Slovania a 4 živly

Naši predkovia Zem považovali za živú bytosť a uctievali ju s vedomím, že je to Matka Zem. Tráva sú jej vlasy, vodné toky sú jej žily, skaly sú jej kosti…

Four_Elements_by_Miqus-e1428919692594V Zemi videli Slovania pomocníčku v liečbe chorôb, ktorá im poskytovala liečivé byliny. Nedovoľovali, aby sa s ňou svojvoľne hýbalo, tĺklo do nej alebo trhalo na nej bezdôvodne. Úctu k zemi prejavovali naši prapredkovia napr. jarným zvykom, kedy musel prvú brázdu vyorať vladár, alebo keď sa zaorávali škrupinky z veľkonočných vajec (obeť Zemi). V našom jazyku sa zachovalo označenie „zemitý“ na človeka „zemitej povahy“, ktorá sa prejavuje akousi zaťatosťou, stálosťou, určitým flegmatizmom. Človeka pod vplyvom tohto živlu je ťažké vyprovokovať, lebo je vo svojej podstate neútočný. Ak ho však niečo rozhnevá, je stály vo svojom hneve a je ťažké ho zastaviť. To je typické pre Slovanov a preto by bolo vhodnejšie nazývať ich nie národom holubičím, ale zemitým.

Zem bola našimi predkami chápaná ako jednoliata bytosť, ktorá má veľkú rôznorodosť a má mnoho prameňov i pramienkov zemskej sily (zemskej živy). Zemská sila vyviera na vŕškoch, vrchoch, kopcoch a aj v zemských zlomoch (dračie diery). Na tieto miesta chodili naši predkovia pre vykonanie obradu vnútorného prerodu a obrodenia (známe sú aj novodobé výstupy, ktoré uskutočňoval Ľudovít Štúr alebo Ľudo Ondrejov).

Voda

Slovania boli národom s veľmi silným uctievaním vody. Uctievali pramene, studničky, rieky i vodné víly. V slovanstve bola voda vždy posvätná. Vodou sa svätilo dávno pred príchodom kresťanstva a oveľa častejšie. Po narodení muselo byť dieťa umyté (posvätené) vodou. Počas sviatkov Svätenia jari sa naši predkovia obradne kúpali v rieke. Na Turíce naložili “parobci” na voz máje (stromčeky, ktoré sa sadili ako stromy života pre celú dedinu) a gazdiné ich aj s vozom a májmi polievali vedrami s vodou.

Spojením uctievania Zeme a Vody bolo oblievanie prvého oráča aj s pluhom. V čase letného slnovratu púšťali dievčatá venčeky po rieke, ktorá mala splniť ich ľúbostné očakávania. Počas celého roka sa ľudia obzvlášť ráno umývali v studenej vode, čo pokladali za zdravé a dobré na silu. V niektorých krajoch museli byť najneskoršie do Turíc vyčistené všetky pramene a studničky. Podobne ako Indovia, aj Slovania uctievali tečúce vody (potoky a rieky) a dokonca aj ich sútoky (napr.Devín – sútok Dunaja a Moravy). Voda bola spájaná so životnou silou a v ľudovej slovesnosti sa zachovalo množstvo vodných bytostí, najmä víl. Životná sila sa využívala na veštenie, liečenie, hygienu, varenie (mimochodom, je to najzdravšia úprava potravín), ale aj na staroslovanské sauny.

Oheň

Ide o výrazný duchovný prvok v slovanskej kultúre. Najznámejší zvyk spojený s posvätnosťou ohňa sú jánske ohne, ktoré sa kladú na oslavu letného slnovratu (4 vatry sa rozložia na všetky svetové strany – cez ne sa potom skáče a ten, koho oheň nepopáli, je duchovne čistý). V starších dobách patrilo k týmto slnovratovým oslavám aj tancovanie v pahrebe (dodnes sa zachovalo u Bulharov).

Zimný slnovrat mal tiež svoj ohňový obrad, kedy sa pálil kmeň (v súčasnosti z toho zostali len vianočné sviečky). Typickým zvykom boli aj jarné obrady, pri ktorých malo veľký význam očistné využitie ohňa a dymu. V tomto období sa zapaľoval v peciach nový oheň trením driev. Takto vzniknutý oheň bol udržiavaný aj v lete a ak vyhasol, gazdiná nezaložila nový, ale išla k susedom po uhlíky, aby bol v dome pôvodný posvätný oheň. Ak sú doma dve pece, treba oheň preniesť z jednej do druhej, aby mal oheň v obidvoch rovnakého ducha. Oheň využívali Slovania na veštenie, čarovanie a liečenie.

Svojich mŕtvych spaľovali rovnako ako Indovia a ľud popolnicových polí, ktorý žil na našom území pred Slovanmi. K pôvodným zvykom našich predkov patrí aj kladenie ohňa (obyčajne veľké vatry) na hroboch počas Dušičiek príp. Zádušičiek, dnes Sviatok všetkých svätých, počas ktorého sa pália dnes už len sviečky. Oheň nechýba v našich ľudových piesňach, rozprávkach a povestiach. Ako hovorí rozprávka O dvanástich mesiačikoch, ktorí sedia okolo ohňa, oheň bol využívaný na rozjímanie (pozeranie do ohňa pôsobí upokojujúco a dáva priestor na očistu duše). Povesť o Jánošíkovej skúške mužnosti, v ktorej musel udržať žeravý uhlík pod pupkom, poukazuje na duchovné postupy staroslovanských duchovných, ktorým ani priamy dotyk s ohňom neublížil.

Za živý alebo svätý oheň sa v ľudových zvykoch považuje práve oheň urobený starým spôsobom – drievkami, kresadlom, kremeňom a hubkou. Ohnisko muselo byť pozametané čistou metlou. Po rozložení ohňa sa mu dával pokrm a nápoj v podobe polena a hrnčeka s vodou, ktorý sa k nemu staval. Ohňu sa pripisovala očistná a liečivá moc. Chránil pred démonmi a preto sa mu prinášali obete: cesto, masť, zrno a iné pokrmy. Nikto nesmel na oheň pľuť ani sa s ním hrať. Hasiť sa smel iba chlebom a soľou. Očistnú funkciu zdieľal aj dym – obradné vydymovanie a zaháňanie búrkových mrakov. Oheň a dym slúžili na veštenie. Pri ňom sa spaľovali kosti a zvyšky obetného daru. Veštilo sa z plameňa, z praskotu, zo smeru, z farby a hustoty dymu. V Poľsku a Rusku bolo zvykom zapaľovať kúsky kúdele, vyhadzovať ju do vzduchu a hádať z jej letu.

Vzduch

Tento živel bol oddávna uctievaný aj z hľadiska rozjímania (meditácie) a modlitby. Na posvätné miesta chodili Slovania so zatajeným dychom podporujúcim vnímanie a otvárajúcim dušu. Staroslovanskí duchovní ovládali niektoré dychové duchovné postupy, podobne ako napríklad jogíni. V ľudových duchovných postupoch a čarovaní je častým úkonom fúknutie či dúchnutie. So vzduchom sa stretávame aj v našich povestiach, rozprávkach, baladách a piesňach. V nich je zosobnený tento živel v bytostiach ako: vánok, vetrík, víchor, smršť, uragán, meluzína, metelica, ježibaby, oblačné víly atď.

Podľa ľudových piesní, v ktorých je vetrík neraz oslovený, aby zaniesol správu milému, sa môžeme domnievať, že živel vzduch bol využívaný pri prenose myšlienok. Vzduch v ľudskej povahe predstavuje voľnosť, slobodu, pružnosť, nestálosť. Slovania sa nepoddali nadbytočným a nezvládnutým vplyvom tohto živlu. Bol však v našej kultúre zastúpený natoľko, aby sme boli voči cudzím vplyvom priateľský, no tento rozumný prístup sa prejavil tak, že sme nepopreli svoje korene. Táto vlastnosť našich predkov by nám mohla napovedať, aby sme aj v dnešnej zákernej dobre psychických a ekonomických tlakov vydržali a nedali si naiportovať západniarsku (ne)kultúru. Vaše si majte, no svoje si Vám vziať nedáme! Tým by sme sa mohli riadiť a nie prijímať za svoje Valentínky, Santa Klusa, Hellowen a podobne.

Vzduch sa odjakživa využíval v liečiteľstve na správnu reguláciu životnej energie. Múdri lekári hojne využívajú čistý vzduch aj v súčasnosti na dychové cvičenia, ktoré napomáhajú hromadeniu, prenosu a usmerneniu životnej sily.

zdroj

027_svarog (1)

This entry was posted in Dejiny. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s