čin má svoj následok. Keď neurobíme rozhodnutie, máme nejaký výsledok alebo reakciu. Následky našich činov pocítime tak či onak. Preto je každý človek úplne zodpovedný za svoje činy, dokonca aj vtedy keď nechce. Ostatní ľudia sa môžu snažiť, aby ste zaplatili za svoje chyby, lenže vy za ne zaplatíte aj tak, a potom platíte dvakrát. Keď sa iní snažia byť zodpovední za vás, vytvára to len ešte väčšiu drámu.

Láska je vždy láskavá. Strach je vždy neláskavý. So strachom sme plný záväzkov, povinností a očakávaní, necítime úctu, vyhýbame sa zodpovednosti a pociťujeme ľútosť. Ako sa môžeme dobre cítiť, keď trpíme takým strachom? Všetko v nás vyvoláva pocit obete.; pociťujeme hnev, smútok, žiarlivosť alebo sa cítime zradení.

Hnev nie je nič iné ako strach s maskou. Aj smútok je strach s maskou. Strach s maskou je aj žiarlivosť. So všetkými týmito emóciami vychádzajúcimi zo strachu, môžeme svoju láskavosť iba predstierať. Nie sme láskaví, lebo sa necítime dobre, lebo nie sme šťastní. Keď ste na chodníku lásky, nemáte nijaké záväzky a povinnosti, nijaké očakávania. Neľutujete seba ani svojho partnera. Všetko sa pre vás vyvíja dobre a preto máte na tvári stále úsmev. Máte zo seba dobrý pocit, a pretože ste šťastní, ste láskaví. Láska je vždy láskavá a láskavosť vás robí veľkorysými a otvára vám všetky dvere. Láska je veľkorysá. Strach je sebecký, všetko je iba o mne. Sebectvo všetky dvere zatvára.

Láska si nekladie podmienky. Strach je podmienok plný. Na chodníku strachu vás milujem vtedy, keď mi dovolíte ovládať vás, keď ste ku mne dobrí, keď zapadáte do obrazu, ktorý som si o vás vytvoril. Vytváram si obraz, akí by sme mali byť, a pretože tým obrazom nie ste a nikdy sa s ním nestanete, odsudzujem vás a uznávam vás za vinných. Veľakrát sa za vás dokonca hanbím, lebo nie ste takí, akých vás chcem mať. Ak nezapadáte do obrazu, ktorý vytváram, uvádzate ma do pomykova, idete mi na nervy, nemám s vami ani štipku trpezlivosti. Láskavosť iba predstieram. Na chodníku lásky neexistuje nijaké keď či ak; neexistujú tu žiadne podmienky. Na to aby som vás miloval, nepotrebujem nijaký dôvod, nijaké ospravedlnenie. Milujem vás takých akí ste, a vy môžete byť slobodne takí akí ste. Keď sa mi nepáči akí ste, potom budem radšej s niekým, kto je taký, ako chcem ja. Nemáme právo nikoho meniť, a nikto nemá právo meniť nás. Ak sa zmeníme je to preto, že sa zmeniť chceme, lebo už nechceme dlhšie trpieť.

 Don Miguel Ruiz – Majstrovstvo lásky

024_Michael&Inessa Garmash

This entry was posted in Philosophy of Life. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s