Rastliny rozprávajú? Ako sa ukázalo, nielen to…

Výsledky experimentov v rôznych laboratóriách po celom svete potvrdili, že rastliny sú zložité organizmy, ktoré majú svaly a nervy, majú pamäť a hudobné schopnosti, trpia od prechladnutia, zlého „trávenia“ a dokonca od nudy.

rast6_cyklamen2Pokusy vykonané niektorými biológmi nie sú technicky zložité a ľahko reprodukovateľné v laboratóriu. Výsledky sú vždy rovnaké: rastliny sú schopné vidieť, cítiť chuť, vôňu, dotyk a počujú. Okrem toho, môžu komunikovať, trpieť, pamätať si a analyzovať.

Tím vedcov z Univerzity v Tübingene dokázal nájsť na špičke kukuričného výhonku receptor podobný zrakovému transmembránovému proteínu rhodopsínu v sietnici ľudského oka. Tento receptor je schopný „vidieť“ svetlo a majú ho všetky rastliny. Je schopný na základe prichádzajúceho svetla v bunke vyvolať biochemickú dráhu, ktorá smeruje k vzniku nervových impulzov. Predstavuje tak základný molekulárny princíp videnia. V dôsledku prítomnosti tohto proteínu sa rastlina ohýba a otáča do optimálneho uhla k slnku. Pokiaľ zakryjeme špičku výhonku, rastlina sa nemôže orientovať, je „slepá“.

Vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles zistili, že rastliny cez špeciálne receptory sú schopné určiť dĺžku denného svetla a v závislosti od toho nastaviť optimálnu dobu kvitnutia. Načas reagujú na prebytok slnka, nebezpečné ultrafialové žiarenie prebúdza ich reakciu na výrobu látok chrániacich ich pred slnečným žiarením. Toto sa samozrejme menej týka izbových rastlín, pretože sa prispôsobujú prostrediu a majú zníženú imunitu, keďže nie sú vo svojom prirodzenom prostredí.

Počujú…

Japonskí počítačoví odborníci vykonali originálny experiment. Nahrali elektrické kmity generované rôznymi rastlinami, vložili ich do počítača a previedli na jazyk zvukov. Na základe týchto zvukov sa zrodila elektronická symfónia, ktorá sa reprodukuje v jednom z parkov Okinawi. Originálnu pieseň rastlín počúvajú nielen ľudia…

Experimenty s vplyvom hudby na záhradné plodiny boli vykonané mnohokrát a zakaždým bol záver rovnaký, rastliny počujú a reagujú. A vyberajú si, ktorá melódia im je viac po chuti. V roku 1986 v súťaži pre mladých výskumníkov medzi nemeckými študentmi vyhrala Rizza Weber, ktorá umožnila výhonkom popínavej fazule počúvať rôznu hudbu a čoskoro sa presvedčila, že rastliny uprednostňujú klasickú hudbu, neznášajú techno-rock a z „Brandenburského koncertu“ od Bacha sú priam nadšené. Až im musela byť táto hudba systematicky odopieraná, pretože od potešenia príliš vysoko rástli.

Tento typ experimentov sa vykonáva pravidelne od 60-tych rokov. Bolo zistené, že u určitých plodín je možné zvýšiť úrodnosť až o 60 %. K tomu im stačí hrať pokojnú klasickú hudbu, ale nie viac ako tri hodiny denne. Japonec, farmár Jindzaburo Saydzio napríklad, úplne profesionálne využíva lásku ku klasike svojich húb šampiónov preto, aby zvýšil ich výnos. Hovorí, že majú rady kvalitné umenie.

Americký psychiater John Meyes svojej kolekcii kvitnúcich kvetov v zimnej záhrade prehrával rôznu hudbu. A uistil sa, že hudobný vkus rôznych rastlín sa dosť líši. Cyklámeny majú rady džez, mimózy a hyacinty uprednostňujú Čajkovského, primuly a floksy Vágnera.

rast7Dotyky…

Mäsožravé rastliny ako mucholapky potrebujú orgán zmyslu, aby pocítili dotyk hmyzu a okamžite zareagovali. Úlohu tohto orgánu u mucholapky zohrávajú tri veľmi citlivé chĺpky v strede listu. Akonáhle sa ich hmyz dotkne, list sa zatvorí, ale nie až do konca. Jemné chĺpky na okrajoch vytvárajú jemnú mriežku. Ak je hmyz príliš malý a nie je zaujímavý pre predátora, je mu daná možnosť uniknúť z pasce. Ak sa nedostal von, list sa stlačí úplne a začína proces trávenia. Orgány citlivé na dotyk majú aj iné rastliny. Napríklad mimózy zatvárajú svoje listy pri najmenšom dotyku. Popínavé rastliny ohmatávajú všetko navôkol predtým ako nájdu vhodnú oporu.

Súcit…

Jeden z účastníkov viacerých postupne prechádzajúcich cez miestnosť naplnenú kvetmi dostal úlohu zlomiť kvet. Po druhom postupnom prechádzaní viacerých cez miestnosť, prístroje napojené na rastliny jednoznačne ukazovali na „vraha“. Pri filodendrone hádzali do vriacej vody krevety, lámali vetvy kvetín. Zakaždým filodendron reagoval s emocionálnym vzrušením, súcitil s mŕtvymi.

Láska…

V jednom laboratóriu, kde študovali vlastnosti rastlín, pracovala a starala sa o kvety krásna laborantka. Čoskoro si laboratórni pracovníci všimli, že jeden krásny fikus sa zamiloval do laborantky. Akonáhle vošla do miestnosti, kvet zažíval vlnu emócií. Na monitore to sa to prejavovalo dynamickými jasnými červenými farbami. Keď ho laborantka polievala alebo utierala listy, sínusoida sa triasla radosťou. Raz si dovolila laborantka zaflirtovať s kolegom a fikus začal žiarliť. Solídna čierna čiara na monitore ukázala, do akej čiernej jamy zúfalstva sa ponoril zaľúbený fikus.

Plnia úlohy…

Niektorí používajú vzťah medzi rastlinou a majiteľom na každodenné úkony. Napríklad Pierre Soven nainštaloval diaľkový vysielač, ktorým na diaľku zapínal kúrenie, svetlo a záznamník, na rastlinu. Pri návrate domov prikazoval svojmu filodendronu otvoriť bránu garáže a filodendron reagoval na hlas svojho pána, pripojená aparatúra reagovala na impulz filodendrona a otvárala bránu.

Stále si myslíte, že rastliny nie sú rozumné organizmy?

Narušenie vzťahov v životnom prostredí, ktoré neustále organizujú ľudské spoločenstvá, často vedú k neočakávaným tragédiám. V národnom parku Pretória bol kedysi masívny úhyn antilop kudu. Bol pozvaný zoológ Van Hoven, aby vyjasnil príčinu úhynu, ktorú onedlho aj zistil. Ukázalo sa, že antilopy boli zatvorené v pomerne stiesnenom priestore, kde rástlo množstvo akácií, obľúbené jedlo antilop. Vedenie parku nevedelo, že akácie, ktoré boli ničené brutálnym útokom antilop, sa zorganizovali celoplošne na dotknutom území zvýšili vo svojich listoch škodlivú látku pre antilopy – tanín. Práve od tanínu hynuli antilopy, pretože presunúť sa na iné územie nemohli.

Po tomto všetkom, kto by mohol pochybovať, že všetko živé na Zemi, tráva, stromy, hmyz, zvieratá, je jeden veľký vzájomne závislí organizmus? Keď sa zasekne sekera do stromu, bolí to všetkých. Možno signály druhých stromov pomôžu liečiť ranu, ale keď je veľa rán a nepriatelia všade naokolo? Neotrávia na smrť človeka, ktorý zabudol na humanizmus a súcit, šťavami, ktoré používajú na udržanie svojho života?

Autor: Nikita Šabeev

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

zdroj

This entry was posted in Atla-Ra. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s