TECHNOLÓGIE MENENIA VEDOMIA SPOLOČNOSTI

Veľa ľudí si dnes nespája základné veci. Na jednej strane si myslia, že ovládajú všetky záhady života, na druhej sú veľmi naivní. Všetko so všetkým súvisí, a takéto pravidlá boli zakomponované do Vesmíru v prvom okamihu jeho vzniku. Nemožno si vymýšľať svoje verzie existencie Vesmíru a očakávať, že budú aj platiť – v celom Vesmíre. Presnejšie možno, ale je to podobné človeku, ktorý sa vybral s novým autom na cesty a vytvoril si svoje vlastné pravidlá cestnej premávky. Ako ďaleko dôjde..?

overc_1Je náhoda, že na Zemi sa objavilo toľko náboženstiev? Je to jav prirodzený, alebo je výsledkom riadenia z pozadia? Vo svete existuje veľké množstvo kadejakých siekt a učení, ale akosi pričasto sú chránené zákonmi aj napriek tomu, že neraz je ich existencia sprevádzaná škandálmi a provokáciami. Priblížime si jemnú technológiu menenia vedomia spoločnosti, ktorá po smrti svojho autora dostala názov „Overtonovo okno“ (Joseph P. Oveton, autor metodiky, bol viceprezidentom Mackinac Center for Public Policy). Patrí medzi technológie dlhodobo používané aj náboženstvami.  Vieme, že každé náboženstvo má svoju Pravdu, ale Pravda je vždy – z obrazného pohľadu – iba projekciou Istiny do konkrétneho času, priestoru a podmienok. Pre stúpencov každej projekcie je typické, že sú v konflikte so stúpencami inej projekcie, lebo im chýba veľký Obraz vzájomného prepojenia všetkých vecí vo Vesmíre.

Overton sformuloval model zmeny predstáv o probléme v oblasti všeobecnej mienky. Opísal, ako sa niečo absolútne cudzie pre spoločnosť dá na konci procesu prijať ako všeobecne platný zákon. Je to metodika technológie zmeny vedomia spoločnosti, ktorá umožňuje legalizovať absolútne akúkoľvek želanú ideu, nech je pôvodne spoločnosti akokoľvek cudzia a vzdialená. Nakoniec sa stane nielen prijateľnou, ale dokonca sa jej predmet podporí zákonodarným mechanizmom. Je to špecifická postupnosť činov, ktorých realizácia nevyhnutne dospeje k dosiahnutiu želaného výsledku, t.j. zavedeniu želaného efektu. Používa sa ako zbraň na likvidáciu ľudskej spoločnosti – zmenou mravnosti na morálku sa zlomí jej duch, čo vyústi do zmeny vedomia človeka. V súlade s touto teóriou, pre každú myšlienku v spoločnosti existuje tzv. „okno možností“. Idea musí prejsť celkovo šiestimi nasledovnými štádiami:

  • Fáza NEMYSLITEĽNÉHO: myšlienka je spoločnosti absolútne cudzia, neprijíma a zavrhuje ju;
  • Fáza RADIKÁLNEHO: je prijímaná iba niekoľkými radikálnymi skupinami;
  • Fáza MOŽNÉHO: t.j. už prijateľného, keď sa daná idea vpúšťa do obehu širokého posudzovania;
  • Fáza ROZUMNÉHO: už sa zdá byť rozumnou mnohým;
  • Fáza POPULÁRNEHO: idea začína v spoločnosti prevládať;
  • Fáza POLITICKÁ: idea sa stáva faktorom politiky, začína sa proces jej legalizácie.

overc_2

Overtonovo okno postupne prechádza všetkými štádiami – presúva sa od fázy NEMYSLITEĽNÉ až do fázy POLITIKA, t.j. už spoločenskej NORMY. Okno najskôr zaplní nová myšlienka, hoci je pre spoločnosť neprijateľná, potom sa posúva a postupne sa doň vkladajú všetky technologické komponenty.

Hneď musíme podčiarknuť, že ani zďaleka nejde o primitívny BRAINWASHING. Táto technológia je oveľa jemnejšia, pre moderných, nemysliacich ľudí dokonca neviditeľná. Jej efektivita spočíva v nebadanej, systémovej postupnosti krokov. Práve tento systémový prístup ju robí pre spoločnosť neviditeľnou, aj keď jej jednotlivé elementy sú všetkým na očiach. Čo všetko nám tak už dali do okna za posledné roky? Homosexuálov, demokraciu, vojny… skrátka všetko, čo potrebovali. A túto technológiu používa aj inštitút súčasnej kresťanskej cirkvi, a to už nejedno storočie. Pomocou nej efektívne manipuluje všeobecnú mienku v prospech svojich záujmov. Na názornom príklade prinášania krvavých obetí si priblížme, ako funguje.

Dnes už nikto nevenuje pozornosť náboženským, a už vôbec nie ľudským obetám. Ale je to naozaj tak? Napríklad niektoré judaistické skupiny dodnes prinášajú ľudské obete, v Islame dodnes obetujú zvieratá, kresťanstvo, Voo Doo, a aj ďalšie sekty dodnes používajú obrady prinášania obetí. Napríklad v kresťanstve priniesli judskí bohoslužobníci ako obetu svojmu bohu Jahvemu krvavú obeť Krista – bolo to prijateľné? Jednako, fakt zabitia Krista sa považuje za niečo úplne normálne. Ako by sa teda dalo legalizovať prinášanie ľudských obetí? Otázka legalizácie prinášania ľudských obiet sa dnes nachádza v nulovom štádiu – NEMYSLITEĽNÉ – ak berieme do úvahy polohu Overtonovho okna. Otázka sa neposudzuje a považuje sa v spoločnosti za neprijateľnú. Ale namodelujme si, ako sa dá táto myšlienka spopularizovať tak, že prejde všetkými štádiami Overtona. Nuž teda, začnime.

Prvé štádium: „Aké je to odvážne!“. Téma prinášania obetí je ešte odpudzujúca a spoločnosti absolútne neprijateľná. Nie je želateľné tému posudzovať, zatiaľ ide o nepredstaviteľný, absurdný jav. Prvý pohyb Overtonovho okna je prenesenie témy z oblasti NEMYSLITEĽNÉ do oblasti RADIKÁLNE. Dá sa to urobiť napríklad navodením týchto tém:

  • Máme slobodu slova, prečo si teda nepohovoriť o prinášaní ľudských obetí? Vedci vo všeobecnosti a neraz hovoria o zvláštnych veciach, pre vedcov neexistujú zakázané témy;
  • Treba to skúmať, a teda keď už, tak pozvime autority v danej oblasti;
  • Zorganizujeme verejnú diskusiu v televízii;
  • Dôjdeme k tomu, že prinášanie ľudských obetí bolo ešte pred 1 000 rokmi úplne bežnou vecou;
  • Posúdime históriu predmetu, priblížime vedecký ohľad, zahrnieme fakt odborného vysvetlenia príčin takých obetí v náboženstve;
  • Zistíme, že o otázke prinášania ľudských obetí sa dá predmetne hovoriť, a pritom ostať v rámci vedeckého prístupu.

Okno Overtona sme už posunuli, t.j. už prebieha posudzovanie pozícií, čím je zaistený prechod od NEMYSLITEĽNÉ/ ODPUDZUJÚCE do pozitívnejšieho postoja. V rámci takejto diskusie na nutne niekde „objaví“ také radikálne spoločenstvo, ktoré realizuje ľudské obete. Nie je podstatné kde, môže byť aj iba na internete – a už sa na to vrhnú všetky hlavné médiá. Preberajú a posudzujú sa rôzne názory. Nenásilnou formou, ale tak, aby sa dostali na oči. Budú to napríklad správy o tom, čo si myslia o prinášaní ľudských obetí americkí vedci a podobne. Výsledkom je uvedenie neprijateľnej témy do obehu. A už nastal prvý pohyb Overtonovho okna, došlo k narušeniu jednoznačnosti problému. Vytvorila sa gradácia.

Druhé štádium je prezentované otázkou: „A prečo nie?“. Ďalším bodom je presunutie okna ďalej z RADIKÁLNEHO do oblasti možné, PRIJATEĽNÉ. V tomto štádiu pokračujú citovať vedcov a opakovať heslá druhu: „nemôžeme sa odvracať od poznania“, „ľudské obete sú súčasťou našej histórie“. A každý, kto sa tomu postaví na odpor bude vyhlásený za pokrytca. Pre náboženské prinášanie krvavých obiet treba vymyslieť nejaký elegantný názov, napr. to, čo dnes nazývame „zabíjanie a rezanie ľudí na kusy“ premenujeme na „obrad zasvätenia duchom“. Veď jedenie tela Krista a pitie jeho krvi  kresťania volajú „sväté prijímanie“ a v Rusku „pričastie“… Vytvorenie náhradných názvov je veľmi dôležitý bod v procese legalizácie neprijateľnej myšlienky. Je nevyhnutné zmeniť skutočný názov deja. Ide o to, aby sa obraz priamočiaro neasocioval s prinášaním krvavých obetí. Viac teda nebude existovať prinášanie náboženských, krvavých obetí, ale bude to napríklad „obrad zasvätenia duchom“, čo už je pekné a prijateľné. O akých duchov ide je už iná vec.

overc_3Názov treba ešte raz rýchlo zmeniť a uznať, že mohol niekoho uraziť. Nový názov má za úlohu odviesť podstatu problému od jeho určenia. Dôjde k odobraniu formy slova od jej obsahu – nám už známa praktika. Tým zbavíme našich ideologických protivníkov výrazových prostriedkov jazyka. Prvá zámena názvu je „obrad zasvätenia duchom“, druhá napríklad „obrad sv. Jakuba“ – je to niečo podobné, ako zmena priezviska v občianskom preukaze, osoba ostáva tá istá. Paralelne prebieha vytvorenie oporného precedensu – historického, mytologického, skutočného, alebo vymysleného, ale hlavne legitímneho. Bude nájdený alebo vymyslený ako dôkaz toho, že náboženské prinášanie krvavých obetí môže byť principiálne uzákonené. Pritom sa môžu použiť napr. takéto heslá: „pamätajte na Krista, on dobrovoľne išiel do toho, aby ho pribili na kríž, a tam vzal na seba všetky hriechy ľudstva“; „aj starí obyvatelia Indie – Dravídi a Nagovia – prinášali ako obetu deti v kulte Čiernej Matky (Kali-Ma), a veď to bolo normálne.

V Indii aj dnes na sviatky prebieha prinášanie v obetu samých seba – ľudia sa dávajú ako obeta bohyni Kali-Ma. Ale veď aj nám blízke kresťanstvo je vždy spojené s prinášaním obetí, veď dodnes pijú krv a jedia telo Krista – tak prečo chcete osočovať kresťanskú cirkev? Kto vôbec ste“? Tu j dôležité si uvedomiť jedno – každé prinesenie krvavej obete je služba čierne bohyni Kali-Ma! Nech je to hoci aj iba „nevinné“ zarezanie kohúta na tzv. slovanských obradoch. Hlavnou úlohou tejto etapy je aspoň čiastočne odviesť fakt prinášania náboženských obiet od trestnoprávnej zodpovednosti za použitia nejakého historického momentu.

Tretie štádium: „Toto nám aj treba.“ Pri zavŕšení predchádzajúcej etapy sa vytvoril predpoklad preniesť okno z oblasti MOŽNÉ/PRIJATEĽNÉ do oblasti ROZUMNÉ/RACIONÁLNE. Problém sa zdá byť rozumným už mnohým, v tejto etape sa dokončuje proces rozdrobovania jediného problému a pokračovať sa dá napríklad takto:

  • Túžba prinášať obetu je geneticky uložená v podstate každého človeka;
  • Niekedy je obetovanie proste nevyhnutné; existujú neprekonateľné okolnosti; sú ľudia, ktorí chcú byť obetovaní;
  • Slobodný človek má právo sa rozhodnúť, či priniesť obetu alebo nie;
  • Neukrývajte túto informáciu, nech každý má možnosť sa dozvedieť o nevyhnutnosti prinášania obiet;
  • A je vôbec prinášanie obiet škodlivé? Je to vedecky dokázané?

Vo všeobecnom vedomí sa umelo vytvorí pole boja za problém. Na to je potrebné vytvoriť dva protichodné póly. Prvým budú zlí náboženskí fanatici, ktorí prinášajú obety. Druhý pól budú napríklad fašisti, ktorí síce nesúhlasia s prinášaním krvavých obetí, ale inak zabíjajú bez zľutovania. Na oboch póloch sa umiestni skupina radikálnych fanatikov za aj proti. Reálnych protivníkov – normálnych ľudí – ktorí nechcú ľudské obete sa snažia zamiešať medzi radikálov. V takto pripravenej situácii protikladov dvoch pólov nastúpi „skutočná autorita“ – cirkevná hierarchia, ktorá ostáva ako keby kdesi uprostred, na pôde zdravého, sedliackeho rozumu a bude posudzovať jedných aj druhých. Vedci aj médiá v tejto etape dokazujú, že ľudstvo počas celej svojej existencie prinášalo krvavé obety, a že to je normálne. Vo vhodnej chvíli sa ozvučia aj cirkevné autority – veď to nie je iba cirkevná autorita, ale ešte aj akademik cirkevnej akadémie a pod. – veľmi vážený človek. A prichádza nové štádium – prenos okna z RACIONÁLNE do POPULÁRNE.

Štvrtý stupeň: „V dobrom duchu.“ Na popularizáciu obetí je nevyhnuté problematiku podporiť POPularizačným obsahom, zakomponovať historické, mytologické, ale aj súčasné osobnosti. Problematika krvavých obetí masovo preniká do mainstreamových médií, do správ a Talk Show programov. V mnohých filmoch v kinách diváci uvidia prinášanie ľudských obetí, téma sa masívne objavuje v hudbe aj rôznych videoklipoch.

Samozrejme, že metód možno použiť viacero. Napríklad sa môžete z médií začať dozvedať niečo v štýle: „vari ste nevedeli, že ten a ten známy americký herec veľmi obľubuje sviatok sv. Jakuba (t.j. prinášanie ľudských obetí)?“; alebo „jeden anglický skladateľ prinášal obety celý život a predstavte si, dokonca ho za to prenasledovali!“… a koľko ľudí za to zavreli na psychiatriu, zbavili občianstva… Všetko podfarbia napríklad pustením videoklipu od Pussy Riot s názvom „Prines ma ako obetu“. V tejto etape sa spracovávaná téma už stáva TOP a začnú ju ukazovať masovo. Spolu s tým sa začne objavovať aj v politike.

Ďalšia efektívna metóda je za pomoci nejakého operátora informácií ju vpustiť do obehu formou organizovania siahodlhých, nekonečných diskusií na obrazovkách televízorov. Diskusie budú pokračovať dovtedy, kým sa celý problém nedostane do slepej ulice. Potom zrazu príde na scénu dobre pripravený profesionál a povie: „V skutočnosti prinášanie obiet nie je vôbec to, čo ste si mysleli.

Podstata nie je v tom, že prinesiete obetu, ale v tom, že tým pomôžete obeti. Treba to robiť tak a tak“ – a podá podrobný návod, ako postupovať. Na ospravedlnenie zločinu zločincov používajú metódu „poľudšťovania“ zločincov. Ale tento princíp vôbec nie je novinkou. Napríklad kresťanský svätý Jakov znásilňoval a zabil mladé dievča a telo hodil do rieky… a dnes majú tohto „svätca“ dokonca aj na ikonách:

overc_4Potom sa začnete dozvedať informácie, že kto prináša obety, ten má zvýšené IQ, ale inak sa pevne drží morálky (o čom  nepochybujeme), stará sa o svoju rodinu – veď takí ľudia sami sú obeťami, lebo život ich prinútil prinášať iných ako obete. Nemali proste na výber, tak ich vychovali… ale kto vlastne sme, aby sme ich mohli súdiť?

Piaty stupeň: „Tu sme pánmi my!“. K tomuto oknu sa prechádza, keď je téma už maximálne rozohriata a pristupuje sa legislatívnej príprave. Navrhne sa vhodný zákon a predloží sa parlamentu na schválenie. Zároveň sa publikuje množstvo sociologických výskumov a výskumov verejnej mienky. Určuje sa, koľko percent obyvateľstva je za a do vedomia spoločnosti sa implementuje nový fenomén: zakazovať prinášanie krvavých obetí je zakázané! Vo fáze posledného posunu okna z POPULÁRNE do POLITIKA/NORMA je spoločnosť už fakticky zlomená. Jej najživotaschopnejšia časť ešte bude vzdorovať zákonnému uplatneniu normy, ale spoločnosť celkovo je na kolenách. Už odsúhlasila svoju porážku. Novoprijaté zákony už zmenia normy chovania sa ľudskej spoločnosti. Téma sa následne prenáša do škôl, aby ich deti už tak vyrastali, teda nové pokolenie už bude bez šance na prežitie.

A teraz prejdime od modelovania k realite. Cirkev už je v školách a aktívne vedie náboženské kurzy, na ktorých vychováva naše deti. Štát vytvára všetky podmienky tak, aby nové pokolenie mohlo byť vychovávané na náboženských dogmách. Máme to dokonca podchytené už v úvode našej Ústavy – Cyril a Metod sú proste našim “základom”. A že Metod naložil na našu krajinu cirkevnú kliatbu… koho to zaujíma? Cirkev už má v rukách všetky motúziky potrebné na to, aby mohla manipulovať spoločnosť ako chce.

overc_5

A ako je to s touto problematikou v Rusku? V roku 2012 podali v Štátnej Dume dvaja poslanci za LDPD (strana Vladimíra Žirinovského), Igor Vladimírovič Lebedev – syn Vladimíra Žirinovského – a Sergej Vladimírovič Ivanov návrh Zákona č. 161207-6.

Tento návrh obsahoval zmenu 16. článku federálneho zákona “O slobode svedomia a o náboženských spoločenstvách”, kde už otvorene navrhli uzákonenie NÁSILNÝCH ČINOV vo vzťahu k ČLOVEKU ALEBO ZVIERAŤU, aby sa mohli bez prekážok vykonávať krvavé obety v chrámoch alebo aj obytných domoch. Ak by tento návrh prešiel, tak prinášanie ľudských obiet by bolo v Rusku už uzákonené!

Kto sleduje ruské televízne kanály vie, že Žirinovský – vodca jednej z parlamentných frakcií – sa aktívne zúčastňuje mnohých diskusií na obrazovkách. Navyše – ako vodca frakcie – je členom Rady obrany štátu. Má teda prístup k mnohým materiálom týkajúcim sa realizácie ruskej vojenskej doktríny. Je známy tým, že ako veľký odporca NATO by rád poslal ruské tanky až k Lamanšskému kanálu.

Na takýchto diskusiách sa neraz dá uniesť. Takto sme už neraz počuli jeho vyjadrenie, že všetci Slovania v Európe sa budú musieť zjednotiť s Rusmi – ALE formou pripojenia sa k Ruskej Pravoslávnej Cirkvi..? Plánuje sa teda náš „prestup“ do RPC. Vzhľadom na napĺňajúce sa proroctvá je očividné, že Západná, t.j. katolícka cirkev končí. A tu RPC ucítila svoju príležitosť prevziať majetok Vatikánu. To, že je pripravená na to obetovať ľubovoľné množstvo slovanských životov – však nech sa vzájomne pozabíjajú – si jej radoví členovia neuvedomujú. Nebudeme začínať novú tému, ale všimnime si čo sa deje na Donbase. Povstalci sú dlhodobo Ruskom brzdení, aby nevyrazili na Kyjev, hoci civilné obyvateľstvo dlhodobo trpí. Situácia sa zdá nepravdepodobná – pre neznalého pozorovateľa. Na Donbase je veľké percento obyvateľstva Starovercov, ktorí nielen o veciach hovoria, ale aj dávno – ešte pred vojnou – pristúpili k systematickému zavádzaniu Kopného práva v občinách tak, že sa „zakomponovali“ do platných zákonov. A to už je reálna hrozba pre RPC. Všetkých totiž môžu riadiť – napríklad technológiou Overtonovho okna – len nie Starovercov. Poznanie nepodlieha technológii menenia vedomia spoločnosti. Ale o tom viac inokedy.

http://www.tartaria.sk/poznavanie/2015-12-25-08-55-58

This entry was posted in Atla-Ra. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s