Nehnevajme Bohov

O jedení mäsa a súvisiacich aspektoch sme už napísali nejeden článok. Hoci sa snažíme podávať akýsi „nový pohľad“, v skutočnosti ide nieže o starý, ale o úplne fundamentálny, prapôvodný pohľad našej Kultúry na túto problematiku. Dnes je majoritnou zložkou obyvateľstva v našej krajine skupina prepojená egregorom Kresťanstva. Náboženská kultúra koncentrovaná na vykonávanie rozkazov Pána má veľa špecifických čŕt, ktoré sú pre ňu typické, ale na druhej strane sú úplne nekompatibilné s prapôvodnou sústavou prírodnej vyváženosti vládnucou vo Svetlom Svete.

nehbo_1Ako už vieme, jednou z hlavných čŕt náboženstvom riadenej civilizácie je, že jej členovia nečítajú svoje vlastné texty, čo im však nebráni sa na ne sústavne odvolávať. Naša stránka nie je určená pre kresťanov a im podobných, ale pre poriadok obráťme najprv pozornosť na ich Zákon a ich „inštrukcie“, ktorými sa – samozrejme – neriadia a ani neplánujú riadiť. Stačí jeden citát z knihy Genesis, obrazný opis tvorenia Sveta Stvoriteľom – konkrétne Šiesty deň Tvorenia a stvorenia človeka, muža a ženy naraz na Obraz Bohov. Stvoril(i) ich „ELOHIM“, čo bolo neskôr z Tóry použité v Koráne a dostalo podobu „ALAH“. Neľudia boli už nie stvorení, ale „urobení“ a až na ôsmy deň – lebo ôsmy deň nasleduje po siedmom.

Použime jednu z najstarších zachovaných Biblií – Ostrogskú z r. 1581:

 nehbo_3

Absolventi kurzu Staroslovienskej Bukvice si môžu prečítať text sami a porovnať ho s aktuálnym prekladom napríklad zo slovenskej verzie katolíckej Biblie. Hovoríme o slovenskej verzii, lebo už tá je odlišná napríklad od americkej katolíckej verzie, vydanej v Oxforde. Pre ostatných slovenský text:

24Potom Boh povedal: “Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!” A stalo sa tak.

25Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

26Nato Boh povedal: “Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!”

27A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.

28Boh ich požehnal a povedal im: “Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!”

29Potom Boh povedal: “Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!

30Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak.

31A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.

Ak si prečítame verš 29 z prvej kapitoly Prvej knihy Mojžišovej – Genesis – zistíme, že Biblia jasne a jednoznačne cituje, čo dostal človek ako potravu od Stvoriteľa. Teda nemožno hovoriť o nejasnosti. Hoci – čo je z hľadiska evolučného vývoja prirodzené – človek má vládnuť zvieratám, v žiadnom prípade to neznamená, že ich má jesť. Tieto dve veci sú od seba nezávislé. A tu môžeme znovu s určitosťou povedať, že o tomto verši z ich vlastnej knihy kresťania ani len netušia… a od svojho prevzatia moci v našej krajine mäso jedia.

Spomeňme jednu aktuálnu udalosť. V blízkosti obce Kluknava počas katolíckej bohoslužby dňa 25. júla 2015 udrel blesk. Zasiahol 10 ľudí, pričom jedna osoba bola na mieste usmrtená. Naši Predkovia vždy budovali Svätilištia v geoanomálnych zónach, t.j. na miestach so silnou pozitívnou energiou. Po likvidácii Kultúry našich Predkov na tých istých miestach začali kresťania systematicky stavať svoje chrámy, aby prekryli Svetlé energie. Tak to bolo aj v tejto lokalite, kde od 17. storočia stojí kresťanská kaplnka. Ale ukradnuté treba vracať, už sa hlási nastupujúci Vek Svetla, Vek Boha Velesa. Aby sme pochopili obraznú symboliku tejto udalosti, priblížme si viac detailov. 10 ľudí symbolizuje sväté číslo judaizmu – ktorého vetvou je kresťanstvo. Ide o 10 bohov Izraela – Ciferov, ktorých znaky nám zviedli ako cifry. Blesk udrel 2 krát. Prvý bol očividne výstraha a varovanie, ktoré však ostalo bez povšimnutia. Hoci v okolí je viac rovnako veľkých stromov, iba na tento pribil príbuzný miestneho pána farára kultový predmet kresťanstva – z dreva vyrezané srdce (Ježišovo?). Kto chce ísť do Neba, pôjde do Neba, kto na Nebesia, pôjde na Nebesia, t.j. do Svargy. Môžeme smelo predpokladať, že na pútnickom katolíckom mieste a počas bohoslužby boli prítomní iba tí, ktorí chcú ísť do Neba. Pôjdu… Pre tých, ktorí si ctia Predkov pripomeňme, že už sa približoval Letný Deň Perúna. Ale tí, ktorí „majú oči na pozeranie a nevidia a uši na počúvanie a nepočujú“ (ich Izaiáš) si sotva niečo vyvodia. Vari iba ak to, že ak blesk udiera do vysokých stromov, tak treba všetky vysoké stromy porezať… ale to robí katolícka cirkev surovo a bez zľutovania už nejakých 20 rokov…

A na dôvažok, čo sú podľa našej, védickej tradície Živly Zeme? Prejavy Svetlých Bohov Pravi… Ale vráťme sa k mäsu. Ešte roku 1961 publikoval Žurnál Americkej Asociácie Lekárov informáciu, že prechod na vegetariánsku stravu v 90-97% prípadov odvracia vývoj srdcovo-cievnych ochorení. Výskum 214 vedcov študujúcich artériosklerózu v 23 krajinách sveta ukázal, že ak organizmus dostáva viac cholesterolu než potrebuje – čo nastáva pri konzumácii mäsa – tak jeho prebytok sa postupne usadzuje na stenách ciev, čím zhoršuje zásobovanie orgánov krvou, v prvom rade srdca. A to je jeden z hlavných dôvodov zvýšeného krvného tlaku, srdcovej nedostatočnosti a následných problémov.

Vedci z Milánskej univerzity a klinky Meggior dokázali, že rastlinné bielkoviny používané na stravu normalizujú úroveň cholesterolu v krvi. Výskum rakovinových ochorení za posledných 20 rokov jasne ukazuje, že existuje väzba medzi konzumáciou mäsa a rakovinou hrubého a tenkého čreva, mliečnych žliaz a maternice. Rakovina týchto orgánov sa len zriedka vyskytuje v krajinách, kde mäso konzumujú iba v nepatrnom množstve, alebo vôbec nie – napríklad v Japonsku alebo Indii. Výskumy Dr. Iotekyo a Dr. Kipani z Bruselskej univerzity ukázali, že vegetariáni majú dva až trikrát väčšiu výdrž než mäsojedi, pričom po fyzickej záťaži ešte aj 3x rýchlejšie zregenerujú svoje sily.

Dnešné výskumy ukazujú, že s potravou sa do tela dostáva 20-30% cholesterolu z jeho celkového obratu v organizme, pričom 70-80% sa syntetizuje v ňom samom. Prečo exogénny cholesterol – najmä živočíšneho pôvodu – pôsobí tak negatívne na organizmus? Cholesterol sa syntetizuje v pečeni a do krvi vchádza najmä v podobe éterov, ktoré sa v krvi pomerne dobre šíria a sú málo aterogénne. Ale živočíšny cholesterol, ktorý je hlavne voľný, neviazaný, sa v krvi a vode šíri oveľa horšie, preto sa rýchlejšie usadzuje na stenách ciev.

Ďalším obľúbeným argumentom je otázka bielkovín, ktoré delia na plnohodnotné a neplnohodnotné. Údajne iba mäsové produkty môžu človeku poskytnúť úplnú škálu aminokyselín a podobných chemických zlúčenín. Preto u mnohých dnešných vegetariánov dochádza k dystrofii a chorobe látkovej výmeny. Hoci to platí, nie je to celkom tak. Ide o to, že rastlinná potrava – ktorú majú dnes k dispozícii vegetariáni – je nič v porovnaní s rozmanitou potravou, ktorú konzumovali naši Predkovia. Vegetariáni dnes konzumujú zemiaky, kapustu, mrkvu, cviklu, cesnak, kôpor, petržlen, paradajky, uhorky, jablká, hrušky a podobné plody, ktorých možno priemerne narátať tak do 20-30 druhov. Ale oproti strave našich Predkov nedostávajú ani desatinu toho, čo naši pradedovia, ktorí poznali desiatky tisíc rozličných jedlých rastlín. Pri takomto rozsahu otázka tzv. nezameniteľných aminokyselín jednoducho neexistovala. Preto si treba spomínať na staré recepty a hľadať ich všade, kde sa len dá.

Vegetariánstvo len zriedka priamo spájame s otázkou ekonomiky. Mäso je ale potravina, ktorú konzumuje menšina na úkor väčšiny. Aby bolo v obchode mäso, musí sa zrno – rovnako pre ľudí nevyhnutné – dávať dobytku. Podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva USA, viac ako 90% všetkého zrna, ktoré v krajine dopestujú sa dáva na pokrm pre dobytok a hydinu. Autor známeho bestselleru STRAVA PRE MALIČKÚ PLANÉTU, Frances Moore Lappé, nám ponúka predstavu, že sedíme pred tanierom s biftekom. „A teraz si predstavte, že v tej istej miestnosti sedí 45-50 ľudí, pred ktorými je prázdny tanier. Zrna, ktoré bolo potrebné na vypestovanie jedného bifteka by plne stačilo na to, aby naplnilo taniere 50 ľudí kašou“. Obyvateľ Európy alebo USA, ktorý konzumuje mäso spotrebuje priemerne 5x viac potravinových zdrojov ako obyvateľ Indie, Kolumbie alebo Nigérie. A to Európania a Američania spotrebovávajú nie iba svoje produkty, ale nakupujú zrno a arašidy – ktoré sa čo do obsahu bielkovín rovnajú mäsu – v chudobných krajinách. A pritom 90% produktov ide na výkrm dobytka.

Takéto fakty nám umožňujú pochopiť, že problém hladu vo svete bol vytvorený umelo. Vegetariánska  strava je navyše oveľa lacnejšia. Netreba veľkú predstavivosť, aby sme si mohli uvedomiť, aký ekonomický efekt pre krajinu by priniesol prechod obyvateľov na vegetariánsku stravu.

Nezanedbateľným problémom je aj znečisťovanie životného prostredia. Je to cena, ktorú treba platiť za konzumáciu mäsa. Zamorenie spodných vôd, vyhadzovanie odpadu z mäsokombinátov a fariem do riek a jazier je jedným z hlavných zdrojov ich znečisťovania okrem ropného a chemického priemyslu. Pritom už nie je žiadnym tajomstvom, že pitnej, čistej vody na Zemi ubúda. Známy ekológ Georg Borgstrom tvrdí, že odpadové vody z fariem, kde chovajú dobytok a hydinu zamorujú životné prostredie 10x viac ako bežná mestská kanalizácia a 3x  viac než stoky premyslených podnikov. New York Post publikoval ešte r. 1973 článok, v ktorom sa hovorí o strašnej nadspotrebe vody, najcennejšieho prírodného zdroja. Na jednej veľkej americkej hydinovej farme priemerne spotrebujú 400 000 m3 vody denne. Toto by stačilo na zásobenie mesta o veľkosti 25 000 obyvateľov.

Ale do hry konečne vstupuje už aj etické hľadisko. Časopis SEVEROAMERICKÁ VEGETARIÁNSKA SPOLOČNOSŤ uverejnila článok „Etika vegetariánstva“, ktorý sa zaoberá otázkou „humánneho zabíjania“ zvierat. Zvieratá, ktoré chovajú na jatky prežijú celý život v otroctve, sú odsúdené na smutnú, mučivú existenciu. Na svet prichádzajú následkom umelého oplodnenia, sú kruto kastrované a napchávané stimulujúcimi hormónmi, kŕmia ich umelou potravou, pričom nakoniec ich v strašných podmienkach dlho vezú na jatky. Tesné ohrady, elektrické ploty, skrátka neopísateľné hrôzy, v ktorých musia existovať. A to všetko nazývame „moderné spôsoby“ chovu, transportu a zabíjania zvierat. A tí istí konzumenti zvierat si myslia, že majú nárok na šťastný život bez chorôb a nešťastí… a vlastne za čo by si to mali zaslúžiť?

Pravda o zvieracích jatkách je veľmi málo príťažlivá. Mäsokombináty pripomínajú obrazy Pekla. Zúfalo od hrôzy revúce zvieratá ohlušujú údermi kladív, elektrickým prúdom alebo výstrelmi z pištolí. Potom ich vešajú zaživa za nohy na transportér, ktorý ich vezie po cechoch celej fabriky smrti. Ešte položivým im vyrezávajú hrtany, sťahujú ich z kože, takže zomierajú na vykrvácanie. Je viac ako jasné, že mnohí ľudia – keby videli za čo a koho platia – by určite prestali konzumovať mäso. Stačí, ak by boli na jatkách raz v živote. Čo im chýba? Informácia, aj toto je obraz informačnej vojny.

Podľa Britskej Encyklopédie sú bielkoviny z orechov, obilnín a dokonca aj mliečnych produktov považované za čisté oproti tým, ktoré pochádzajú z hovädziny, lebo tie obsahujú okolo 68% tukom znečistených komponentov. Tieto nečistoty pôsobia negatívne nielen na srdce, ale na organizmus celkovo.

Názorne si predstavme jednoduchý výpočet: máte tisíc akrov zeme (použime americký príklad), na ktorej zasejete svoje strukoviny – geneticky nemodifikované. Sú zdrojom 1 124 libier (cca 5 620kg) hodnotných bielkovín; tisíc akrov ryže poskytne 939 libier potravy; kukurice 1 009 lb, pšenice 1 943 lb. Na druhej strane, tisíc akrov strukovín, kukurice, ryže alebo pšenice – ak sa použijú na výkrm býka – sa stane zdrojom iba 124 lb živej bielkoviny! To nás privádza k nemilému poznatku: hlad na Zemi – paradoxne – je priamo spojený s jedením mäsa.

V knihe OBYVATEĽSTVO, ZDROJE A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE od Paula a Anny Erlichových sa dočítate, že na vypestovanie jedného kilogramu pšenice spotrebujete iba 60 litrov vody, ale na výrobu 1 kilogramu mäsa jej spotrebujete od 1 250 do 3 000 litrov!

Védické princípy

Z pohľadu Védickej Kultúry našich Predkov jestvuje veľmi jednoduchý princíp: Čím vyššie – teda bližšie k človeku – je živá bytosť na stupienku evolučného vývoja, tým je škodlivejšie ju používať ako potravu, pretože torzná informácia – generované torzné polia živej bytosti – ktorá je vyvrhnutá v okamihu jej smrti narastá proporcionálne stupňu vývoja jej umu. Inými slovami, torzné polia v stave trvalého „tu a teraz“ reportujú celý čin páchaný na živej bytosti nielen Stvoriteľovi, ale generujú rovnako silnú Karmu. A to je „hrdinstvo“ len pre nevedomcov. Celý Vesmír vie, čo to je karmická reťaz a čo bude treba „splácať“. Okrem toho mäsová strava značne znižuje rýchlosť myslenia a schopnosť triezveho úsudku, lebo obmedzuje šírku našich „prijímacích kanálov“. A pre úplnosť už len niekoľko citátov slávnych ľudí k téme:

Človek je vskutku kráľom zvierat, lebo svojou krutosťou ich omnoho prevyšuje. My žijeme za cenu života druhých. Naše telá sú chodiace cintoríny! Príde čas, keď ľudia budú hľadieť na vraha zvierat tak isto, ako pozerajú na vraha človeka.

Leonardo Da Vinci (1452-1519)

V mene ideálov dobra a čistoty Bodhisattvovi prináleží sa zdržiavať konzumácie ako jedla mŕtveho mäsa, narodeného zo semena, krvi a tomu podobného. Aby predišiel vystrašeniu zvierat a nenanucoval im hrôzu, Bodhisattva, snažiaci sa o nadobudnutie súcitu neje mäso živých bytostí. Nie je pravda to, že mäso je vhodné ako jedlo, aj keď zviera nebolo zabité nami samými, na náš príkaz, alebo sa úmyselne pripravovalo pre vás. Pamätajte, v budúcnosti môžu prísť tí, ktorí pod vplyvom svojej naviazanosti na mäso budú vytvárať rôznorodé argumenty a ospravedlnenia jedenia mäsa. Nech by to bolo akokoľvek, konzumácia mäsa akéhokoľvek druhu, akýmkoľvek spôsobom na akomkoľvek mieste je jednoznačne a navždy zakázané. Ja som mäso nikomu konzumovať nedovolil, nedovoľujem a nikdy nedovolím.

Lankavatara Sutra

Cieľ praktizovania Dharmy a pokusov o dosiahnutie Samadhi spočíva v tom, aby sme sa vyhli strádaniam života, ale hľadajúc vyhnutie sa strádaniam pre seba, ako môžeme pokračovať v spôsobovaní ich iným? Dovtedy, kým sa nenaučíte kontrolovať svoj um do takého stupňa, že už len myšlienka o krutosti alebo zabití vám bude protivná, neuniknete okovám bytia. Po mojej Parinirvane, v poslednej kaľpe, sa budú objavovať všade všemožní démoni klamúci ľudí sľubujúc im, že môžu pokračovať v konzumácii mäsa a pritom dosiahnuť Osvietenie. Ako môže Bhikšu, ktorý sa snaží oslobodiť všetkých, sám žiť na úkor krvi a tiel iných živých bytostí?

Surangama Sutra

Nájdu sa hlupáci, ktorí začnú v budúcnosti tvrdiť, že ako keby som im ja dovolil jesť mäsitú potravu a aj sám som jedol mäso, ale vedzte, že ja som nikomu nedovolil jesť mäso, nedovoľujem to teraz a nikdy v budúcnosti nedovolím, nikde, za nijakých okolností a pod nijakým spôsobom; je to raz a navždy zakázané pre všetkých a každého.

Dhammapada

 Konzumácia mäsa ako potravy ničí zárodok veľkého súcitu.

Mahaparinipvana Sutra

Budha Šakiamuni (563-483 pred n.l.)

A jedlo zomierajúcich bytostí v tele jeho sa stane jeho vlastnou mohylou. Lebo hovorím vám pravdivo: ten, kto zabíja, zabíja seba, pojedajúc telo zabitého zahryzáva sa do tela smrti.

Ježiš – Evanjelium sveta od Esénov

Môžeme presne s takým istým úspechom jesť ľudské telo, ako to robíme s mäsom zvierat.

Diogenes (približne 412-323 pred n.l.)

Ja si neviem predstaviť, akými musia byť zmysly, stav duše alebo úsudku prvého človeka, keď on, spáchajúc zabitie zvieraťa, dvihol k svojim ústam skrvavenú časť tela obete? Ako môže on, rozložiac pred svojimi hosťami na stole pohostenie zo strašných pozostatkov tiel a mŕtvol dávať mená „mäsa“ a „jedla“ tomu, čo ešte včera chodilo, mečalo, bučalo, rozhliadalo sa vôkol? Ako môže jeho zrak zniesť obraz preliatej krvi nevinne zabíjaných, odraté a vypitvané telá? Ako jeho čuch znesie ten strašný zápach smrti, a ako všetky tie hrôzy mu nepokazia apetít, keď žuje tkanivo naplnené bolesťou chutnajúc krv smrteľnej rany?

A ako vysvetliť ten fakt, že tento nerozum pažravosti a lakomosti núti vás na hriech krviprelievania, keď vôkol je nadbytok zdrojov, ktoré nám môžu zabezpečiť bezproblémové jestvovanie? Čo vás núti osočovať Zem ako neschopnú zabezpečiť pre vás všetko nevyhnutné?.. Nehanbíte sa dať na jednu úroveň poľnohospodársky produkt a rozrezanú obeť jatiek? Zvyknete volať hadov, leopardov a levov divými zvieratami, pričom vy sami ste poliaty krvou a o nič nie ste lepší. To, že oni zabíjajú je ich jediná potrava, ale to, že vy zabíjate, je len vás rozmar, vaša maškrta.

Ale aj tak nejeme levov a vlkov v zmysle odplaty a pomsty, nechávame ich tak. My lovíme nevinných a bezbranných, tých, pre ktorých nemáme zmilovania a sú bez ostrých pazúrov a nemilosrdne ich zabíjame. Ale ak ste presvedčení, že ste sa narodili s takou nevyhnutnosťou mäsitej potravy, ako je medzi ľuďmi zvykom, tak prečo vy sami nezabíjate to, čo potom bude vaše jedlo? Buďte dôslední a urobte všetko sami, bez tesákov, kyjakov a toporov ako vlci, medvede alebo levy, keď zabíjajú a jedia svoju obeť. Zahryznite do býka svojimi vlastnými zubami, prehryznite hrdlo diviakovi, roztrhajte jahniatko alebo králika na časti a žerte ich, zaútočte na ich ešte ako živých, ako to robia dravci.

Ale ak radšej stojíte bokom, kým vaša obeť nezomrie a nedokážete vlastnými rukami niekoho posielať na druhý svet, prečo teda, proti zákonom Prírody, ďalej požierate živé bytosti?

Plutarchos (približne 45-127n.l.)

Princípy vyhýbania sa mäsovej potrave, sformulované Pytagorom, ak sú pravdivé, učia čistote a nevinnosti; ak sú nepravdivé, tak prinajmenšom učia ohľaduplnosti, ale veľká bude vaša strata, ak nebudete krutí? Ja sa iba pokúšam vám neponúkať jedlo levov a zdochlinárov. Sme schopní prebudiť náš zdravý zmysel len ak sa oddelíme od stáda, lebo veľmi často samotný fakt odmeny väčšinou môže poslúžiť ako skutočný príznak pevnosti toho či onoho náhľadu alebo obrazu dejov. Opýtajte sa samých seba: „Čo je mravné?“, a nie „Čo je medzi ľuďmi zvykom?“. Buďte umiernení a zdržanliví, dobrí a spravodliví, navždy sa zrieknite krviprelievania.

Seneca (4 pred n.l.-65 n.l.)

Ten, kto nespôsobuje škodu živému…, bude vždy ostražitejší, aby neučinil škodu predstaviteľom svojho druhu. Ten, kto má rád svojich bratov, nenosí v sebe nenávisť voči iným druhom živých bytostí. Posielať zvieratá na jatky a do kotla je zúčastňovanie sa na zabíjaní, a to nie z gastronomickej nevyhnutnosti a dodržiavajúc skutočné zákony prírody, ale z rozkoše a slúžiac démonovi obžerstva – hrozná nespravodlivosť.

Ale vari nie je absurdné, ako množstvo predstaviteľov ľudského rodu žije len podľa inštinktov, nemajúc úsudok a intelekt, vidiac to, ako mnohí z nich sú preplnení zlobou, agresivitou a zverstvami svojich vlastných neľútostných beštií, zabíjajúc deti a svojich rodičov, stávajú sa tyranmi a nástrojmi tyranie (nie je to absurdné?), tvrdiť, že musíme byť spravodliví vo vzťahu k jedným a zahodiť všetok pojem o spravodlivosti vo vzťahu k býkovi, ktorý nám orie polia, psovi, ktorí nás ochraňuje, k tým, ktoré dávajú mlieko na náš stôl a odievajú naše telá do svojej srsti? Nie je takýto stav vecí viac absurdný a nelogický?

Porfýrios (približne 232/233-304/306 n.l.)

Len vďaka zmäkčeniu a okrášleniu mŕtveho tkaniva v procese kulinárskeho spracovania sa stáva vhodné na strávenie a osvojenie, strácajúc vzhľad krvavého mäsa, schopného vyvolať len strašný strach a odvrátenie. Požiadajme aktívnych zástancov mäsojedenia vykonať experiment, ako to odporúča Plutarchos: nech zubami roztrhajú živú ovcu a nech strčiac hlavu do jej vnútorností a ukoja svoju žiadostivosť teplou krvou… A, pokiaľ ešte nevysporiadajúc sa s hrôzou jedeného, nech on, načúvajúc volanie svojej podstaty, ktoré svedčí o opačnom, nech skúsi povedať: „Príroda ma učinila takým, a to je môj údel“. Vtedy a len vtedy bude dôsledným človekom.

Percy Bysshe Shelley (1792-1822)

Práve ste sa naobedovali; ale nech ako starostlivo boli ukryté jatky pred vašim náhodným pohľadom, nech sú koľkokoľvek míľ od vás – ste spolupáchateľ.

Ralph Waldo Emerson (1803-1883)

Konzumenti mäsa sú zodpovední za všetku tú bolesť a utrpenie, ktorá pochádza z jedenia mäsa a podmieňujú samotný fakt používania živých bytostí ako jedla. Nielen hrôzy jatiek, ale aj im predchádzajúce transporty, hlad, smäd, nekonečné muky strachu, ktoré tieto nešťastné bytosti sú odsúdené podstúpiť len preto, aby sa ukojili gastronomické žiadostivosti človeka…, všetka tá bolesť dopadá ako ťažké bremeno na ľudský rod, spomaľujúc, brzdiac jeho progres a vývoj…

Annie Besant (1847-1933)

Je to strašné! Ani tak nie tie strádania živých bytostí, ako to, že človek bez potreby potláča v sebe vyšší duchovný princípzmysel súcitu a žiaľu vo vzťahu k jemu podobným živým bytostiam – a, popierajúc vlastné duchovné zmysly – stáva sa krutým. A veď ako silné je v ľudskom srdci to prikázanie – nezabíjaj živé! Neverte, že pri vašom zrieknutí sa mäsa vás napadnú všetky vaše domáce zvieratá, že vás budú posudzovať, smiať sa nad vami. Ak by bolo jedenia mäsa neškodným činom, mäsojedi by neútočili na vegetariánstvo; oni sú podráždení preto, lebo v našich časoch si už uvedomujú svoj hriech, ale nie sú schopní sa ho zbaviť.

Lev N. Tolstoj (1828-1910)

Mohli by sme pokračovať ešte množstvom citátov slávnych ľudí. Medzi takýchto osvietencov patrili John Harvey Kellog (1852-1943), americký chirurg; Henry Stephens Salt (1851-1939), anglický humanista a reformátor, priateľ Gádního a Shawa; samotný George Bernard Shaw (1856-1950), anglický dramaturg a kritik. Ďalej Ella Wheeler Wilcox (1853-1919), americká poétka a novelistka; Rabindranath Tagore (1861-1941), indický bengálsky spisovateľ, laureát Nobelovej ceny. Maurice Maeterlinck (1862-1949), belgický dramaturg, esejista a básnik; Herbert George Wells (1866-1946), anglický novelista a historik; Mohandas Karamčand Gándí (1869-1948), vodca a ideológ indického národno-oslobodzovacieho hnutia; Albert Schweitzer (1875-1965), známy lekár a misionár, teológ, hudobník, laureát Nobelovej ceny mieru za rok 1952. Albert Einstein (1879-1955), teoretický fyzik; Franz Kafka (1883-1924), rakúsko-český spisovateľ. Radžendra Prasad (1884-1963), prvý prezident republiky India; Herbert M. Shelton (1895-1985), známy americký lekár…

V skutočnosti nie je ani tak veľmi dôležité, čo povedali či robia iní. Dôležité je najmä to, čo robíme my sami. Môžu byť na nás naši Predkovia hrdí, alebo ich už unavujeme našou zbabelosťou? Veď napríklad Sloveni ju majú už zakomponovanú v ich egregore. A my môžeme citovať aj z Kódexu Samuraja: „Každý človek sa snaží prežiť život hľadaním príjemných veci. Ale prežiť celý život a nedosiahnuť cieľ je ZBABELOSŤ“.

Ako možno s určitosťou rozhnevať Bohov? Otrockým slúžením cudzím kultom? Určite. A ak Stvoriteľ – rovnako ako nás – stvoril aj našich štvornohých bratov, aby sme ich chránili a umožňovali im evolučne sa vyvinúť, tak ich zabíjaním porušujeme hneď dva princípy. Ale prečo vlastne hrdinsky týrame slabých, a nie napríklad tých, ktorí sú naozaj zlí? Prečo nezabíjame a nejeme krokodíly, pirane, varanov či žralokov, ale bezbranné, svetlé bytosti?

A ak už si myslíme, že sme boli stvorení ako dravci a mäsožravci, tak prečo nezabíjame tak, ako nás Príroda vybavila – teda iba našimi zubami a rukami – aspoň sem-tam, aby sme ostali vo forme? Nezabúdajme, že ak tvrdíme, že sme tieto „vlastnosti“ stratili „vývojom“, tak sa iba klameme a odvolávame na slobodomurársku darvinovskú teóriu vývoja druhov, ktorá nebola  nikdy dokázaná, a ktorú navyše na sklonku života odvolal aj sám jej autor. Myslíte si, že je ešte dosť času, že nevadí, ak hneváme Bohov? Tu môžeme citovať Bruce Leeho:

„Či si myslíš, že môžeš, alebo si myslíš, že nemôžeš, máš pravdu“.

Je to odzrkadlenie karmy, kde sa celý život snažíme ísť, tam aj po smrti pôjdeme. Niekto na Nebesia, iný do Neba. Niekto do vyššej triedy, iný bude opakovať ročník… a platí stále to isté: ako sme si vybrali, tak s nami aj bude.

http://www.tartaria.sk/slovanska-kultura/spolonost/nehnevajme-bohov

svas

This entry was posted in Atla-Ra. Bookmark the permalink.

Jedna reakcia na Nehnevajme Bohov

  1. toto by si mali prečítať tí, ktorí varia psov a mačky zaživa, predtým ich dlho a kruto týrajú, vraj aby bolo čo najviac adrenalínu v krvi zvieraťa. Podľa ich verzie takto pripravené mäso je úžasne silné afrodiziakum pre mužov !!!?!?? Stojí im tá chvíľka rozkoše za toľko utrpenia? Majú vôbec srdce? Paradoxom je, že žiadne afrodiziakum to nie je, len predajcovia napchajú po mŕtvol viagru.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s