KOLOBEH ROKA A SEDEM UMENÍ (1/5)

Sergej O. Prokofieff

PREDSLOV

Nasledujúce opisy tvoria obsah prednášky, ktorá bola prednesená na viacerých miestach. Pôvodne boli zamýšľané ako doplnenie a pokračovanie mojej knihy Kolobeh roka ako cesta zasvätenia k prežívaniu bytosti Krista – ezoterické pozorovanie sviatkov v roku (Der Jahreskreislauf als Einweihungsweg zum Erleben der Christus-Wesenheit – eine esoterische Betrachtung der Jahresfeste).

Preto by pre pochopenie týchto výkladov mohla byť nápomocná znalosť knihy, pochopenie je však možné aj bez nej. Dôležitý základ preto ale tvorí prednáška, ktorú predniesol Rudolf Steiner 29. decembra 1914 v Dornachu, o impulzoch premeny pre umeleckú evolúciu ľudstva (v Kunst im Lichte der Mysterienweisheit, súborné dielo GA 275). Tam popísané usporiadanie rôznych umení a ich spojitosť s bytostnými článkami človeka, dalo najdôležitejšie podnety pre môj výklad.

Stuttgart, 3. februára 1994 Sergej O. Prokofieff

***

Jedno z najväčších tajomstiev kolobehu roka spočíva v tom, že je živúcim organizmom. K živému organizmu ale prináleží vždy životný rytmus. Takéto rytmy poznáme v ľudskom živote. Jedným z najdôležitejších je rytmus nádychu a výdychu, iným rytmus striedania dňa a noci. Z duchovnej vedy je známe, že počas dňa pôsobia všetky štyri bytostné články človeka spoločne – fyzické telo, éterické telo, astrálne telo a Ja. Na rozdiel od toho, keď človek zaspí, spojitosť sa stráca: Fyzické telo a éterické telo ostávajú v posteli, zatiaľ čo astrálne telo a Ja vystúpia do duchovného sveta. Niečo podobné, ale v omnoho rozsiahlejšom meradle, môžeme pozorovať v živote živého organizmu zeme. Aj u zeme máme čo do činenia s procesmi, ktoré môžu byť označené ako druh nádychu a výdychu, alebo presnejšie povedané, ako druh zaspávania a prebúdzania sa. A aj zem vo svojom bdelom stave pozostáva zo štyroch článkov. Rudolf Steiner popisuje tieto procesy vo svojom prednáškovom cykle Kolobeh roka ako proces dýchania Zeme a štyri veľké sviatky.

Pri „zaspávaní“ sa oddelí duša a duch zeme od jej fyzickoéterického tela a stúpajú, podobne ako u človeka, do duchovných výšin. Lenže to, čo sa u človeka odohráva v rytme dňa, uskutočňuje sa u zeme v rytme roka. Denný rytmus človeka sa začína ráno.

  • Pri prebudení máme do činenia s niečím, čo je porovnateľné so začiatkom života.
  • Ďalej nasleduje poludnie so svojimi plne rozvinutými silami,
  • večer so svojou únavou a usnutie, ktoré je akoby malou smrťou v živote.

Aj u našej zeme máme v určitom ročnom období proces, ktorý môže byť označený ako prebúdzanie sa a v istej súvislosti s tým, ako začiatok roka. Je ním jeseň.

  • V čase jesene začína byť zem bdelou;
  • počas Vianoc dosahuje najväčšiu bdelosť a úroveň vedomia, aby v ďalšom priebehu roka opäť prešla do spánku, ktorého najhlbší bod sa nachádza v lete.

Tak môžeme povedať: Z určitého hľadiska začína životný cyklus zeme jej prebudením sa na jeseň. Tento životný cyklus má svoje zákonitosti a ako ukazovatele smeru na ceste roka tu stoja ročné sviatky. Keď ale nepozorujeme tieto veľké sviatky osobitne a oddelene od seba, ale ako zastávky na ceste dôsledne prechádzajúcej rokom, potom musíme aj ich pozorovanie začať na jeseň, to znamená na sviatok Michaela. Sviatok Michaela má úplne jedinečnú pozíciu v celkovom cykle ročných sviatkov. Zatiaľčo ostatné sviatky antropozofia v 20. storočí obnovila, sviatku Michaela vytvorila poprvýkrát

skutočný základ, z ktorého by sa raz v budúcnosti mohol zrodiť vo svojom plnom spirituálnom význame. Rudolf Steiner často poukazoval na to, že v roku 1879 sa začala nová michaelská epocha. Odvtedy je Michael na najbližšie tri až štyri storočia vedúcim duchom ľudstva. Rudolf Steiner charakterizuje Michaela aj ako tú bytosť, ktorej hlavnou úlohou je od prapočiatkov spravovať vo vesmíre kozmickú inteligenciu, to znamená kozmické myšlienky hierarchií.

Tieto myšlienky hierarchií, podľa ktorých bol raz vytvorený vesmír a ktoré sa prejavujú v celej architektonike sveta, pretlmočil Rudolf Steiner do formy pochopiteľnej pre ľudstvo a v podobe antropozofie ich priniesol na zem. Z tohto pohľadu je antropozofia kozmickou inteligenciou uchopenou prostredníctvom ľudských myšlienok. Keď tušíme tento význam Michaelom spravovanej inteligencie, môžeme celý náš kozmos prežívať ako vytvorený zo svetovej inteligencie, ako veľkolepý chrám. Z toho možno vytvoriť imagináciu, ako Michael v tomto veľkom svetovom slnečnom chráme vykonáva na kozmickom oltári pred tvárami vyšších hierarchií, ako ich služobník a reprezentant, svätý obrad, ktorý môže byť pokladaný za podstatnú časť kozmického kultu. Výsledkom tohto svätého činu je prúdenie obetovanej kozmickej inteligencie dolu na zem. Odrazom tohto procesu na zemi je antropozofia.

Stojí pred nami svojím pôvodom ako mohutný myšlienkový kozmos, kde každá časť dopĺňa, nesie a robí zrozumiteľnou ďalšiu, a ktorý predsa môže byť uchopený obyčajným ľudským vedomím. Tým sa antropozofia predstavuje ako najvyššie umelecké dielo, prirovnateľné k druhu myšlienkovej architektúry. Len táto mohutná myšlienková stavba nebola vybudovaná svojvoľne, ale je pravým odrazom substanciálnej architektoniky nášho kozmu. Takáto živo prežívaná antropozofia tvorí prvý stupeň modernej cesty zasvätenia; Rudolf Steiner ju raz v Tajnej vede v náryse nazval „štúdiom duchovnej vedy, pri ktorom človek najskôr použije schopnosť úsudku, ktorú nadobudol vo fyzicko-zmyslovom svete“.

Prežívanie antropozofie, ako odrazu celého duchovného kozmu v myšlienkovej sfére a zároveň ako daru Michaela ľuďom prostredníctvom Rudolfa Steinera, tvorí základ preto, aby mohol v budúcnosti vzniknúť dôstojný sviatok Michaela. Rudolf Steiner často prízvukoval, že nato, aby bolo možné založiť sviatok Michaela, nie je potrebná žiadna jasnovidnosť – narozdiel od všetkých ostatných sviatkov, ktoré sa pôvodne zrodili zo starých jasnovidných síl. Bezpodmienečne potrebný je ale umelecký pocit, že antropozofia je príbuzná s architektonikou nášho kozmu, predstavuje jej obraz v ľudskom myslení. Môžeme teda povedať: Ak je pozemská architektúra projekciou zákonitostí fyzického tela človeka navonok, je antropozofia projekciou kozmických zákonov do vnútra človeka, alebo projekciou kozmického človeka do jeho vnútra. V tomto zmysle formuluje Rudolf Steiner leitmotív michaelského sviatku budúcnosti: „Ideami naplnená prežíva duša svetlo ducha, keď zdanie zmyslov doznieva v človeku len ako spomienka.“ Tak prežíva duša naplnená myšlienkami antropozofie svetlo sviatku Michaela, ktoré v tomto čase žiari k ľuďom z kozmického chrámu Michaela.

pokračovanie 2 časť

 

This entry was posted in Filozofia života. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s