STAROVERCI (2/3)

predchádzajúca 1 časť

V našej mytológii nazývame Stvoriteľa RA-M-CHA, ktorý stvoril všetko čo jestvuje, vrátane množstva Bohov. Ramcha bol prítomný v Skutočnosti a Reálnosti – ktorú On sám stvoril – len 10-33 sekundy. Dnes tu ako keby nebol. Stvoril a odišiel tvoriť ďalšie Svety. Niekedy „nakukne“ kvôli kontrole, ale nič viac. Všetko, čo sa odohrávalo po Jeho Ožiarení sa rozvíjalo podľa Konov a algoritmov už iným vektorom vývoja s inou algoritmickou a Bytostnou naplnenosťou, ktorú dali do pohybu ním zrodení synovia a dcéry – ktorých nazývame Vyšní Bohovia. Akonáhle sa Žiarenie začalo transformovať na ĽÚBOSŤ a BOHA RODA-PRARODIČA, RAMCHA zmizol, pretože ON je VŠETKO naraz a nie po častiach. Ľúbosť je SILA, pretože v Priestore, ktorý nemá Silu sa nemôže nič odohrávať, dokonca ani „vyčlenenie“ jej Tokov – Bohov. Ak niet Ľúbosti-Sily, niet Bohov a dokonca ani Boha Roda. Ďalšou vecou je, že pri vytvorení Javi Boh Rod transformoval Ľúbosť v množstve jemu dostupnej úrovne na SVA, t.j. Nebesia. Ale SVA nie je ROD, pretože úroveň je rozdielna, ako zároveň aj všetko čo jestvuje.

Začali sa objavovať prvopočiatočné Toky – Vyšní BOHOVIA PRAVI – čo sa odohralo 100 miliónov rokov pred vytvorením matérie. Tieto Toky sú svojrázne „Jestvovania Bohov“. Sú schopné sa spájať aj deliť na časti. Tvoria Globálne, Všeobecné Energeticko-Informačné PoleRODA-PRARODIČA, neoddeliteľnú časť Veľkého RAMCHU. ROD PRARODIČ je Večný Zdroj života našich Bohov a Rodov. Je BOHOM OCHRANCOM Vesmírov Sveta PRAVI, VYŠNÝ OCHRANCA všetkých Živých a Rozumných obyvateľov vo všetkých Svetoch, ktoré jestvujú v rôznych Vesmíroch.

Trojrunový symbol RODA-PRARODIČA je zložený z Rún „Rod“ (spájajúce čokoľvek dokopy; genetický princíp bytosti); „Otče“ (ochranca potomkov Rodu) a „Eor“ (rozhraničenie s cieľom zavedenia poriadku), čo potvrdzuje uvedenú charakteristiku Všeobecného Energeticko-Informačného Poľa. Do Všeobecného Energeticko-Informačného Poľa patria Vyšní BOHOVIA, BOHOVIA OCHRANCOVIA, RIADIACI BOHOVIA, BOHOVIA UCHOVÁVATELIA a iní. Preto to, z akých „častí“ akých Tokov bol vydelením alebo syntézou vytvorený nový či konkrétny („špecializovaný“) Tok je odrazené v Mene Nášho Boha (v Jeho „title“). Takto vieme ako sa „zrodil“, akých má „Rodičov“, prečo sa zrodil, princípy jeho činnosti, jeho energetická výbava, t.j. dostávame „plný spis“ Boha. Objavujú sa Obrazy „muž-žena“, „otec-mama“, „otcovia-deti“ – je to tvorenie „na obraz a podobu“. Aj Bytosť – Človek – je tiež Energeticko-Informačné Pole, aj keď už samozrejme inej úrovne. Vo Svete Javi je „zabalený“ do individuálneho fyzického Tela.

A hoci v prípade človeka vyjadrenie jeho pohlavia nevyvoláva problémy, u Vyšných BOHOV sa všetko určuje podľa vzťahu vzájomného spojenia s Tokmi. Tak títo sú „muži“ (SVAROG, PERÚN) a tieto zase „ženy“ (LADA, MAKOŠ). U „špecializovaných“ BOHOV (so skupinovým titlom) je daná príslušnosť uložená v závislosti od ich funkcií. Tok „vyrábajú“ „ženy“ a „katalyzujú“ ho „muži“. U „detí“ ide najčastejšie o BOHOV „skupinového titla“ – v slove БОГЪ sa pôvodne v staroslovienčine namiesto bukvice „O“ písalo SLOVO-TITLO, napríklad „Б169ГЪ“ – čo sa nakoniec môže ukázať nie iba jediným tokom a ktorého špecifikácia vyplýva z použitých Obrazov. O princípe používania titiel sa dozviete v knihe Staroslovienska Bukvica.

Teda s mytológiu to je oveľa zložitejšie aj jednoduchšie zároveň. Dnes si mnohí myslia, že možno akokoľvek ľubovoľne „kombinovať“ našich Bohov a ich vzájomné vzťahy – neraz dokonca hovoria o slovanskom „Panteóne“. Ide iba o nevedomosť. Ale nevedomosť je z védického pohľadu najťažším hriechompretože je matkou všetkého zla. Niektorí „odborníci“ vychádzajú z toho, že dnes si aj tak „nikto nič nepamätá“. Ale to nie je pravda. Práve preto prinášame naše Staré Poznanie, aby sme sa vedeli zorientovať a neupadali do pascí nevedomosti. Pamätajme, slovo vyvoláva špecifické podprogramy v podvedomí nielen ak je vyslovené, ale aj napísané. Už jedným nevhodným výrazom si môžeme pridať ďalšiu inkarnáciu v tomto Svete, ale dnes je v hre aj rozkódovanie Duše  – stojí nevedomosť zato?

Problematiku mytológie môžeme ukončiť jednoduchým Obrazom. Všetci Bohovia sú Ipostázami Stvoriteľa. Ipostáza znamená „prejavenie sa“. Ipostázy máme aj my. Inak sa prejavujeme hneď po narodení, inak keď chodíme po štyroch, inak keď po dvoch, inak v škôlke, škole, strednej škole, univerzite, v živote… Ale to všetko sme my. Pretože sme nízkorozmerné bytosti – žijeme v štvorrozmernej Javi – naše ipostázy sa prejavujú v rozličných časových úsekoch. U vyšších, mnohorozmerných bytostí to je inak – môžu prejaviť svoje ipostázy naraz. Ide však vždy o jednu a tú istú entitu. Rovnako možno za naše ipostázy považovať aj naše vnútorné orgány. O svojom srdci môžeme povedať, že sme to „my“, rovnako o pľúcach, pečeni atď. Oni samé osebe nemajú z tohto bodu pohľadu veľký význam, nenahraditeľné sú však spolu v konkrétnom ľudskom tele – vtedy sú všetky „ja“. Teda ak nám niekto podsúva „slovanskú“ mytológiu v podobe boja jedného Boha proti druhému hneď môžete zistiť, že to nemá nič spoločné s Rodobožím. Ako dlho by sme prežili, ak by naše vnútorné orgány bojovali jeden proti druhému?

A tu už iba poslednú poznámku o Konoch, ktorými je vytvorený Vesmír. Stvoriteľ nemôže tolerovať porušenie ani jediného Konu, lebo takéto porušovanie by viedlo k zničeniu celého Vesmíru.

Nedajme sa omámiť tým, že dnes je takého konanie „štandardom“. Hovoríme o Absolútovi, Stvoriteľovi, ktorý je mimo času a priestoru, aj keď zároveň vo všetkých nás. Trest nezadržateľne príde. Inak to byť nemôže, Stvoriteľ NEDOPUSTÍ zničenie Vesmíru.

Dnes máme dočinenia s rôznymi skupinami všakovako orientovaných ľudí. Sú skupiny, ktoré sa snažia čestne hľadať cestu nazad ku Kultúre našich Predkov, sú také, ktoré sú vyložene proti a – samozrejme – sú aj také, ktoré sa pod maskou „slovanstva“ snažia nainfikovať naše vedomie jazyčníctvom. Pretože sme to už neraz rozoberali iba spomeňme, že jazyčníctvo je kombinácia Slovanstva aj Kresťanstva spojených na báze gréckej mytológie. Nie je však ani jednym ani druhým.

Principiálne sa môžeme v probléme celkom ľahko zorientovať, ak znovu použijeme védický princíp podobnosti. V tomto prípade môžeme hovoriť, že mytológia ako taká patrí do oblasti Duchovného vývoja. Kto ako vysoko vystúpil, tak ďaleko bude z vrcholu ktorý dosiahol vidieť. Duchovný vývoj je cesta v jemnohmotnom svete, ktorý voláme Slav a dnešní ezoterici Astrál. Ak v našom Svete Javi chceme niekde ísť, tak vždy vychádzame z dvoch pevných bodov – nazvime ich „A“ a „B“. Každá cesta je z východiskového bodu A do cieľového bodu B. Nikto normálny a pri zmysloch nezačne cestu ak nevie kde sa chce dostať. Každá cesta – teda ja Duchovná – je z vždy bodu A do bodu B.

Ak sa chceme niekde dostať na púti evolúcie, mali by sme jasne vedieť, kde sa vlastne chceme dostať. Ale ak sa nezaoberáme cieľavedome poznávaním toho, čo to vlastne je ten bod B v neviditeľnom Svete, ako sa chceme k nemu dostať? A hlavne – do toho neviditeľného Sveta musíme tak či onak – po smrti – odísť. Takže ešte raz – aké máme reálne informácie o tomto bode? Ak sa zamyslíme zistíme, že cestu do supermarketu či k bankovému kontu poznáme oveľa podrobnejšie. Zároveň sa však v duchovnom supermarkete necháme unášať cudzími informáciami – a sami so sebou nerobíme väčšinou nič. Zrekapitulujme si to – kde ísť lacnejšie nakúpiť vieme, ale kam ísť po smrti nás (zatiaľ) nezaujíma. Ako to môže dopadnúť? A možno sa tomu vôbec výsledku diviť?

Každý, kto sa vážne zahĺbil do poznávania Duchovnej cesty skôr alebo neskôr zistil, že sa ocitol sám. Ostatných zaujíma obchodovanie, nie výstup nahor v Duchovnej oblasti. Môžete však ostať pokojní – je to normálny jav. Výstupom na vyššiu úroveň oproti stádu ste osameli, ale nie natrvalo. Príroda nestrpí prázdnotu a sväté miesto pusté nebýva. Vaše komerčné okolie bude nahradené ľuďmi na takej úrovni, akej ste aj vy. Nebudú to síce tí, ktorých stretávate každodenne, ale prídu. Budú to ľudia na takej istej púti ako vy.

Po ceste nahor – z bodu A do bodu B – sa však nikdy nejde jednoducho. Do cesty vám budú vstupovať rôzni ľudia preto, aby vám vo vašej púti prekážali. Jedni preto, lebo nechcú, aby ste sa do bodu B vôbec dostali, iní zase preto, lebo o žiadnom bode B nemajú ani potuchy. Nezaoberajte sa ich pohnútkami – každý má svoju púť, svoj život a svoju zodpovednosť.

Rovnako svetonázorovo orientovaní ľudia sa združujú v špecializovaných egregoroch, teda najčastejšie môžeme hovoriť o náboženských skupinách. Avšak žiadna skupina – nech je akokoľvek orientovaná – nikdy nie je jednoliata. Aj v nich môžeme vidieť tri podskupiny.

  • Vždy existuje skupina administrátorov, teda tých, ktorí danú skupinu vytvorili. Majú z toho konkrétny prospech a sledujú svoje, konkrétne ciele. Tieto ich ciele však spravidla nie sú známe ostatným ľuďom v skupine okrem administrátorov.
  • Druhou zložkou sú fanatici. Sú principiálne protipólom administrátorov v zmysle štruktúry jednej skupiny. Nepoznajú skutočnú príčinu existencie skupiny, ale slepo preberajú všetko, čo pre nich „pripravili“ administrátori.
  • Následkom vytvorenia dvoch krajných pozícií sa nutne vytvára tretia zložka členov, ktorí nie sú ani administrátori ani fanatici. S touto skupinou sa vždy dá rozumne hovoriť. Treba však mať na pamäti, že žiadna argumentácia a polemizovanie s administrátormi na jednej strane a fanatikmi na strane druhej nevedie k žiadnemu výsledku.

Princíp trojičnosti prechádza celým védizmom. Už sme neraz rozoberali Obraz Stavby Sveta. Plochú Zem podopierajú tri slony, ktoré stoja na obrovskej korytnačke, ktorá zase pláva v nekonečnom oceáne Vesmíru.

V tomto Obraze môžeme hovoriť o principálom priblížení Stavby Sveta. Plochá Zem predstavuje jednoduchú logiku myslenia v kategóriách áno/nie, ktorou sa principiálne ľudia riadia. Myseľ však čerpá informácie z jedného z troch slonovčo symbolizuje tri existujúce pohľady na Svet. Idealizmus, materializmus a mystika. Mystika – nazývaná aj transcendentalizmus – je kombináciou idey a matérie. Slovo je materializovaná myšlienka a je základom toho, čo je ako názov dnes prístupnejšie – mágia. Kto čerpá poznanie výlučne z jedného zo slonov – idealizmu, materializmu alebo mágie – je predstaviteľom Svetonázorového pohľadu na Svet. Svetonázor je „jednosmerný“ pohľad štýlu „Pán povedal“ a všetky ovce a barany ho bez rozmýšľania nasledujú. Inými slovami ide o náboženstvo – aj ak si členovia takejto skupiny hovoria o sebe niečo iné. Je úplne jedno, či na piedestále je pápež, imán, Budha, Piakin a podobní. Problém však nie je v spomenutých entitách, ale vo forme, ako ich zástupcovia svetonázorového princípu zvelebujú. Spravidla bez komponentu osobnej skúsenosti.

Slovanské Svetoponímanie symbolizuje korytnačka – stoja na nej všetky tri slony. Typický védický princíp je kombináciou všetkých troch systémov poznávania – voláme ho Judžizmus.

Dnes existuje množstvo rôznych teórií, ktoré sa snažia vysvetliť podstatu Sveta. Sú také, ktoré sa snažia všetko vysvetliť len a jedine z materialistického bodu pohľadu. Všetko ostatné zahŕňajú do kolónky „náboženstvo“. Je to napríklad tvrdenie, že „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“. V prvom rade nenamietame, že iba a výlučne pomocou materializmu je možné spoznať Svet – veď jeden z troch slonov personifikuje materializmus. Ide len o to, aké výhody má takýto postup. Nechoďme ďaleko a pomôžme si príkladom.

Predstavme si dnešný moderný počítač. To, čo je vidno z „materialistického“ bodu pohľadu je jeho technická stránka. Samotná skrinka v ktorej je inštalovaný, rôzne drôty, disky, plošné spoje a všetky súvisiace komponenty v jeho vnútri. K počítaču samozrejme patria aj jeho periférne zariadenia. Všetko je však precízne vypracované a ľahko ohmatateľné. Počítač by ale nebol počítačom, ak súčasťou jeho systému nie je aj programové vybavenie. Nebudeme ho deliť hlbšie, budeme ho brať ako celok. Takže už máme dve zložky – hardware a software.

Ak by však nebol niekto „mimo“ počítača – pretože v počítači ho nijako nenájdeme – niekto, kto ho navrhol a zostavil, tak počítač by neexistoval. A teraz si to spojme dokopy. Materiálne lokalizovateľné komponenty predstavujú materialistický princíp. Tvorca celého systému, ktorý ho navrhol, vytvoril dokumentáciu – projektovú aj výrobnú – v počítači prítomný nie je. Celá ohromná dokumentácia tiež k počítaču nie je pripojená, ale ak by nebola, tak počítač by proste neexistoval. Toto je idealistický princíp. Bez neho by nič neexistovalo, ale priamo v materiálnom predmete ho nenájdeme. Ale to všetko by bolo nanič, ak by nebolo súčasťou aj programové vybavenie – teda tretí komponent, ktorý dáva fyzickému predmetu „dušu“, ale do rúk ho chytiť nevieme (DVD alebo CD sú iba nosiče informácie, nie informácia samotná). Tento komponent prepája matériu s ideou, ale nie je ani jedno ani druhé. Z nami sledovaného uhla pohľadu ho môžeme nazývať Mágia.

A teraz si predstavte švába, ktorý vlezie do počítača a „býva“ v jeho vnútri. Keďže sa dostal dovnútra, tak ho bude poznať úplne do detailov. Každé jeho „zákutie“, každú súčiastku, vnútorný komponent, každý drôtik a konektor – skrátka všetko a do najmenších detailov. Dokázal by opísať každý jeden detail. Môžeme však povedať, že na základe takejto detailnej známosti a materiálnej blízkosti všetkých súčastí počítača vie šváb čo to je počítač? Teda tak, náš šváb vie kompletne všetko o materiálnej stránke, ale čo to je počítač v skutočnosti nevie. Nemá ani potuchy o procese jeho návrhu a o programoch, ale po materiálnej stránke inak zvláda všetko. Napriek tomu však nemožno povedať, že materiálna stránka neexistuje alebo je nepodstatná – pokiaľ hovoríme o Svete Javi. A tak aj naši „materiálni“ experti. Dokážu do detailov opísať celú materiálnu stránku javu či objektu – ale to ešte neznamená, že naozaj vedia o čo ide.

  • Tento princíp v skutočnosti platí všeobecne. Môžete si kúpiť to najmodernejšie auto a postaviť ho pred svoj dom. Je to matéria. Auto navrhli a vyrobili v automobilovom priemysle, ale výrobnú dokumentáciu vám k nemu nikto nepribalí. Tento návrh – hoci mimo predmetu – predstavuje idealizmus. Ale to všetko je nanič, ak v nádrži nie je benzín alebo nafta – teda energetický komponent, alebo inak naša známa mágia.
  • Každá budova je materiálny objekt. Bola však v minulosti určite postavená podľa projektu – idealizmus. A to čo v nej svieti či ohrieva je ťahané pod omietkou – elektrické drôty – navonok však ostáva neviditeľné. Ak je elektrika, je aj svetlo. Ak nie je, je tma. Teda znovu mágia, tretí princíp.
  • Človek je presne ten istý prípad. Materiálne telo vidíme, Stvoriteľa síce nie, ale bez neho by sme proste neboli – to proste vyplýva z pozorovaného účinku, t.j. existencie Jeho výtvoru. A tretia zložka – biopole – v skutočnosti predstavuje cca 95% našej existencie. Z biopoľa – a nie naopak – prichádza energia do systému hlavných čakier, z ktorých sa postupne realizuje distribúcia po celom tele. V skutočnosti „svoj“ čakrový systém má každý orgán, ba dokonca každá bunka… ktorá je zároveň začiatkom ďalšieho Vesmíru…

Fakt existencie jemnohmotného, ale inak reálne existujúceho biopoľa je prioritnou otázkou našej existencie, čo však je zároveň oblasťou, ktorú verejnosť vo všeobecnosti ignoruje. Ide o logický výsledok dlhého „opracovávania“ našich myslí tvrdeniami, že existuje iba materializmus a idealizmus. Tretia zložka predstavuje ideálny zdroj životnej energie pre tých, ktorí zostavili systém Matrixu. A paraziti budú mať na Zemi raj dovtedy, kým sa nezačneme sami o seba – majme na mysli celú matriošku – v plnej miere starať.

Matrioška nie je iba „náhodne“ zostavená hračka. Je to prostriedok, akým naši Predkovia už od detstva názorne učili deti aká je skutočná štruktúra človeka. Hmotné telo – najmenšia figúrka – je obklopené ďalšími a oveľa väčšími telami a obálkami. A ak o týchto telách – tvorených našou životnou energiou – ani nevieme, tak nás tí, pre ktorých sme potrava bez problémov a do sýtosti obžierajú. Ale bez ohľadu na to, či to vieme alebo nie, ak prichádzame o našu životnú energiu, skracujeme si vlastný život. Je to totiž ekvivalent toho, čo má auto v nádrži. Čím menej v nádrži, tým kratší dojazd – ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok.

Skupina bádateľov – experimentálnych fyzikov – v oblasti javov biopoľa v Rusku vykonala zaujímavý experiment. Meraním stanovili množstvo energie, ktoré je vyprodukované v oblasti hlavy človeka po dobu 24 hodín. Výsledok je doslovne šokujúci. Za 24 hodín naše biopole „dodá“ energiu, ktorá po prepočítaní na kilokalórie je rovná energii potrebnej na zdvihnutie 100 kg závažia do výšky 2,5 km. Kde táto energia mizne..?

Z minulosti sa nám zachovalo množstvo prvkov tradícií, ktoré svedčia o tom, že všetky tieto veci boli našim Predkom známe. Na obranu biopoľa slúži už v prvom rade správne oblečenie. V tomto článku nie je priestor pre opis všetkých prvkov, ale príklady sú – ako všetko – na „dohľad“. Tradičné oblečenie všetkých slovanských národov je príkladom, ako sa správne starať o biopole. Rozhoduje farba, strih, aj dodatočné obranné prvky, najčastejšie známe ako výšivky. Výšivky, ktoré môžete dnes nájsť na moderných krojoch však už s pôvodnými – ktoré slúžili ako rezonátory torzných polí – nemajú nič spoločné. Lebo ochranné a Rodovo významné komponenty premenili na dekoratívne kvietočky a podobné módne nezmysly. Móda je už indikátorom prítomnosti a moci Matrixu.

Správny odev – veľmi skrátene – by mal mať minimálny počet švov, pretože tie narúšajú homogenitu biopoľa. Čierna farba „vypína“ psychickú kontrolu – ľahšie dôjde k nastoleniu externej kontroly. Biela farba zase harmonizuje. Zelená farba ochraňuje. Slovanské kroje dodnes ostali nie náhodou dominantne biele. Švy na oblečení by mali byť iba po bokoch, zásadne by nemali byť pozdĺž energetickej osi človeka – vpredu a vzadu. Odev by mal mať minimálny počet priečnych švov. Principiálne by mal byť viacvrstvový, čo umožňuje lepšiu ochranu pred stratou bioenergie, ktorú nám odsáva množstvo subjektov v našom okolí. Veľmi často aj nevedome. Vrstvy odevov na sebe sú samozrejme iné v lete a iné v zime. Nesprávny odev neumožňuje vytvorenie ochranného energetického obalu, ktorý je tvorený torznými poľami. Takýto „obal“ vytváral dostatočnú ochranu pred nízkymi energiami – a práve preto sa postarali, aby sme dnes taký odev nenosili. Tesné a málovrstvové oblečenie aj obuv má pozorovateľný dopad už na chovanie sa ľudí. Človek „vlisovaný natesno“ do odevu nie je schopný v plnej miere rozvinúť vlastné rozumové schopnosti – skrátka odev a obuv „napomáhajú“ tomu, aby nám veľa vecí „nedochádzalo“. Náhody neexistujú.

Žena a muž majú ostať ženou a mužom. Ak si žena oblečie mužský odev to ešte neznamená, že nadobudne „Y“ chromozóm. Sukňou – takou, aká je súčasťou národného kroja – si žena vytvárala vlastné torzné polia, ktoré jej uchovávali dostatok životnej energie z vlastných zdrojov. Potrebuje ju nielen pre seba, ale aj na ochranu detí a muža. Ak si oblečie nohavice, v jej biopoli sa začnú vytvárať diery – a cez ne vstupovať negatívne komponenty. Na to, aby si zabezpečila minimálne potrebné, funkčné biopole musí začať „kradnúť“ životnú energiu zo svojho okolia. Tento proces sa spúšťa autonómne, bez potreby „oznámiť to“ jej vedomiu. Jej energiu už konzumujú navné entity. Žena v nohaviciach sa takto mení na zlovestný, smrtonosný stroj pre svoje okolie – najmä pre deti a muža. Nie je to síce hneď badateľné, ale z dlhodobého hľadiska je to o to zhubnejšie.

Žena v nohaviciach – je jedno či matka, babka, učiteľka, lekárka a pod. – odoberá (vykráda) životnú energiu zo svojho okolia, na čo doplácajú najmä malé deti a muži. Okrem toho, že im skracuje život, deťom neumožňuje vyvinúť a stať sa takými, aké by mali byť v rámci možností, ktoré dostali právom narodenia sa. Ale karmická zodpovednosť ostáva zapnutá… a ako reagujú dnešné ženy? Veď predsa majú právo na emancipáciu. A čo z toho „majú“ ostatní členovia Rodu ich nezaujíma ani najmenej. Móda predsa diktuje všetko. Podriaďovanie sa požiadavkám módy je podriaďovanie sa externému riadeniu pochádzajúcemu z oblasti mimo nás. Presne tak – kto podlieha riadeniu z prostredia mimo neho samého je biorobot.

Je pekné, ak sa dnes ženy alebo babky rozhorčujú nad tým, ako muži konzumujú alkohol. Ale žena v nohaviciach spôsobuje svojmu okoliu desaťnásobne väčšiu škodu ako alkohol. Kradne deťom a mužom v okolí desaťnásobne viac životnej energie. Sila okolo nášho tela – torzné polia – sa vytvára medzi vrstvami oblečenia. Preto tradičné, správne oblečenie je vždy viacvrstvové. Ak je pokožka holá, alebo odev je priliehavý – nehľadiac na materiál – torzné polia sa nemôžu vytvárať. Takýto ľudia tu proste energeticky nie sú. Celú svoju životnú energiu rozdávajú okoliu.

pokračovanie 3 časť

https://www.tartaria.sk

Reklamy
This entry was posted in Dejiny. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s