HAD – IZIS BEZ ZÁVOJA

Majster číta z Meditácií majstra Petra Deunova:

„Existuje tu istá legenda o Buddhovi, podľa ktorej sa zamiloval do krásneho mladého dievčaťa. Videl v nej nebeský princíp. Ale jedného dňa, keď sa na ňu díval, dal sa natoľko uniesť jej krásou, že zaspal. A pretože ona mala svoje pracovné povinnosti, odišla: inými slovami – nebeský princíp ju opustil a čo zostalo, to bola iba jej ľudská astrálna podstata, ktorá sa okolo neho ovinula ako had a nechcela sa ho pustiť. Buddha bol veľmi vzdelaný a mnohým veciam rozumel preto pochopil, že jedinou cestou ako sa oslobodiť, je byť pokorným, snažiť sa zmenšiť. Dovtedy sa venoval iba tomu, aby rástol v múdrosti a zväčšoval sa; aby sa však oslobodil od hada, musel sa teraz naučiť ako sa zmenšiť, inak by mu hrozila smrť. Pomaly, pomaly sa začal zmenšovať, stával sa stále menším, až nakoniec z neho nezostalo takmer nič. Tým spôsobom sa zo zovretia hada oslobodil.“

V niektorých oblastiach Indie je had uctievaný doteraz. Existuje okolo neho celé náboženstvo, s kňazmi a kňažkami; had má svojich sluhov akoby bol božstvom… V určité dni sa uskutočňujú obety; kňažka sa natiera olejom a práškom z určitého kameňa a potom pred hadom tancuje. Had dvíha hlavu a tu sa začne fantastický pretek medzi ženou a hadom, dokiaľ sa jej nepodarí očariť ho. Nakoniec – je to fantastické – zdá sa akoby sa chceli objať. Mnoho kňažiek už týmto spôsobom prišlo o život, pretože ich had pohrýzol počas rituálu, napriek tomu však tradícia pokračuje i naďalej. Takmer vo všetkých kultúrach na svete existuje tento symbol draka alebo hada. V Európe sa rozpráva mnoho rozprávok o drakovi čo zajme krásnu princeznú, nevinnú a čistú, a potom ju drží v zajatí vo svojom paláci. Úbohá princezná v zajatí chradne a v slzách sa modlí, aby ju rytier oslobodil. Rytieri prichádzajú jeden po druhom, ale všetkých drak zhltne. Jedného dňa sa však objaví rytier, princ, krajší a čistejší než všetci ostatní, ktorému čarodejnica prezradila tajomstvo ako draka poraziť tým, že mu povedala o jeho slabej stránke – povedala mu, že je tu určitý moment, kedy je veľmi zraniteľný a vtedy ho môže premôcť a poviazať. A tak vyvolený princ, dobre vyzbrojený, dosiahne víťazstvo a princeznú oslobodí. A aké bozky si potom navzájom dávajú! Poklady, ktoré sa nahromadili v zámku počas celých storočí, patria teraz princovi čo zvíťazil nad drakom svojím poznaním a svojou mimoriadnou čistotou. Potom spolu vysadnú na draka a cestujú po celom svete.

V príbehu, o ktorom hovoril majster, Buddha takmer podľahol, pretože had sa nenachádza mimo človeka, ale v ňom; je to symbol sexuálnej sily čo v sebe máme a s ktorou musíme zá-pasiť.

  • Drak alebo had je teda sexuálnou silou;
  • zámok je fyzickým alebo astrálnym telom človeka;
  • princezná je dušou, ktorú rytier – zasvätencovo ego musí oslobodiť.
  • Zbraňami čo pritom používa – meč, atď. sú vôľa a znalosť ako si podmaniť túto silu a využiť ju. Potom sa drak stane jeho sluhom, slúži mu ako kôň čo ho nosí priestorom. Teraz môžete vidieť jasnosť a jednoduchosť večného jazyka symbolov.

Inú verziu podobného dobrodružstva môžeme nájsť v príbehu o Tézeovi, ktorý pomocou Ariadninej nite našiel východ z labyrintu a zabil Minotaura. Minotaurus je iným symbolom pre sexuálnu silu – silný, produktívny býk, ktorý predstavuje našu nižšiu podstatu a ktorého musíme zapriahnuť a prinútiť orať ako vola. Labyrint, podobne ako zámok, predstavuje fyzic-ké telo a Ariadna vyššiu dušu, ktoré vedie človeka k víťazstvu.

Had je nevyčerpateľnou témou. Ale plaz, ktorý sa vyskytuje v prírode, je len vyblednutým odrazom sily čo existuje v prírode. V starovekej astrológii bol Zverokruh zobrazovaný ako had, na ktorom bolo umiestnených dvanásť znamení, zodpovedajúcich dvanástim častiam ľudského tela, počínajúc hlavou – Baranom a končiac chvostom – Rybami.

Najzaujímavejším na príbehu o Buddhovi čo som čítal je, že tento veľký majster tiež musel zápasiť s hadom. A ak to neobišlo jeho, tým menej to môže obísť ostatných! Všetci zasvätenci musia týmto testom prejsť. Milované dievča malo dvojakú povahu: nebeskú a ľudskú (alebo astrálnu); podobne ako všetky ženy, vlastnila a manifestovala raz jednu raz druhú. V príbehu sa hovorí, že Buddha miloval nebeský princíp v tomto dievčati. Áno a pokým bol schopný odolávať jej fyzickej kráse, zdržiaval sa v neosobnom regióne, kde nebolo telesnej túžby a chtivosti, iba zázračno, a tak nebol v nebezpečenstve. Hoci to nemal v úmysle, nechal sa uniesť jej čarom a dovolil svojej nižšej podstate aby sa zobudila, kým tá druhá podstata „zaspala“; zabudol na všetky svoje predsavzatia a poddal sa. Neskôr je potom prekvapený, že na ne mohol zabudnúť, keď bol tak úprimne rozhodnutý.

Keď zaspal, dievča ho opustilo a išlo si po svojej práci. To znamená, že nebeský princíp sa vzniesol a keďže tu už naďalej nebol aby ho ochraňoval, had sa okolo neho obkrútil a zovrel ho vo svojich kruhoch. Bojoval, ale napriek svojmu poznaniu a vzdelaniu sa nijako nemohol oslobodiť. Nakoniec pochopil, že on nie je tým, čo by ho mohol poraziť; že jeho limitovaná povaha by to nikdy nemohla dokázať, a tak namiesto aby bojoval proti tejto strašnej kozmic-kej sile, čo sa v jeho podvedomí zhromažďovala po celé generácie, začal sa zmenšovať, poní-žil sa, a tak umožnil nebeskému princípu aby sa manifestoval. Víťazom bola teda nebeská sila, kým on – jeho personalita sa musela zmenšiť, aby mohol uniknúť. Čo to znamená? Dám vám jeden príklad čo vám umožní, aby ste lepšie rozumeli.

Predpokladajme, že adept už dosiahol niekoľko víťazstiev. Stretol sa s niekoľkými peknými dievčatami a nepodľahol pokušeniu, a tak si je istý sám sebou a povie si: „Som silný. Odolal som pokušeniu.“ To je práve situácia, kedy je v najväčšom nebezpečenstve, pretože v tom momente sa dajú do pohybu také ľstivé sily, že im nebude môcť odolať, podľahne, a to preto, že mu chýba pokora... Je pyšný a je si istý sám sebou, oklamaný svojimi malými víťazstvami. Neuvedomuje si skutočnú silu hada. V Genéze sa hovorí: „Had bol najľstivejší zo všetkých zvierat v poli čo Boh stvoril.“ Je to vtedy, keď sa človek cíti najistejší, že ho had prekvapí. Skutočný adept si to uvedomuje a je opatrný; ak sa mu podarí dosiahnuť pár víťazstiev; myslí si: „Čo príde teraz? Toto nemôže byť skutočné víťazstvo, to by bolo príliš skoro.“ Nielenže zostane ostražitý, ale zároveň si uvedomuje, že nemôže bojovať iba sám, a preto prosí Pána aby mu pomáhal. V knihách sa nikdy nehovorí, že by rytier mohol zvíťaziť sám; vždy sú nejakí iní čo mu dávajú rady alebo zbrane, prezrádzajú tajomstvá…

Najzaujímavejším faktom v tejto historke je však to, že Buddha nepremohol hadie zovretie silou, ale pokorou. Pokým človek vyvíja úsilie iba ľudskými silami, had vždy víťazí, jeho korene sú hlboko zapustené v prírode. Musíte pochopiť, že ak ste prehrali je to preto, že boju-jete sám, pokladáte sa za väčšieho než v skutočnosti ste; musíte sa zmenšiť. Je to nesmierne dôležitý bod, ale iba málo ľudí o tom vie. Nikto nikdy nepomyslí na zmenšovanie, iba niektoré druhy hmyzu pochopili, že ak chcú oklamať nepriateľa, musia predstierať, že sú mŕtve. Samozrejme, nie vždy to funguje, pretože každý vie, že sa len pretvarujú a že nie sú naozaj mŕtve.

Teraz prejdime k inej zaujímavej časti príbehu kde sa hovorí, že Buddha miloval nebeský princíp v dievčati. Koľko krát som to už opakoval: muži a ženy musia v sebe navzájom vidieť nebeský princíp, pretože vtedy nie sú v nebezpečenstve – majú krídla, prekonávajú sami seba a získavajú svet; sú tvorcami. Z tohto uhla pohľadu sa všetko mení. Musíme vedieť ako sa dívať na bytosť pred sebou, aby sme vedeli tvoriť podobne ako tvorí Boh; je to rebrík, Jakubov rebrík a každá vec, každá bytosť reprezentuje stupeň, schod nahor, aby sme dosiahli Pána.

Príroda vám ponúka nepopísateľné poklady: kamene, kvety, stromy, motýle, vtáky, ryby a ak cez ne chápete Pánov plán, prečo je otázka mužov a žien pre vás stále ešte taká nepochopiteľná? Pozrite sa na rady, ktoré vám boli ponúkané celými generáciami kresťanov: utiecť od žien, vyhýbať sa pohľadu na ne a za žiadnu cenu ich nikdy nevidieť nahé, aj keby ste ich mali len obdivovať. Samozrejme, že tieto rady existovali kvôli ľudskej slabosti a v tom je práve ten problém: v stupni evolúcie. Pre vysoko vyspelého tu niet rozdielu či je žena nahá alebo oblečená; vždy zostáva pokojný a vždy bude vo všetkom vidieť Boha. Podľa mystérií musí byť muž schopný obdivovať Izis bez závoja. Pretože je čistý a múdry, vie ako obdivovať Izis – Matku božiu, Matku prírodu, ktorá sa všade manifestuje.

A je to Izis sama čo si želá, aby spoznal všetky jej tajomstvá, aby ju mohol pozorovať v celej jej nádhere, čistote a brilantnosti. Symbolicky, idealisticky – žena, ktorá je nahá pred svojím milovaným, je Izis bez závoja pred očami zasvätenca. Ale ľudia toto nikdy nepochopili. Nerobia po celý svoj život nič iné, len opakujú mystériá zasvätenia Izis, ale bez toho aby si to uvedomili. Prečo je tu napríklad zvyk zahaľovať nevestu do závoja, ktorý si potom vo svadobnú noc môže dať dolu, aby sa mohla odovzdať svojmu milovanému? Takmer nik dnes už nepozná pravý zmysel týchto zvykov a všetci sa stále zdržiavajú na najnižšej, najvulgárnejšej, materiálnej úrovni, namiesto aby sa snažili adekvátne sa pripraviť a aby boli schopní pochopiť jedno z najväčších mystérií. Nie sú pripravení, preto sa potom neskôr vyskytuje toľko abnormalít. Mladý pár ide na „svadobnú cestu“ a chápu to tak, že počas nej sa môžu oddávať sexuálnym potešeniam do takej miery, až sa im z toho hlava krúti. To je spôsob, akým si vysvetľujú večný symbol: predstavenie zasvätenca Izis, jeho snúbenici!

Je tu takisto „Svadba božieho baránka“, ktorá pochádza z tých istých mystérií, len na vyššom stupni poznania a ktorá nemá nič spoločné s tým, čo sa praktizuje teraz a v čom ľudia nenachádzajú ani potešenie, ani pokoj, oslobodenie, poznanie alebo osvietenie nijakého druhu – deje sa presný opak, strácajú svoj pokoj. Ak budú ľudia i naďalej chápať tieto veci takto mylne, nemôžu dúfať, že nájdu to čo hľadajú!

Matky sa pýtajú: „Kde je vaša dcéra?“ „Je v Benátkach na svadobnej ceste so svojím manželom“, odpovedá. Tak tu to máte – svadobná cesta! A čo robia tí dvaja idioti čo nemajú žiadne poznanie? Holdujú sexuálnej radosti do ta-kej miery, až sú z toho obaja znechutení. Pretože sú slepí, nevidia jeden v druhom žiadnu krásu, ani svojho ducha a dušu, ani vnútorné bohatstvo; vidia len pokožku, nohy a všetko telesné, to je všetko. Úbohé ľudstvo! Adept nemá času na lumpovačky! Je zaneprázdnený prípravou na Svadbu Božieho baránka, na snúbenicu, na neuveriteľné extázy!

Keď ľudia pochopia tieto pravdy, všetko ostatné vybledne v porovnaní s tým. Všetky zle pochopené idey čo dnes zapĺňajú hlavy nábožensky založených ľudí budú zmetené silným svetlom poznania. A ľudstvo sa bude môcť konečne nadýchať čerstvejšieho vzduchu a ochutnávať radosti Svadby božieho baránka. Všetci ľudia sú predurčení raz ich poznať. Poviete: „Aj starí?“ Samozrejme, že aj starí; tí sú oveľa lepšie pripravení „žiť so ženíchom“ než mladí, pretože ich láska je inou láskou, ich myšlienky a ich ideály sú oveľa povznešenejšie. Oni sú oveľa lepšie pripravení poznať nebeskú lásku.

Keď sa muži naučia vnímať nebeský princíp v žene – či bude oblečená alebo nahá, nebudú cítiť túžbu vrhnúť sa na ňu, nebudú už strácať hlavu. Namiesto toho si povedia: „Nebeská Matka, aká si nádherná! Rozumiem, prečo ťa celý svet hľadá a potrebuje, si zdrojom života!“

Všetci si uvedomujete moc dvoch princípov.

  • Ktorá žena by mohla poprieť, že videla tvár muža na ulici, vo vlaku, vo filme alebo v knihe čo ju nesmierne rozrušila?
  • A ktorý muž sa nikdy nerozrušil pri pohľade na tvár mladého dievčaťa?

Je to jasné, niet pochybností o tom, že tieto dva princípy sú veľmi mocné, aktívne a že jeden ovplyvňuje druhý s cieľom tvoriť. To nikto nemôže poprieť. Ale o čom sa nevie, to je meradlo, rozmer, vzdialenosť, spôsob nazerania na veci tak, aby vznikli harmonické štádiá, nebeské podmienky, namiesto aby sme boli vzrušení, rozpadli sa na kusy a neskôr boli plní ľútosti. Kto môže poprieť, že feminínny a maskulínny princíp sú mimoriadne mocné? Celý svet sa hýbe vďaka energii čo tieto dva princípy vyţvárujú keď sú spolu – sú povznášajúce a táto povznesenosť je silou lasera, ktorý som spomínal predtým.

Zasvätenci vždy poznali a využívali tieto dve sily a je to vďaka ich poznaniu, že boli schopní vytvárať „batérie“ čo im umožňovali uskutočňovať čo si želali. Týmito batériami boli muži a ženy spojení uvedomelo a harmonicky. Muži a ženy nemajú ani poňatia aké ohromné sily im príroda dala. Ak sú správne využívané, tieto sily sú schopné vyvolávať javy kozmickej dôležitosti. Ale aby sa tak mohlo stať, človek musí byť čistý, plný múdrosti a svetla, inak nemôže vzniknúť nič iné iba katastrofa. Múdro a opatrne sa budeme snažiť vysekávať cestu, aby sa rozšírilo ľudské uvedomenie a ideu čistoty rozniesť tak ďaleko ako je len možné. Ľudia si myslia, že chlapec alebo dievča sú čistí, pretože nevedia nič o vzťahoch medzi mužom a ženou. Ale keby ste vedeli čo sa deje v hlavách a v srdciach niektorých z nich, postáli by ste v úžase a zistili by ste, že sú oveľa horší a skazenejší než dospelí. Predstavivosť je oveľa produktívnejšia u mladých ľudí. Niektorí z nich sú čistí, samozrejme, ale sú takí ignorantskí a zraniteľní, že hocikto môže prísť a skynožiť ich.

Čistota čo je slepá nemôže trvať veľmi dlho; a čistota predstavuje čosi viac než len nebozkávať alebo nedať sa bozkať. Musíme byť osvietení, pretože svetlo všetko očisťuje a bez svetla nič nie je čisté; a až potom môžeme pridať city. A keď je osvietenie prítomné, naše city budú čisté.

Vráťme sa teraz k predmetu nahoty. Zasvätenci hovoria o nahej pravde. Nahou pravdou je Izis bez závoja, o ktorej zasvätenec rozjíma. Závoje zodpovedajú siedmim pláňam:

  • fyzickej,
  • éterickej,
  • astrálnej,
  • mentálnej,
  • kauzálnej,
  • buddhickej
  • a atmickej.

Keď je odstránený i siedmy závoj, rozjímajú o Matke božej, Matke prírode, nahej, to znamená v jej najjemnejšej substancii, keď je kompletne zjednotená s duchom. V živote – nech je to hocikto s kým sa zoznamujete, pokúšajte sa ho vždy posudzovať takého aký je a nie iba podľa vzhľadu. Na to, aby ste poznali svojho majstra by vám nestačilo pozorovať ho keď je alebo pije; nikdy by ste ho nepoznali, keby ste sa pozerali iba na jeho vonkajšiu schránku; ale ak odhrniete vonkajšie obaly, dostanete sa do regiónu, kde skutočne žije a tam ho spoznáte. On síce nie je Izis, ale Oziris ukrytý za závojmi a keby ste sa pozerali iba na jeho vzhľad – na jeden z jeho závojov – veľmi rýchlo by ste sa unavili. Ale ak objavíte čo sa za závojmi ukrýva, nikdy nebudete unavení a odhalíte zdroj nekonečného potešenia.

To je spôsob akým sa ja pozerám na vás. Keby som sa nepozeral takto, už dávno by som mal všetkého dosť! Povedal by som si: „Toto nie je zaujímavé. Sú to stále tie isté malé tváre!“ Našťastie, ja takto nerozmýšľam. Už dávno som vás vyzliekol, tak ako muž vyzlieka ženu, keď sa stretnú. Ale aby ste mi nerozumeli zle: tendencia muža vyzliekať ženu, aby sa na ňu mohol pozrieť, nikdy nebola správne pochopená.

Príroda mu dala tento inštinkt, aby sa vždy snažil ísť ďalej než len po zovňajšok – k vyššiemu, kde je skutočne nahá, v celej svojej nádhere, čistote a svetle; hore hanba neexistuje. Žena však nie je uctievaná kvôli svojmu fyzickému telu, ale kvôli svojej duši, svojej božskosti. Ľudia nevedia ako interpretovať jazyk prírody; cítia určité inštinkty a zastavia sa na tých najsurovejších manifestáciách; veľmi ľahko kapitulujú a hneď je po všetkom.

A tak ak hovorím, že som vás vyzliekol, nerozumejte mi zle! Myslím tým, že sa o vás nezaujímam vo fyzickej pláni, ale v pláni nebeskej a keď sa na vás pozerám, vidím, že ste synmi a dcérami božími. Je to niečo absolútne mimoriadne – žijem v radosti a život voľne prúdi. Inak by som bol už dávno zobral svoj klobúk a pobral sa. Prečo by ste sa teda aj vy nemohli na mňa pozerať podobným spôsobom a brali do úvahy aj inú stránku, nie iba zovňajšok? Chvíľu to môže byť v poriadku, ale nikdy sa tu nezastavujte, pretože z toho nezískate nič. Hovorím vám to pre vaše dobro, aby ste tiež našli to nekonečné potešenie, ktoré predstavuje život. Forma je potrebná, ale nemôže uspokojiť nadlho; je to iba bod odrazu, fľaštička obsahujúca parfém, čo chráni esenciu, ktorou je život.

Vždy sa musíte koncentrovať na ducha čo dáva život, čo rozdáva svetlo, ktoré vibruje a vytvára svety… Potom nikdy nebudete sklamaní. Púha forma vás nikdy nemôže uspokojiť; iba vtedy, ak je oživená, živá, a ešte aj vtedy, je to v skutočnosti život čo uháša náš smäd a nie forma. Keď sa dívame na maľbu, je to život v nej obsiahnutý čo nás zaujíma. Áno, v maľbe tiež možno nájsť život; život jeho tvorcu – maliara, ktorý do nej dal kúsok seba. Mali by sme sa snažiť vidieť mužov a ženy ako maľby, do ktorých Stvoriteľ vdýchol život; svoj vlastný život a práve ten by sme mali jeden v druhom hľadať. Ak to neurobíme, musíme byť pripravení na hádky, rozvody, tragédie všetkých druhov – je to vždy fatálne!

Ak sa spýtate, prečo zasvätenci obdivujú krásu všetkých bytostí, poviem vám. Skutoční zasvätenci vždy hľadajú harmóniu a dokonalosť, nachádzajúcu sa hore a vedia, že tieto kvality sa odrážajú v kameňoch, zvieratách, rastlinách, horách, jazerách, riekach, oceánoch, hviezdach  všade a takisto vedia, že nikde nie je táto harmónia a dokonalosť demonštrovaná lepšie ako v ľudskom tele. Inde je porozhadzovaná; oceány sú iba časťou kozmického tela, rieky sú inou, obloha a hory zase inou. Iba muži a ženy odrážajú kozmické telo v jeho celistvosti. Boh vytvoril celý vesmír v tele muža a ženy. Preto keď vidia bytosť, ktorá odráža lepšie než ostatné nádheru vesmíru, povznesene ju obdivujú, aby sa napojili na nebeskú krásu.

Myslia si: „Toto je bytosť, ktorá odráža božie cnosti.“ a pozerajúc na ňu obdivujú nebeskú dokonalosť. Obyčajní muži a ženy nemôžu vnímať nebeskú krásu v iných ľuďoch; hneď sa na všetko krásne vrhajú a pustošia to ako stádo divých koní cválajúcich cez pole čo podupajú všetky kvety. Zasvätenci sú takí unesení krásou, nádherou neba, že z toho načerpajú inšpiráciu, silu, energiu a silu vôle, ktoré potom môžu využiť vo svojom duchovnom úsilí.

Keď sme už pri tejto téme, poviem vám ešte jednu zaujímavú vec. Viete, že všetky orgány ľudského tela korešpondujú určitým silám čo cirkulujú kozmom. Zo spojenia s nimi teda vznikajú i rôzne orgány fyzického tela. Pred niekoľkými rokmi som niektorým z vás povedal, ku ktorým kozmickým regiónom zodpovedajú prsia ženy a boli ste veľmi prekvapení. Ľudia si myslia, že ich úlohou je len kŕmiť dieťa, ale to je iba jedna funkcia; sú tu aj iné, ktoré úplne ignorujú.

Povedal som vám, že ľavý prsník je vo vzťahu k prúdom Mesiaca a pravý k Mlieč-nej dráhe a keby si žena uvedomovala tieto vzťahy, veľmi by jej to pomohlo v jej evolúcii. Väčšinu času si vôbec neuvedomuje, že týmto spôsobom sa nachádza v komunikácii s prírodou a ľudstvom. Táto éterická a magnetická komunikácia sa však uskutočňuje i napriek tomu, že si toho vôbec nie je vedomá. Áno, žena ustavične prijíma a dáva cez svoje dva prsníky. Po nejakom čase, keď som vám to povedal, som navštívil múzeum v Španielsku a videl som tam maľbu neznámeho maliara, predstavujúcu nahú ženu s Mesiacom na ľavom prsníku a s Mliečnou dráhou, vychádzajúcou z pravého. Nesmierne ma prekvapilo a potešilo, že som sa stretol s potvrdením tejto pravdy. Ten maliar musel byť určite zasvätencom.

Ľudské telo je súhrnom vesmíru. Adept musí vedieť ako naň pozerať s rešpektom, obdivovať ho a použiť ho ako bod, z ktorého sa vznesie do jemnejšieho sveta hore; stáva sa jeho súčasťou, ospevuje Boha a postupuje vo svojej evolúcii. Potom objaví všetky tajomstvá prírody, pretože Izis, čo už nepotrebuje pred ním trpieť zneuctievaním svojho tela, sa mu odhalí. Povie si: „Toto je ľudská bytosť čo ma miluje, rešpektuje a obdivuje. Ukážem sa mu.“ Pravda sa odhalí, pretože pravdou je Izis. Pravda sa nachádza hore a nie pochovaná dolu, pod závojmi ilúzie, Maya. Pravda sa však odhalí iba tomu čo vie zaobchádzať s mystériami správne.

Le Bonfin, 24. júla 1962

Dodatočné poznámky:

Niektorí ľudia majú veľmi zvláštne predstavy o štádiu človeka v nebi. Myslia si, že tam bude iba svojou hlavou a ničím iným. Domnievajú sa, že jeho pečeň, žalúdok, vnútornosti a predovšetkým pohlavné orgány nie sú dostatočne ušľachtilé, aby išli s ním. Ale ja vám hovorím, že človek bude v raji celistvý a keby ste vedeli aký nádherný, krásny a čistý je v podobe, v akej ho Boh originálne stvoril! Má pľúca, ale v inej forme, má mozog, oči, uši, tiež v inej forme alebo lepšie povedané pozostávajú z inej esencie, pretože hore už neexistujú formy, ale prúdy, svetlá a sily. Jeho telo funguje akoby stále ešte mal žalúdok, ramená a nohy, nič nechýba  sú tu stále, ale vo forme cností, kvalít a schopností. Naše fyzické orgány sú v skutočnosti odrazom, kondenzáciou našich kvalít a cností; a keby ste mohli vidieť ľudskú bytosť v tomto štádiu, so všetkými farbami a svetlami čo z neho vyžarujú, nikdy by ste sa neunavili pozeraním.

Oficiálna veda má ešte ďaleko k tomu, aby pochopila čím ľudská bytosť je a ako ju Boh stvoril vo svojich nebeských dielňach. Iba jasnovidci a veľkí majstri boli schopní dostať sa tak ďaleko; vidieť a prezradiť, že ľudská bytosť hore nemá formu, ale pozostáva zo síl, prúdov, energií, svetiel a vyžarovaní, ktoré, keď sa kondenzujú, stanú sa fyzickými orgánmi tak ako ich poznáme. A tak náš žalúdok, pečeň, slezina, mozog, oči, uši, nohy, ramená sú silami vyššieho sveta. A ak je človek nerozumný, jeho svetlo pohasne, stratí svoje cnosti jednu po druhej a orgány korešpondujúce týmto cnostiam začnú slabnúť. To je vysvetlenie všetkých fyzických ťažkostí a nemocí.

Le Bonfin, 1. augusta 1975

 Omraam Michael Ivanov – Láska a sexualita

This entry was posted in Filozofia života. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s