Obraz „železných čižiem a železných chlebov“ v Slovansko – Árijských Védach

V Slovansko-Árijských Védach sa uvádza text „Skaz o Jasnom Sokole“ v pôvodnej forme, takým, akým bol do príchodu kresťanstva. V princípe je Skaz – príbeh, ktorý odovzdáva od úst k ústam, z pokolenia na pokolenie reálne udalosti, ktoré sa udiali už dávno. Skaz sa napĺňal obrazmi, ktoré umožnili ľuďom lepšie pochopiť ústne odovzdávanú informáciu.

A je to viac než pochopiteľné, vzhľadom k tomu, že mnohé z toho, čo bolo dokonale jasné dokonca aj deťom – súčasníkom udalostí, sa stalo časom po mnohých generáciách pre ľudí za hranicou chápania. Je to spôsobené tým, že od doby v príbehu uvedených udalostí prešla civilizácia Midgard – Zeme viac menej násilnou religióznou „očistou“, v dôsledku čoho bola sociálnymi parazitmi nasmerovaná do kamennej doby nielen technologicky, ale aj pohľadom na svet.

Následkom toho, veľa obyčajných poňatí našich predkov sa stali pre ich potomkov buď úplne nezrozumiteľnými alebo nejasnými a preto každý rozprávač pridal do príbehu svoje pripomienky, ktoré umožňovali doniesť informáciu pre poslucháčov na úrovni ich chápania. V dôsledku toho, že sa objavili v príbehoch – Skazoch rôzne pripomienky a zámeny nepochopiteľných technológií za viac pochopiteľné veci, tak sa príbehySkazy zmenili na rozprávky – Skazky.

Nebyť týchto pripomienok, súčasní rozprávači by ich jednoducho nemohli pochopiť. Vzhľadom k tomu, že na rôznych úrovniach rozvoja civilizácie sa u ľudí formuje adekvátne vnímanie reality a bez prihliadnutia na to nie je možné sprostredkovať ľuďom pochopenie. „Skaz o Jasnom Sokole“ zaujíma osobité miesto medzi ostatnými príbehmi, vzhľadom na to, že popisované udalosti v príbehu boli mimo chápania budúcich generácií. Generácie žijúce po príchode relígií počas poslednej „Noci Svaroga“ nemali adekvátne obrazy, z ktorých bolo možné čerpať paralely k príbehu, snáď okrem veľkých vzdialeností, ktoré sa v príbehu odovzdávali v obraze nutnosťou opotrebovať sedem párov železných čižiem na dosiahnutie potrebného miesta.

Práve opotrebovanie železa sa vnímalo ľuďmi ako prekonanie neuveriteľných vzdialeností, pretože každý si okamžite predstavil, akú vzdialenosť je nutné prejsť, aby sa opotrebovali aspoň jedny železné topánky… a človek chápal, že ide o veľké vzdialenosti. Aj keď sa v príbehu uvádzajú presné vzdialenosti v mierach dĺžky, ktoré používali naši predkovia, neumožnilo to pochopiť správny obraz.

Pre človeka, ktorý sa nevzdialil od svojho domova viac ako niekoľko míľ bolo nereálne odhadnúť vzdialenosti svetelných rokov, ale predstava o tom, že je potrebné opotrebovať sedem párov železných čižiem bola dostupná každému, aj keď si nikto nevedel predstaviť, akú vzdialenosť je nutné prejsť, aby bolo možné opotrebovať železné čižmy.

Táto ľudová tvorivosť bola nielen oprávnená, ale aj nevyhnutná, inak by bola informácia odovzdávaná z generácie na generáciu stratená v rade generácií. Okrem toho, s násilným šírením relígií vznikla potreba skryť cennú informáciu pre budúce generácie do adekvátnych obrazov pred cirkevnou cenzúrou. V ústnej forme sa nakoniec podarilo priniesť do súčasnosti aj vďaka obraznosti slovanských príbehov svedectvá o skutočných udalostiach dávnej minulosti. Ale akonáhle prišlo na prenesenie príbehu do tlačenej formy, okamžite zasahovala cirkevná a neskôr štátna cenzúra a príbeh sa menil na rozprávku…

Nikolaj Levašov

http://www.biosferaklub.info/obraz-zeleznych-ciziem-a-zeleznych-chlebov-v-slovansko-arijskych-vedach/

 

Reklamy
This entry was posted in Dejiny. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s