Keď nedôverujeme, nemilujeme

dôveraKeď niekomu nedôverujeme, necítime k nemu lásku. V takomto prípade sa odohráva niečo iné, čo pravdepodobne predstavuje nejakú formu ovládania. Asi pociťujeme potrebu, ktorá spôsobuje, že nás ten človek priťahuje, alebo po ňom nejako túžime, ale to čo cítim, nie je láska. Keď mu nedôverujeme, nedôverujeme ani sami sebe. Keď nedávame s dôverou sami seba, neexistuje možnosť, že by sme dokázali so sebadôverou prijímať.

Dôvera je sila našej mysle, ktorú dávame ostatným, aby sme ich podporili v smerovaní k integrite a pravde.

Podstatou dôvery nie je naivita, ale to, že investujeme silu vlastnej mysle, do situácie, aby sme ju posunuli pozitívnym smerom. Keď svojmu partnerovi dávame dôveru, ten najvýznamnejší faktor každého vzťahu, dávame mu lásku. Dôvera ide s láskou ruka v ruke.

Chuck Spezzano

zdroj

This entry was posted in Philosophy of Life. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s