Lemúria (2)

predchádzajúca 1. časť

06_lemurian_crystal

V lemurskom čase bola do ľudskej bytosti vnorená prvá vloha k ja, a v čase mystéria na Golgote začalo obdobie, keď si ľudstvo toto ja plne uvedomilo. Je totiž podstatný rozdiel: najprv mať ja ako vlohu, ako niečo, čo v človeku pracuje bez vedomia, – a mať vedomie o tomto ja.

  • Na Saturne bola daná vloha k fyzickému telu,
  • na Slnku k telu éterickému, na Mesiaci k astrálnemu,
  • a na Zemi k tomu pristúpila vloha k jástvu. Táto vloha k ja bola za zemského vývoja daná v čase Lemúrie. Vtedy sa udial i luciferský vplyv.

Astrálnemu telu bol vočkovaný luciferský vplyv. A takto luciferským vplyvom sa zmenila celá ľudská bytosť, teda všetko, čo bolo u človeka ako sily éterického aj fyzického tela. Tým sa stal celý človek v čase Lemúrie iným, než akým by sa stal, keby nebolo tohto luciferského vplyvu.

Človek sa stáva bytosťou sebavedomou (s vedomím jástva) a mimo to bytosťou, ktorá v sebe ukrýva luciferský princíp. Aj keby nenastal luciferský princíp, napriek tomu by sa dostavil vplyv ja. Luciferským zásahom zostúpil človek hlbšie do svojich troch bytostných článkov, prenesených z predchádzajúcich vtelení Zeme, do svojho astrálneho, éterického a fyzického tela, bol s nimi spojený tesnejšie, než by sa tak stalo bez luciferského vplyvu. Človek by bol so svojím ja zostal bližšie duchovným svetom, bol by sa so svojím ja cítil naďalej ako článok duchovných svetov. Človek takto luciferským zásahom v lemurskej dobe zostúpil hlbšie na Zem.

Môžeme označiť okamih, kedy by človek zostúpil tak ďaleko na Zem do fyzickej hmoty, keď by nebol zasiahol luciferský vplyv, než ako v skutočnosti v lemurskej dobe zostúpil pôsobením luciferského vplyvu. Malo to nastať uprostred atlantskej doby! Keby nebolo luciferského zásahu, tu by človek musel čakať so svojím zostupom až do stredu doby atlantskej, takto však luciferským vplyvom zostúpil skôr na Zem. Tým na jednej strane dospel k tomu stať sa slobodnou – z vlastných podnetov konajúcou – bytosťou. Lebo inak by si bol až do stredu atlantskej doby zachoval úplnú závislosť na duchovnom svete, až do tej doby by nikdy sám nemohol rozhodovať medzi dobrom a zlom, – nikdy by nemohol vytvoriť nejaký vlastný slobodný impulz, ale by bol konal len na základe duševno -duchovných inštinktov, to znamená na základe síl, ktoré by do jeho duše vštiepili božsky-duchovné bytosti. Luciferské bytosti však človeku umožnili – skôr ako bolo stanovené – rozhodovať sa medzi dobrom a zlom, aby sa nedával len podvedome viesť zákonmi božského duchovného svetového poriadku, ale aby sa sám rozhodoval.

lemuria

Túto skutočnosť nám hlbšie vyjadruje tzv. pád do hriechu. V Starom zákone sa to vysvetľuje tak, že sa hovorí: “Božsky-duchovné bytosti vdýchli človeku živú dušu.” Keby táto živá duša zostala iba takou, musel by človek čakať, až by sa neskôr – táto živá duša, ešte nezrelé ja – vplyvom božsky-duchovných bytostí stala zrelou na rozhodovanie. Teraz sa však dostavujú luciferské vplyvy, v Biblii sú označované ako had. Tým sa človek dostáva k tomu, že nie iba inštinktívne počúva – nasleduje vplyvy, ktoré prúdia z Jahveho alebo z Elohimov, ale že sa sám rozhoduje o dobre a zle.

Z bytosti, ktorú až doteraz riadili a viedli božsky-duchovné bytosti, stal sa človek bytosťou, ktorá sa sama mohla rozhodovať.

A potom k vám z Biblie zaznievajú slová, ktoré hovoria bohovia: “Človek sa stal ako jeden z nás!”, – to znamená – z bohov. Alebo chceme to vyjadriť radikálne: Človek si luciferským vplyvom prisvojil niečo, čo až doteraz prináležalo len bohom. Bohom bolo dané rozhodovať o dobre a zle, nie bytostiam, ktoré boli na nich závislé. Teraz sa stal človek luciferským vplyvom samostatne rozhodujúcim, takou bytosťou, ktorá v sebe príliš skoro vyvinula božské vlastnosti.

Luciferským vplyvom, vstúpilo do ľudskej prirodzenosti niečo, čo by inak bolo zostalo uchované pre ľudský vývoj až do stredu atlantskej doby. Môžete si predstaviť, že človek by bol úplne iný, keby sa tento zostup do hmoty uskutočnil až uprostřed atlantskej epochy, pretože potom by bola duša zrelšia. Človek by bol dospel do hmoty lepší a zrelší. Bol by si vo svojom tele astrálnom, éterickom a fyzickom priniesol iné vlastnosti a bol by potom mohol úplne inak rozhodovať medzi dobrom a zlom. Tým, že sa učinil od Lemúrie až do stredu Atlantídy samostatne rozhodujúcim medzi dobrom a zlom, tým sa urobil horším, než akým mal byť, a vplyvom toho na Zem – dospel v menej dokonalom stave. Inak by celú dobu až do stredu Atlantídy prežíval oveľa duchovnejším spôsobom, takto sa stal materiálnejším. Tým však tiež bolo spôsobené, že keby sa bolo človeku dostalo to, čo mu bolo bohmi určené až v stredu Atlantídy, bol by úplne padol dole.

13

Čo by bolo inak dané ľudstvu uprostred Atlantídy, keby bolo až do tej doby zostalo inštinktívne vedené božsky-duchovnými bytosťami?

Bolo by mu dané to, čoho sa mu – keď tu už luciferský vplyv bol – dostalo prostredníctvom mystéria na Golgote. Uprostred Atlantídy by ľudstvo dostalo Kristov impulz.

Teraz však – pretože tu luciferský vplyv už bol – muselo ľudstvo čakať na Kristov impulz tak dlho, ako dlho trvala doba od zásahu luciferského impulzu až doprostred atlantskej doby. O koľko skôr, ako pred stredom atlantského času pristúpil Lucifer, o toľko neskôr pristúpil impulz Kristov. Že si človek prisvojil podobnosť bohu skôr, ako to malo byť, nastalo meškanie Kristovho impulzu.

Skrze Lucifera dostal človek nielen slobodné rozhodovanie o všetkom, čo súvisí s duchovnými vecami, ale aj schopnosť nadchnúť sa pre všetko dobré a ušľachtilé, múdre a vznešené. To, akí sme dnes ako ľudia, keď sa nedokážeme len chladne a triezvo rozhodovať medzi dobrom a zlom, ale keď sa dokážeme aj zapáliť pre to, čo je krásne, ušľachtilé, dobré a múdre – to pochádza z toho, že do nášho astrálneho tela bolo vnesené niečo, čo by inak – keby sa toho človeku dostalo teprv uprostred atlantskej doby – bolo vneseno len do jástva, len do usudzujúceho ja. Teda za všetko, čo máme ako cítenie, idealizmus, nadšenie pre dobro, pre vznešené ideály, vďačíme okolnosti, že do nášho astrálneho tela vošlo niečo skôr. To je to podstatné, že táto podobnosť bohu, táto rovnosť bohu, táto možnosť nájsť dobro sám v sebe, sa mala dostať človeku.

Prostredníctvom Kristovho impulzu vstúpilo ľudstvu do vedomia, že vo svojom jástve má niečo z božskej podstaty a bytosti. Práve toto je podkladom všetkých hlbokých výrokov Nového zákona, že človek môže do svojej bytosti ja prijať to božské, a že toto božské môže v nej rozhodovať medzi dobrom a zlom. Prijatím Kristovho impulzu vstúpila do ľudského vnútra možnosť uvedomiť si: “Som sám sebe vodítkom pre slobodné poznanie svojho bytia, pre rozhodovanie medzi dobrom a zlom.”

64_

Človek nemal pred zostupom Krista na Zem možnosť, rozhodovať sa pre dobro a zlo zo svojej najvnútornejšej bytosti. Rozhodnutie, čo je správne – dobré, pravda a krása – sa vtedy v predkresťanskom čase mohlo uskutočniť len tým, že také individuality ako bódhisattvovia, časťou svojej bytosti dosiahli božsky-duchovných svetov a odtiaľ prinášali rozhodnutia o dobre a zle, teda nie vlastne zo svojej najvnútornejšej ľudskej prirodzenosti, ale z božských svetov. Svojím spojením s božsky-duchovnými bytosťami ich prinášali a potom nechávali sugestívne vplynúť do duší ľudí. Bez takýchto vodcov by ľudia v predkresťanskom čase mohli robiť len nedostatočné rozhodnutia o dobre a zle. Keby sa títo vodcovia spoliehali len na vlastné srdce, tak by to tiež nevedeli. Len tým, že zostúpili do hlbín duše, že vystúpili zo svojej vlastnej bytosti ja do ríše nebies, dostali impulzy, ktoré ľudstvo potrebovalo, v čase neschopnosti rozhodovať sa medzi dobrom a zlom.

Tak bol človek v predkresťanskej dobe bytosťou, ktorá si prisvojila rovnosť s bohom, a pritom mala nedostatočne zrelé vlastnosti, ktoré ešte úplne neboli oprávnené na to, aby patrili božstvu. Preto od doby lemurskej všetko, čo človek činil, činil nedokonalejšie, horšie, ako by to robil inak. Človek sa stak horším a nedostatky sa vyvinuli počas dlhej doby.

65_The-Shrine

Od lemurského obdobia až do mystéria Golgoty sa vyvíjali nedostatky (zlo) v tele fyzickom, éterickom a astrálnom.

  • V astrálnom tele sa vyvinul egoizmus vysokého stupňa.
  • V éterickom tele sa vyvinula možnosť omylu – ak chceme niečo posúdiť, a možnosť lži. Keby bol človek zostal pod vplyvom božsky-duchovných bytostí a konal by inštinktívne podľa ich impulzov, nemohol by pri získavaní poznatkov o svete prepadnúť omylom, ani byť zvedený ku lži. Takto sa dostal sklon ku lži a nebezpečenstvo omylu do vývoja ľudstva. A pretože duchovný článok je vždy pôvodcom – podnecovateľom fyzickej zložky, a pretože luciferský zásah a jeho následky od inkarnácie k inkarnácii čoraz viac prestupovali éterické telo, došlo k možnosti ochorenia. Choroba je onen nedostatok, zlo na fyzickom tele, ktorý sa dostavil týmto vývojom.

Tiež keby človek nebol podľahol týmto vplyvom, nebolo by sa u neho dostavilo vedomie smrti! Lebo keby bol človek menej hlboko vstúpil do hmoty a podržal by si nitky, ktoré ho spájajú s božsky-duchovným svetom, vedel by, že odložením telesnej schránky začína len iná forma bytia. Nebol by na to nazeral ako na stratu, na koniec existencie, jemu tak milej. Všetky veci vo vývoji by dostali inú tvárnosť, podobu.

Všetko, čo sa v človeku stalo nedostatočným, opäť vylieči Kristov impulz. Nesmieme len požadovať, aby to bolo vyliečené v podstatne kratšom čase, ako to bolo spôsobené. Čas od lemurského obdobia až k mystériu na Golgote je veľmi dlhý. A pozvoľna a pomaly – pôsobiac od vtelenia k vteleniu – prichádzali egoizmus, omyl a lož, choroba a pocit smrti. Tým, že v ľudstve pôsobí Kristov impulz, tým budú tieto vlastnosti zase spätne pozvoľna premenené vo vzostupnom vývoji.

Človek bude so svojími vlastnosťami, ktoré si získal dole, vedený späť do duchovných svetov. Bude sa to diať dokonca rýchlejšie ako zostup. Nemôže sa však požadovať, aby človek, ktorý v jednej alebo dvoch inkarnáciach bol schopný vďaka Kristovmu podnetu premôcť sebectvo a vo svojom tele éterickom tele sa tak vyliečiť, že by tu už nebolo ani nebezpečenstvo lži a omylu, alebo že by dokonca mohol vyliečiť svoje fyzické telo. To sa musí diať pozvoľna a pomaly. Ale deje sa tak!

54_

Práve tak, ako bol človek zvedený dole pôsobením luciferského vplyvu ku všetkým tým menovaným vlastnostiam, rovnako tak opäť bude vedený nahor pôsobením Kristovho impulzu.

Premení sebectvo v nezištnosť, lživost v pravdivosť, nebezpečenstvo omylu v istotu pravdivého úsudku. Choroba sa stane podkladom pre ešte väčšiu zdravie. Tie choroby, ktoré sme premohli, sa stanú zárodkom k väčšiemu zdraviu. A keď bude proces smrti chápaný, človek bude vedieť, prečo čas od času musí odložiť svoje fyzické telo, aby v rade vtelení prenikal stále vyššie. Nie ihneď po luciferském zásahu padol človek tak hlboko, že by za sebou zavrel všetky brány do duchovného sveta. Človek ešte dlho zostal v spojení s duchovnými svetmi. Konal ešte dlhý čas tak, že impulz nebol iba ľudský, ale taký, akoby za týmto impulzom pôsobili bohovia. Tak to bolo najmä v najstarších dobách. Až pomaly bol človek zatlačovaný do hmoty a tým potom stratil aj vedomie o božstve.

Stará Lemúria zanikla ohnivými vášňami ľudí.

http://www.antroposof.sk/clovek/lemuria.html

53_dolphinsguardianseyes

This entry was posted in Nezaradené. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s