KOLOBEH ROKA A SEDEM UMENÍ (5/5)

predchádzajúca 4 časť

Sergej O. Prokofieff

DOPLŇUJÚCE MYŠLIENKY

Keď sa človek pozerá na kolobeh roka, môže ho prežívať ako živúci proces dýchania, ktorý sa podobá ľudskému nádychu a výdychu.

  • Nádych zemského organizmu zodpovedá zostupnej polovici roka – od vrcholiaceho leta, cez jeseň až po zimu,
  • jeho výdych zasa opačnej polovici od zimy, cez jar, až po leto.

Nádych je spojený s celou ľudskou minulosťou, veď zostupný rok predstavuje vstúpenie duchovnoduševného do hmoty, až do prírodných procesov.  Tu sa duch stáva telom. V tomto vývoji žije veľká múdrosť vložená do neho v minulosti hierarchiami. Táto múdrosť ale nemôže premôcť stále silnejúce sily smrti v ľuďoch a v prírode. Ani myšlienky a pojmy uchopené v tejto dobe sa nemôžu zbaviť síl smrti, ak nebudú oživené architektonicko-plasticko-obrazným alebo imaginatívnym vývojom myslenia. S týmto odumieraním je ale spojená aj individualizácia človeka. Ako indivíduum sa človek pokúša zachrániť pred odumretím tento krásny a múdry starý svetový poriadok. To sa deje prostredníctvom umení, ktoré patria k tejto polovici roka a k jej sviatkom: priestorových umení. Architektúra odhaľuje zákonitosti fyzického tela, sochárstvo éherického tela, maliarstvo astrálneho tela.

Ale Kristus premožením smrti vniesol do tejto minulosti budúcnosť. Tým dostávajú časové umenia opačnej polovice roka nový význam, vedúci do budúcnosti. Hudba, umenie slova, eurytmia a sociálne umenie už nielen oživujú minulosť, ale sú na ceste stať sa spolutvorcami prírody. Tak, ako sú tri priestorové umenia spomienkou na vznik ľudského z kozmického, tak sú časové umenia predzvesťou toho, že sa ľudské, ktoré medzičasom prešlo evolúciou, navráti naspäť ku kozmickému. Tento dej zodpovedá vzostupnej polovici roka. Počas nej sa prirodzeným spôsobom uvoľňuje duchovno-duševné z fyzického a vystupuje ku kozmickému bytiu. To je cesta do budúcnosti: Sily smrti pôsobiace v prírode a v človeku budú premožené duchom, umierajúce telo sa stane duchom. Tento proces nie je viac spojený s múdrosťou, ale s vôľou a s životom, ktorý je v nej obsiahnutý. Zárodky budúcnosti, spočívajúce v tejto vôli, budú utvárané a prejavené hudobno-básnicko-sociálnymi umeniami.

Oproti individualizácii v opačnej polovine roka stojí v tejto polovici sociálny impulz, ktorý dáva tušiť krásu sveta budúcnosti. Tu položí človek základ nového kozmu. Rudolf Steiner raz povedal, že zostupná polovica roka je spojená s karmickými silami. V karme je zachovaná minulosť. Tento charakter majú aj priestorové umenia; ak sú raz vytvorené, ostávajú existovať vo svete.

Opačná polovica roka je spojená so slobodou. Jej prejavom sú časové umenia, ktoré vždy súvisia s bezprostrednou činnosťou človeka a bez ľudského spolupôsobenia nemôžu existovať. Stredové postavenie medzi siedmimi umeniami zaujíma hudba, ktorá sa v tanci prikláňa k priestorovým, ale v speve k časovým umeniam, a tým vytvára medzi oboma most.

Tak sa stáva viditeľným, že v priestorových umeniach je možné pozorovať posledné pozostatky času, kedy bol človek bez vlastného pričinenia vedený hierarchiami. A pri časových umeniach možno tušiť, čo vznikne v budúcnosti zo slobodnej iniciatívy ľudí, aj v sociálnej oblasti.

Kolobeh roka a jeho hlavné sviatky majú ale ešte jeden hlbší aspekt, ktorý by tu nemal ostať bezo zmienky. Pretože veľké sviatky roka sú aj pozemským odrazom kultických udalostí, ktoré majú svoj pôvod vo svete hierarchií. V stúpajúcich radách božsko-duchovných hierarchií sú rozlišovaní najprv

  • anjeli, ktorí vedú jednotlivých ľudí,
  • potom archanjeli, ktorí sú vodcami rozličných národov zeme,
  • ďalej archeovia, ktorí vedú celé ľudstvo od epochy k epoche.

K archeom patrí aj Michael, súčasný vedúci duch času, ktorého sviatkom sme začali naše pozorovanie sviatkov roka. Z týchto troch druhov duchovných bytostí preukazujú predovšetkým archeovia obetnú službu ešte vyššie stojacim hierarchiám. Tak máme v pozadí sviatku Michaela obetné činy, ktoré prinášajú bytosti patriace k hierarchii archeov bytostiam nasledujúcej vyššej hierarchie, Duchom formy. Tým vzniká kozmický praobraz umenia architektúry.

V pozadí adventu stojí v tomto zmysle ďalšia obeť: obeť Duchov formy voči Duchom pohybu; odrazom tohto procesu je umenie plastiky, ako prechod zo sveta formy do sveta pohybu. Rovnakým spôsobom stoja v pozadí Vianoc obetné činy Duchov pohybu voči Duchom múdrosti, čo nachádza vyjadrenie najčistejším spôsobom v imaginácii božskej Sophie, svetovej múdrosti. Spolupôsobenie Duchov múdrosti a Trónov sa ukrýva za sviatkom Epifánie. Pri opise krstu v Jordáne hovorí evanjelium o hlase z vysokej sféry Otca. Je to sféra, z ktorej prostredníctvom obete Duchov vôle vzišla prvá inkarnácia našej zeme. Na tento prapočiatok poukazuje začiatok Jánovho evanjelia.

V našom planetárnom systéme sú Duchovia vôle, alebo Tróny, spojené so sférou Saturnu; nasledujúca hierarchia, Cherubovia ju ale presahuje a pôsobí z čistého sveta hviezd. Táto sila stálic sa zjavuje v zmŕtvychvstanom tele Krista, ktoré aj preto môže byť nazývané hviezdnym telom. A tak máme v pozadí veľkonočného diania obetné spolupôsobenie Trónov a Cherubov.

Narozdiel od toho, za imagináciou Nanebovstúpenia stojí niečo, čo nie je spojené so žiadnou planetárnou sférou. Tu sa čisto hviezdne bytosti, Cherubovia, obetujú ešte vyšším hviezdnym bytostiam, Serafom. Praobraz Nanebovstúpenia musíme tak hľadať v čisto hvieznej sfére, ku ktorej patrí aj najvyšší aspekt slnka ako stálice. Cez Turíce sa Serafovia obracajú ku sfére, ktorá leží nad hierarchickým kozmom a v kresťanskej ezoterike sa označuje ako sféra Ducha svätého. Odtiaľ prijímajú duchovné impulzy, ktoré môžu potom pôsobiť cez všetky pod nimi stojace hierarchie až do pozemských pomerov. Nakoniec, počas Jána, sa celá zem otvorí silám, ktoré prichádzajú z nadhierarchickej sféry. Z tohto dôvodu dáva Rudolf Steiner sviatok Jána do súvisu so zjavením Trojice. Duch vychádza zo Syna, ktorý sa úplne naplnil otcovskými silami.

Odraz tejto najvyššej sféry vytvára v pozemskom bytí tretia hierarchia tak,

  • že anjeli prinášajú ľuďom impulzy Ducha,
  • archanjeli impulzy Syna
  • a archeovia impulzy Otca.

Tým sa udieva prechod od Jána k Michaelovi, kedy z hora nadol prijímaná substancia začína, v zmysle neustáleho kultu, svoju cestu kolobehom roka nahor. Počas sviatku Michaela archeovia obetujú Duchom formy, počas adventu Duchovia formy Duchom pohybu a tak ďalej.

Tak máme v kolobehu roka a v jeho siedmych sviatkoch odraz a zjavenie toho, čo môže byť nazvané veľkým kozmickým kultom, ktorý je neustále vykonávaný vo svete hierarchií.

This entry was posted in Filozofia života. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s