BEZ ROZDIELU ROZDIEL?

Dávať dobrý príklad deťom znamená meniť budúcnosť v prospech detí. Vieme, že nič nedokáže nahradiť priamy a nefalšovaný príklad rodičov, pretože najviac od toho závisí, aké bude potomstvo, t.j. komu prenecháme našu zem. Zem našich Predkov. Dnes môžeme povedať, že o budúcnosť našej zeme sa musíme obávať. Ako sme pripravili naše potomstvo my?

bez_rozdielu_1Cnostní Predkovia zostavili systém Dedičstva, ktorého úlohou bolo a je výchova cnostného potomstva. Toto aj voláme Dedičstvo Predkov. Naše potomstvo je viditeľné pokračovanie nás samých, nášho Rodu. V Prírode to tak chodí, vlci majú vĺčatá, líšky líšťatá, levy levíčatá, Bohovia Bohov. Ale všetko má svoje stupne vývoja, preto ani Bohovia nevyrastú hneď a zaraz a automaticky na Bohov. Máme oteckov, ktorí – pred očami detí – sa ožerú na mol, jedno hovoria a druhé robia, klamú, sľubujú a pred očami svojich detí sa ani nesnažia plniť to, čo sľúbili iným ľuďom. Takýto pétepáci sú síce zbabelí sa postaviť na fyzický odpor chuligánovi na ulici, ale nemajú problém – zase pred očami svojich detí – udrieť ich mamu, či urobiť niečo poza chrbtom iným ľuďom a podobne. Je to rakovinový nádor spoločnosti. Deti, ktoré priviedli na svet premenia na lotrov sto ráz horších seba samých. Zodpovednosť však ostáva na nich.

Naši Predkovia nikdy nepodávali mladému potomstvu negatívny príklad. A príklad to nie je iba pretvárka, to sú myšlienky aj činy – ale najmä všetko založené na hlbokom poznaní Sveta a jeho Pravidiel. Jedno hovoriť a iné konať je typickým sprievodným znakom Civilizácie. Tí, ktorí sa zaoberajú Staroslovienskou Bukvicou – teda princípmi Obrazového písma – vedia, že Nižší Svet je vždy Obrazom, t.j. Odrazom Vyššieho Sveta. Jemnohmotná matéria sa „pritvrdením“ mení na „hrubšiu“, teda zostupuje do nižšej úrovne. Je to však vždy Obraz pôvodnej, Vyššej, jemnohmotnej matérie. Vyššie Svety sú mnohorozmerné, my v JAVI žijeme v štvorrozmernom Svete.

Náš potenciál reagovať na okolitý Svet je daný naším Poznaním, ale poznanie je vo všeobecnosti vždy „teória“, na skúsenosť sa mení iba „pritvrdením“, t.j. materializáciou, alebo inak osobnou skúsenosťou. Preto bukvica „T“ má Obraz pritvrdenie, potvrdenie a pod. Ak napríklad v Hermetických spisoch prečítame:

  • Večnosť je Obrazom Boha
  • Vesmír je Obrazom Večnosti
  • Slnko je Obrazom Vesmíru
  • Človek je obrazom Slnka

Zistíme, že je to Obrazným spôsobom vysvetlené presne toto. Ako hore tak dolu, ako vnútri tak navonok. Informácia je diskrétna, poznanie je kumulatívne. Pod diskrétnym sa v digitálnej technike myslí nespojité, samostatné.

Digitálny signál je množstvom nespojitých bodov. Príkladom môže byť aj obyčajná fotografia – ak je digitálna, tak jej kvalitu hodnotíme tzv. rozlíšením, t.j. počtom pixelov (samostatných bodov) na jednotku plochy. Analógový signál je spojitý, digitálny nespojitý. Od čias publikovania kvantovej teórie vieme, že materiálna častica má zároveň vydelenú aj vlnovú podstatu, ale je to vždy tá istá častica. Buď ju považujeme za diskrétny, materiálny objekt alebo za vlnu. Dôležité je vedieť, že jedno nevylučuje druhé, resp. že ide o Pravdy tej istej Istiny.

Výsledné Poznanie je teda spojité – analógové – ale pozostáva z mnohých, navzájom často zdanlivo nesúvisiacich bodov. Toto aj využila Civilizácia na vytvorenie prístupu „rozdeľ a panuj“. Čím menej niekto vie, tým viac sa mu veci zdajú zdanlivo nesúvisiace a oddelené, ale platí to aj naopak. Je známe, že dnešné vedy už nie sú schopné samé osebe vykonávať žiadne nové objavy. Všetky nové objavy modernej doby sa realizujú na vzájomných prienikoch viacerých vied. Poznanie prestáva mať hranice, t.j. prestáva byť digitalizovaným. Spojitý Obraz všetkého začína – u otvorených myslí – prevládať. Vo svete je už známy vedecký prístup INTELLIGENT DESIGN (ID). Je to svojou podstatou protiklad hrubozrnnej Darwinovej teórie Vývoja druhov – dodnes vyučovanej, ale nikdy nedokázanej. Oproti tomu ID hovorí o tom, že za všetkým vo Svete vidno inteligentný, plánovitý návrh, že ani len uhol rastu lístku na bylinke nie je náhodný. Všade vidno súvislosti – okrem toho miesta, kde ich akosi stále nevidno…

Darwinovou teóriou sa zapodievať nebudeme, stačí si uvedomiť, že bola postavená na dvoch postulátoch, ktoré sú už dávno prekonané, presnejšie neboli nikdy dokázané.

  • Jeden hovorí, že bunka vznikla náhodnou kombináciou niekedy pred 4 miliardami rokov. Moderný matematici vyrátali, že pravdepodobnosť náhodného vzniku takého zložitého mechanizmu akým je bunka je ešte nič oproti tomu, ak by na vrakovisku – náhodným spôsobom – za pôsobenia živlov, t.j. dažďa, vetra, slnka, snehu a pod. „vznikol“ sám od seba Boeing 777 alebo aj niečo podobné.
  • Druhý postulát vychádza z predpokladanej existencie a následného nálezu tzv. „spojovacích článkov“. Znamená to, že všetky dnes na svete existujúce druhy majú jeden medzičlánok, ktorý je presne taký, ako dnes existujúci druh iba má niečo „omylom“;  t.j. napríklad nájdu kostru človeka, ktorá má všetko ako dnešný človek, iba povedzme má na hlave tretiu ruku a podobne. Nikto nikdy takéto niečo – dokonca ani len blízke niečomu takému – nenašiel. A to hovoríme nie iba o ríši ľudí, ale aj o zvieratách a rastlinách. Nič, teda ABSOLÚTNE NIČ.

Za všetkým vo Svete vidno Rozum, nič nie je náhodné ani zbytočne opakované. Všetko má svoj význam. Rovnako aj každá veda. Ale pozrime sa na samotné slovo VEDA. Z čoho pochádza?

Veda a „vedieť“ pochádzajú z toho istého koreňa. Pôvodné slovo v pôvodnom – univerzálnom – jazyku môžeme dnes napísať ako ВѢДИ. Dostávame sa k znaku menom „JAŤ“, ktorý má grafiku „Ѣ“. Tento zvuk aktivizuje v podvedomí prepojenie Nebeského a pozemského a čítame ho ako „IE“. V dnešných jazykoch síce poväčšine zanikol, ale v našom ako dvojhláska dodnes ostal. V podstate medzi dvojhlásky patria IA, IE, IU a Ô. Takto nás učia v školách. Je to špecifický zvuk, ktorý má často problém správne vysloviť predstaviteľ iného národa. Z čias Československa vieme, že Česi mali problém s týmto zvukom, zatiaľ čo my sme mali – a aj máme – problém správne vysloviť české „Ř“. Tu nepomôže ani pseudoargument, že Česi tento zvuk v 100% miere kopírujú znakom „Ě“. Takéto niečo môže tvrdiť iba neznalý cudzinec.

Napriek všetkým snahám „jazykovedcov“ – odkiaľ sa vlastne vzali títo „odborníci“(?), ktorí samozvane upravujú naše jazyky? – vidno stopy „Ѣ“ dodnes vo viacerých slovanských jazykoch. Napríklad Rusi dodnes povedia „VIERA“, Ukrajinci „VIRA“, my zase povieme „VIERA“, Česi znova „VÍRA“. V každom národe ostalo čosi preň typické. Zvuk „IE“ môžeme rozložiť na „I“ a „E“. „I“ je Inglia, t.j. Životodarná energia zostupujúca z PRAVI do SLAVI a JAVI, „E“ je Svet JAVI, t.j. materiálny Svet okolo nás, Svet, v ktorom žijeme. Pri zámene „IE“ na „I“ bol zdôraznený aspekt Životodarnej energie, zachovaním „IE“ prepájame Nebeské a pozemské – veď žijeme na Zemi.

V prípade slova „VEDA“ ako keby „nevidíme“ dvojhlásku, ale v niektorých tvaroch pri skloňovaní sa jazykovedcom nepodarilo ju zničiť. Hovoríme síce „VEDA“, ale ak chceme vyjadriť aspekt „VEDIEŤ“ v jednotnom čísle, tak povieme ja „VIEM“. Jasný dôkaz toho, že pôvodný zvuk bol celkovo „Ѣ“ – veď inak by sme mali povedať „VEM“. Česi znova povedia „VÍM“, ale zase možno nájsť spojitosť v neurčitku. Takýchto slov máme nemálo – vezmime si čo len taký nenahraditeľný výraz ako „CHLIEB“, existuje „CHLIB“ a aj „CHLÉB“ – hoci v iných, ale slovanských jazykoch. Ide o vyjadrenie Obrazu za materiálnym predmetom, ktorý každý národ ponímal po svojom. Smelo sa môžeme držať Einsteinovho citátu: „Ak chceme vyriešiť problém, tak sa musíme naň pozrieť z úrovne o stupeň vyššej než je tá, na ktorej vznikol“. Z nášho pohľadu môžeme považovať „IE“ za Istinu, takže všetky aplikácie samostatných komponentov fonémy – „I“ a „E“ sú iba Pravdy. Teda z Obrazného pohľadu je „Ѣ“ „Kocka“ a „I“ a „E“ „hrany“ Obrazu. A všetko zapadne na svoje miesta. Ideme k zjednoteniu tou istou cestou, ktorou nás kedysi rozdelili.

Niektorí naši čitatelia sa na nás stále obracajú z otázkou či je správny výraz „SLOVIEN“ alebo silne ideologicky vnucovaný „SLOVEN“. O tejto problematike sme sa už jasne vyjadrili, takže nepovažujeme za zmysluplné neustále obohrávať tú istú pesničku, takže iba v minimálnej miere. Z pohľadu Staroslovienskej Bukvice Slovien a Sloven sú dve úplne odlišné entity, pričom obe dnes existujú. V minulosti – za čias Cyrila a Metoda – však „SLOVENOV“ nikto nepoznal. Kto by mal o tom pochybnosti, toho môžeme odporúčať priamo na nich. Hĺbkový rozdiel významu názvov „Slovieni“ a „Sloveni“ nájdete v knihe o Staroslovienskej Bukvici, ktorá by mala prísť do predaja ešte v novembri 2016. Preto si priblížme iný uhol pohľadu.

V prvom rade Cyril a Metod – ako uvádza kresťanská tradícia – prišli na naše územie k SLOVIENOM. Gréckokatolíci na Slovensku majú dodnes liturgiu v STAROSLOVIENČINE, nie akejsi mýtickej STAROSLOVENČINE. Gréckokatolíkom na Ukrajine by bolo veľmi zvláštne byť na „staroslovenskej“ liturgii. Bez dlhých polemík môžeme siahnuť k textu, ktorého autorstvo kresťanská cirkev pripisuje priamo Konštantínovi Filozofovi, t.j. Cyrilovi – k Proglasu. Cyril sa v úvode textu priamo obracia k SLOVIENOM. Z textu básne Proglas – pre naše účely – použijeme iba prvé dve slohy:

PROGLAS

Evanjeliu svätému som Predslovom:
ako nám dávno sľubovali proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.
To v našom SIEDMOM TISÍCROČÍ stalo sa.

Bo slepým oni sľúbili, že uvidia,
a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú,
lebo je Boha poznať totiž potrebné.
A preto čujte, čujte toto, SLOVIENI:
dar tento drahý vám Boh z lásky daroval, …

Tento text nájdete voľne prístupný na internete. V úvode je citát z listu Jána Kardinála Chryzostoma Korca, ktorý je datovaný v Nitre, 16. mája 1996. Môžeme ho teda plným právom považovať za oficiálnu, Vatikánom schválenú verziu. Veď kto iný, ak nie oni, by mal najlepšie vedieť ku komu vyslali posolstvo? V druhej slohe, piatom verši je posledné slovo SLOVIENI. V podstate už toto by malo stačiť na zastavenie akejkoľvek pustej diskusie k téme názvu našich Predkov. Z analýzy Obrazov slova „Sloven“ však vieme, že takýto ľudia žijú v našej krajine dnes.

Keď už sme načali Proglas, tak si všimnime ešte jeden „zabudnutý“ detail. V poslednom verši prvej slohy je priama referencia na „naše siedme tisícročie“. Dnes máme – podľa védickej tradície – ôsme tisícročie. Naša doba je o tisíc rokov staršia ako za čas návštevy Cyrila a Metoda. Ide o dôkaz, že naši Predkovia – ako celá Slovansko-Árijská Kultúra – používali védický Koľadov Dar. Kresťanský kalendár je o päť a pol tisícročia mladší.

Ak dnes nejaký „vedec“ povie, že Cyril a Metod akosi „nešťastne“ použili „Ѣ“ namiesto „E“, tak minimálne nie je vedecky korektný. O fakte používania písomného systému Bukvice v celej Európe hovorí aj Mauro Orbini na prelome 16. a 17. storočia, ostatne nikto z nich nedokázal, že na našom území sa Staroslovienska Bukvica nepoužívala. Okrem iných zdrojov existenciu Bukvice na našom území spomína aj Jonáš Záborský v diele DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO z roku 1875 a vydanom až r. 2012. Slovienov okrem starých cirkevných textov na Slovensku pozná aj kyjevský letopisec Nestor a mnoho iných zdrojov. Ferdinand Uličný v knihe DEJINY SLOVENSKA V 11.-13. STOROČÍ hovorí – podľa nášho názoru správne – že výraz „Slovan“ vznikol zo slova „Slovien“. Treba (či stačí?) naozaj veľa nevedieť, aby človek mohol hovoriť o „Slovenoch“ v časoch príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. Alebo presnejšie, oni pred 1 100 rokmi „nevedeli“ ku komu prišli a naši vševedkovia dnes – po viac ako 1 100 rokoch – všetko vedia? Smutné je len to, že takéto avantúry sa objavujú na pôde Matice Slovenskej. Najskôr ako knihy, potom aj ako „odborný“ film…

A pritom sa títo „vedci“ odvolávajú práve na vedu. Ale aký názor má na takýchto „vedcov“ odborník – síce v oficiálnej – histórii? Veď práve na takéto zdroje sa odvolávajú. Nuž, jeden z nich všetko zhrnul do článku „5 ZBYTOČNÝCH KNÍH O HISTÓRII“.

My síce nepovažujeme Cyrila a Metoda za autorov slovanskej písomnosti, za pôvodcov kresťansko-slovanskej písomnosti ich však považovať možno. O existencii Bukvice už pred ich príchodom svedčí aj nález z obce Bojná, kde boli nájdené zlaté plakety s textom v Staroslovienskej Bukvici, akurát že 100 staršie ako samotní Cyril s Metodom. Rovnako časť Chorvátov podpísala ešte r. 650 n.l. dohodu s pápežom o prestupe na kresťanstvo, pričom text bol napísaný „slovanskými písmenami“ a zmluva je dodnes uložená vo Vatikánskom archíve.

Všetky argumenty o „Slovenoch“ sa vyznačujú niekoľkými základnými črtami. Celkovo ignorujú Starosloviensku Bukvicu a všetko odvodzujú od Čechov z obdobia spred 200-300 rokov. Vo všetkej úcte k Čechom a ich minulosti, nie je to minulosť všetkých Slovanov.

Meditovať o „E“ a zámene s „Ě“ ako písmenách mladšej latinky je tak či onak nepodstatné. Nech si Česi čokoľvek pred 200 či 300 rokmi napísali – čo je samozrejme ich vec – nemá to nič so Slovienmi, ktorí tu za čias príchodu Cyrila a Metoda žili a tvorili – a to vo vlastnom písomnom systéme, ktorý bol Obrazný, a teda  ako taký – pochopiteľne – nezrozumiteľný dnešným materialistom. Ostatne, túto informáciu zanechali PRIAMO CYRIL a METOD.

Je zbytočné strácať veľa energie na boj proti fenoménu SLOVENIZMU. Je potrebné k nemu iba nájsť zodpovedajúci postoj. Skupinu ľudí zhromaždenú okolo termínu „SLOVEN“ môžeme pre naše potreby takto nazvať, pretože všetci sú napojení do jedného Egregoru. Nie je to však veda v našom slova zmysle. Ak by to bola veda, tak by používala vedecké metódy – a to im očividne chýba, pretože si vyberajú iba to, čo sa im hodí a ostatné prehliadajú či ignorujú. Možno tu požiť tibetský termín – Duchovný materializmus. V jemnohmotnom Svete si najskôr stanovili ciele a potom k nim hľadajú vhodné cesty. Duchovný vývoj je spoznávanie Sveta takého, aký je, teda bez vopred stanovených cieľov. Tie sú – v Jemnohmotnom Svete – vždy iné ako v materiálnom, a preto ich vopred nemožno stanoviť. Slovenizmus je IDEOLÓGIA, špecifická štruktúra stavby mozgu. Je to svojou podstatou ANTISLOVANSTVO, niečo na úrovni inštinktov.

Táto ideológia stavia na vopred stanovených cieľoch, nemá v skutočnosti záujem spoznať aká bola minulosť naozaj. Ako správne digitalizovaný prístup udržiava nespojitú metodiku práce. Ignoruje Starosloviensku Bukvicu aj staroslovienčinu ako jazyk, ale siaha po cudzích, nám nepriateľských zdrojoch informácií. Tieto síce nie je zlé poznať, ale nemôžeme ich brať ako bernú mincu o nás samých – bez nás samých (bez Predkov). Rusi ako národ sú považovaní a priori za nepriateľov, ale napríklad Nemcom sa všetko „odpúšťa“. Dnes nikomu nevadí, že v minulosti prešli na nacistickú ideológiu, veď „každý vie“, že to boli „iní“ Nemci. Rusom v minulosti Boľševici rovnako – a oveľa krvavejšie – nanútili cudziu ideológiu, ale akosi im ju dodnes Slovenisti prisudzujú. Dvojité štandardy – čo je dovolené jedným nie je dovolené druhým. Slovenisti okrem Bukvice ignorujú DNK Genealógiu aj Kvantovú genetiku – čo je už „ťažká artiléria“ modernej vedy. Nikdy teda nevyjdú na analógovú, t.j. spojitú úroveň poznania, vždy ostanú na informačne digitalizovanej úrovni. Nuž – ideológia.

Kvantová genetika už experimentálne dokázala, že každý zvuk a fráza ktorú vyslovíme priamo modifikuje DNK. Naši Predkovia mali na každý jav presne vyšpecifikované slovo, teda nebola žiadna dvojzmyselnosť vo vyjadrovaní. Nejde o srandu, ide o otázku života a smrti. A naši Slovenisti tvrdia, že síce slovo SLOVIEN je správne, ale presne to isté znamená aj SLOVEN alebo SLOVÄN. Všetkým, ktorí s niečím takým súhlasia si to odporúčame experimentálne preveriť. Staroslovienčina nemala dvojzmyselné výrazy a dnešná slovenčina ich – samozrejme nie náhodou – má. Ale všetko má svoje medze a tvrdenie Slovenistov je „silná káva“ aj na dnešný jazyk. Možno by si mali všimnúť čo sa učia ich deti v škole. Veď v niektorých slovách mení význam iba prízvuk – SUD a SÚD – a nie to ešte úplne iný zvuk. Skúste napríklad v USA nedodržať prízvuk na „SHEET“ a „SHIT“. Aké známky by doniesli ich deti zo školy, ak by napísali BIŤ namiesto BYŤ, VÍR namiesto VÝR či TÝM namiesto TÍM? A to ešte hovoríme o jave, kde dnes už sluchovo nerozoznáme rozdiel medzi „I“ a „Y“. Ale ak „IE“, „E“ a „Ä“ je to isté, tak potom úplne normálne môžeme dnes povedať namiesto „VIEM“ nimi navrhované „VEM“ alebo „VÄM“, namiesto „CHLIEB“ „CHLEB“ či „CHLÄB“, „VERA“ či „VÄRA“ namiesto „VIERA“, „PECŤ“ lebo „PÄCŤ“ namiesto „PIECŤ“ a podobne. Možno by dnes populárne MÄSO mohlo byť správne aj ako MIESO alebo MESO. A príkladov nájdeme neúrekom.

Jednou z ďalších ukážok prístupu tejto ideológie je neznalosť ruštiny ako jazyka, hoci ho sem-tam použijú aj ako „dôkaz“ Slovenizmu. V dnešnej ruštine sa bežné „Е“ vyslovuje ako naše „IE“ alebo „JE“. Hovorí to o prevládajúcom jave v našej minulosti, keď naši Predkovia požívali väčšinu slov majúcich väzbu na spojenie Nebies a zeme, t.j. v drvivej väčšine slov bol zvuk „Ѣ“. Ak v ruskom texte nájdete termín „СЛОВЕН“, tak každý Rus to prečíta ako „SLOVIEN“, t.j. bude tam pozostatok „Ѣ“. Pretože tento argument už bol „odborne“ použitý ako dôkaz Slovenizmu, tak zdôraznime, že dnešná ruština má na zvuk nášho „E“ samostatnú bukvu – „Э“, ktorá nepatrí medzi pôvodné bukvice Staroslovienskej Bukvice. Ak by teda v ruštine chcel niekto napísať „SLOVEN“, tak by to muselo byť v tvare „СЛОВЭН“. A s takým niečím sme sa v ruských textoch NIKDY nestretli. Ide teda o ďalšiu ideologickú odbočku.

Vari poslednou položkou, ktorú by sme mohli prebrať je MANTRA. Je to svojou podstatou frekvencia, ktorú keď človek vydáva, tak vstupuje do rezonancie s rovnakou externou frekvenciou, t.j. stavom energie a tak dostane po takto otvorenom kanále odpoveď. V Karune – teda najstaršom písomnom systéme Sveta to napíšeme takto:

bez_rozdielu_2Hoci foneticky čítame MAN-T-RA, Obraz môžeme čítať ako „Zjednotenie Troch v jedno, tvoriace potvrdením Svetla štvrté“. Zjednotenie Troch môžeme chápať aj ako JAV, NAV a PRAV, alebo Telo, Dušu a Ducha v jedno. Runa MAN má hore tri „napojenia“ na Svargu, t.j. Nebesia, pričom spolu hovorí o štvrtom.  MAN je však zároveň aj človek, ktorý „pritvrdzuje“ nejaké svetlo. Aká je úroveň Duchovného vývoja človeka, také je aj svetlo. Ak sa Človek napája na Vysoké psychické frekvencie, tak sa napája na Nebeského Učiteľa (Rod) a dostáva odpoveď od Neho. Ak sa napája na egregor, tak dostáva naspäť nízke, t.j. egregoriálne energie. Preto platí „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“. Mantra SLOVEN napája na egregor, Mantra SLOVIEN na ROD. Vyberá si každý sám.

Nuž tak, materializácia (pritvrdenie) myšlienky je slovo, materializácia (pritvrdenie) slova je čin. Materializácia mantry SLOVIEN je pritvrdením Svargy, t.j. Nebies, materializácia mantry SLOVEN je – v lepšom prípade – pritvrdením JAVI, t.j. materiálneho Sveta.

Nemá význam sa obracať na nás so žiadosťami o „podanie presvedčujúceho vysvetlenia rozdielu medzi Slovien a Sloven“. Komu treba externé vysvetlenie, ten vo svojom vnútri (ešte) nevie kam patrí. Či už naše alebo opačné vysvetlenie bude považovať iba za jeden z variantov, bez reakcie z vlastnej hĺbky Duše. Jedno aj druhé existuje, ale zatiaľ čo na jedno treba Poznanie Predkov, na druhé postačí stanovisko cudzincov, neraz napríklad aj Indiánov. Výber však – spolu so zodpovednosťou – koná každý sám, za seba.

http://www.tartaria.sk/vedy-a-viera/viera/bez-rozdielu-rozdiel

slava-rodu

 

Reklamy
This entry was posted in Dejiny. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s