Internal Flight

Internal Flight – Estas Tonne 2016 (Russian version)

 

Posted in Etnická hudba | Pridaj komentár

Co je to duše a co se děje po smrti fyzického těla?

Co je to duše, z čeho sestává naše energetická konstrukce, co se děje po smrti fyzického těla, proč dochází k reinkarnacím, co je to subosobnost? Duše je pravou antihmotou, částicí zvenčí, je to portál do světa Boha. Věděli jste, že duše je součástí jenom lidské bytosti? Duše není přítomna ani v rostlinách, ani v zvířatech ani v žádné jiné materii, včetně té rozumné. Věděli jste, že duše vstupuje do formující se energetické konstrukce člověka až osmý den po narození novorozence? Ve videu také uvidíte unikátní fotografii duše a její zmizení z hmotného světa v procesu transformace.

 

 

 

Posted in Atla-Ra | Pridaj komentár

Miroslav Zelenka – Léčení a uzdravování

“Léčení těla i mysli zcela jinak” je článek na mém webu se stejným názvem (stačí dát do vyhledávání).   V textu, na který odkazuji, jsem se věnoval tématu komplexně a dnes se budu věnovat jen jednotlivým aspektům, o kterých jsem od té doby získal další informace.

V původním textu jsem se věnoval hodně aktivnímu přístupu toho, kdo se chce vyléčit či uzdravit a považuji to stále za bod, který je velmi důležitý, ne-li nejdůležitější. Ačkoliv se to zdá běžnému člověku neuvěřitelné, je stále nemalé množství lidí, kteří se sice léčí, ale na úrovni podvědomí či nevědomí se vlastně uzdravit nechtějí a těch důvodů a příčin je více druhů. Například, že na podvědomé úrovni mají pocit, že si utrpení vzhledem ke karmickým důsledkům zaslouží.

Ještě před léčením a uzdravováním by samozřejmě měl předcházet komplexní přístup k předcházení nemocí. V souladu s pozitivním přístupem je přesnější a vhodnější nazývat to komplexním přístupem k udržení zdraví. Popis tohoto komplexního přístupu však už vůbec není v rozsahu jednoho článku a snažil jsem se jej popsat ve své nové knize Umění žít a milovat, která snad vyjde v letošním roce i knižně. Trochu mám jeden menší problém, který spočívá v tom, že dostávám stále další a další informace, které by se hodily buď do knihy Elegantní bůh, nebo do knihy Umění žít a milovat, ale pokud bych je chtěl stále doplňovat, tak by nikdy nevyšly. Takže mně nezbývá než informace doplňovat formou pořadů na SVCS nebo formou článků.

Moje ideální a v této době stále ještě velmi idealistická představa o léčení a uzdravování, což jsou přece jen dva trochu odlišné pojmy, spočívá v první fázi v sestavě tak zvaně léčitelského týmu.

  • Prvním článkem by byl diagnostik, což by optimálně byl lékař se senzibilními schopnostmi, nebo senzibil s důkladnými znalostmi medicíny zejména anatomie.
  • Druhým článkem by byli spolupracující lékař a léčitel.
  • Třetím článkem u vážných a dlouhodobých nemocí či opakovaných úrazů i jiných zdravotních problémů by byl člověk, kterého bych poněkud nepřesně nazval regresní terapeut, tj. člověk, který by měl schopnost spolu s pacientem zjistit hlubinné příčiny obtíží a rovněž je spolu s pacientem pochopit a vyčistit.
  • Čtvrtým článkem by měl být vždy pacient, i když přesnější název by byl léčící se či uzdravující se, ale budu používat pojem pacient pro jeho jednoduchost a obecné používání.

Za optimálních podmínek by byla normální pravidelná prohlídka u senzibilního diagnostika v určitých časových intervalech, například jako je tomu, nebo by mělo být u zubaře. Senzibilní diagnostik by vzhledem ke svým schopnostem dokázal určit přesnou diagnózu i bez invazivních metod, a to dokonce ještě dříve než by se nemoc projevila na fyzické úrovni. Součástí takového vyšetření by byl například i stav jemně hmotného těla, aury a čaker. Jakákoliv forma léčení v době před projevením se nemoci na fyzické úrovni by samozřejmě byla vůči tělu daleko šetrnější a většinou i účinnější, vůbec nemluvě o tom, že by se tím často předešlo i zbytečnému utrpení pacienta a v nemenší míře i jeho okolí.

Včas a přesně stanovená diagnóza by předešla mnoha nesnázím, spočívajících bohužel poměrně často i v nesprávně zvolené léčbě vzhledem k nesprávně stanovené diagnóze. Kromě toho včas objevená disharmonie na úrovni jemně hmotného těla a následná informace, jak dále postupovat ve vlastní práci na sobě a včetně možných energetických působení kvalifikovaného léčitele, by mohly předejít projevení se nemoci na fyzické úrovni.

U druhého článku jsem uvedl spolupracující léčitel a lékař, i když samozřejmě optimální variantou by byl lékař se schopnostmi léčitele, což by ovšem znamenalo, že součástí přijímací zkoušky na lékařské fakulty by byly i talentové. Konec předchozí věty je nutné brát pouze jako určitou nadsázku a v žádném případě doslova. Kromě toho na jednotlivá odvětví medicíny jsou také potřeba různé talenty jako například na chirurgii. V současném pojetí je diagnostika v rámci tohoto článku.

V porovnání s ostatními články je tento druhý článek nejpropracovanější, ale bohužel je léčení často redukováno pouze na něj, což má za následek současný stav. Pro účely tohoto textu se nevěnuji příčinám této situace, jako je vliv farmaceutické a lékařské loby a ještě ke všemu v zájmu tzv. globálních elit.

Vzhledem k tomu, že mnoho lidí již začíná na sobě pracovat a zvedá tak úroveň čtvrtého článku, tj. pacientů, je nejvíce zanedbaným prvkem v potencionálním optimálním komplexu léčení a uzdravování článek třetí. Dle mých zkušeností se zabývají příčinami vážných a dlouhodobých nemocí u sebe i blízkých zejména probouzející se lidé nebo ti, kterým soudobá lékařská věda ani léčitelé nedokázali pomoc. Zajímavé je, že na cestu probouzení se dostali mnozí lidé právě proto, že dosavadní formy léčení nezabíraly, a tak začali hledat cesty nové vedoucí nakonec k duchovnímu probouzení a s tím spojených forem práce na sobě.

Zjišťování hlubokých vnitřních příčin v podstatě všech obtíží, což se netýká pouze oblasti zdraví, je věnována v porovnání zejména s článkem druhým zcela minimální pozornost. Přitom nejen dle mých zkušeností nejsou některé obtíže bez zjištění, pochopení a čištění těchto příčin řešitelné. Hlavním důvodem minimálního využívání postupů v rámci tohoto článku je materialistický přístup vědy k možnosti existence jemně hmotných realit a příčin souvisejících s reinkarnacemi a principiálně nevíra v existenci reinkarnací, což logicky ovlivňuje mnoho lidí ke skepticismu k postupům a formám typu regresní terapie a léčebné meditace.

Čtvrtým článkem je pacient. Z pohledu převládající lékařské vědy aktivní přístup pacienta k léčení spočívá zejména v přesném dodržování lékařem předepsaných léčebných postupů a forem. Zvláštní je, že ačkoliv věda uznává placebo jako vědecky prokázaný fakt, tak v konkrétním případě speciálního přístupu pacienta k léčení s nedej bože kladnými výsledky, hovoří o spontánním vyléčení či dokonce o zázraku.

Zdá se mi, že právě v rámci čtvrtého článku se dějí největší pokroky v souladu s novým nastupujícím paradigmatem. Mnohem více lidí než dříve se zajímá o alternativní metody léčení a dokonce se snaží zjistit i hlubinné vnitřní příčiny svých stavů a obtíží, včetně těch, které se netýkají zdravotního stavu, i když i ty ve svém důsledku zdravotní stav někdy i výrazně ovlivňují.

Nepochybně nemá význam, abych se věnoval oficiální lékařské vědě, jejím postupům a úspěchům nebo neúspěchům, protože na toto téma vychází téměř denně nějaký článek či dokonce článků mnoho, i když se poměrně často jedná o reklamu na nějaký lék či očkování.

Na více či méně alternativních webech je také možno se setkat s nyní již docela nepřehledným množstvím (alespoň pro normálního člověka) druhů alternativních forem léčení, takže myslím není nutné se věnovat i činnosti léčitelů. Tím se okruh témat zúžil na třetí a čtvrtý článek.

Jak jsem již uvedl hlavní náplní třetího článku je zjišťování hlubokých vnitřních příčin v podstatě všech druhů a forem obtíží, jejich pochopení a čištění. Součástí je rovněž zjišťování přisedlých duší, energetických parazitů a poltergeistů a jejich odstraňování, kdy zejména u  lidí závislých například na drogách je vyléčení závislosti zřejmě málokdy možné bez odstranění přisedlé duše. Současně je ale potřeba upozornit, že odstranění přisedlíka nemusí být jedinou podmínkou pro vyléčení závislosti, protože i sklony k závislosti původní duše mohly sehrát a hrají často podstatnou roli, ale bez odchodu přisedlíka je to téměř nemožné. Samozřejmě budou i výjimky. Někdy přisedlík odejde dobrovolně, protože soužití vzhledem ke stavu nositele už pro něj nemá význam.

Stále je potřeba mít na zřeteli, že i v případě negativních vlivů přisedlých duší se jedná o karmické důsledky pro nositele přisedlíka a jeho okolí a každý, kdo nějakým způsobem trpí aktivitami přisedlíka zažívá v životě princip, který si měl prožít a měl by se zajímat o hluboké vnitřní příčiny své situace a z tohoto úhlu pohledu je i chápat. Nic se nám neděje bez příčiny.

Mnohé obtíže nejen zdravotního charakteru nejsou řešitelné ani dokonce pochopitelné bez inkarnačních a karmických souvislostí. Některé rodinné a partnerské vztahy se vyjasní, pokud máme možnost my sami či s pomocí někoho senzibilního nahlédnout do svých společných minulých životů. Jak jsem již mnohokrát zdůrazňoval, důležité je proniknout nejen do těch životů, kdy nám bylo ubližováno, ale až do životů, kdy my sami jsme umožňovali prožít druhým bytostem (nemusí se jednat pouze o lidi) určité negativní (přinášející utrpení) principy. Teprve plným pochopením jednoduchého principu co nechci, aby bylo činěno mně, nečiním druhým v rámci většinou více inkarnací, dochází k vyčištění karmických vazeb, samozřejmě za předpokladu, že se tímto pochopením budeme v tomto životě řídit a budeme se snažit naše nesprávné chování odčinit láskou a pomoci druhým. Je to hodně zjednodušeně řečeno, ale věnoval jsem se tomuto tématu častěji již dříve.

Předpokladem pro tuto práci “regresního terapeuta” jsou otevřená čtvrtá, pátá a šestá čakra. Nejedná s jen o zjištění příčin obtíží, ale i o práci na celkovém zvednutí frekvence vibrací. Někteří pacienti jsou na počátku v takovém stavu, že je nutno věnovat nejdříve péči jejich práci s energiemi a zlepšení jejich celkového energetického stav, aby bylo vůbec možno přistoupit k procházení kritických situací jejich minulých životů. Předčasné odkrytí negativních činů v minulosti by mohlo dokonce způsobit ještě větší deprese, než má pacient v současnosti a nevedlo by ke kladným výsledkům. Ideálním terapeutem je i z tohoto pohledu ten, který má čisté napojení nahoru a je veden vyššími bytostmi, takže proces léčení probíhá do určité míry i mimo jeho rozumovou mysl. To by mělo zajistit, že informace směřující k pacientovi budou v souladu s jeho momentálním stavem.

Pacient by se měl v každém případě věnovat zdravému životnímu stylu, protože vše, co směřuje ke zvednutí frekvence vibrací má kladný vliv na jeho zdravotní stav. V poslední době stále více poznávám, jak nezanedbatelný vliv nejen na naše zdraví, ale i na všechny naše vztahy má stav našich čaker, jejich otevřenost či zablokovanost.

Příčiny zablokování také často leží v minulých inkarnacích a zjištění těchto příčin má vždy kladný vliv na jejich odblokování, ovšem za předpokladu, že je přijmeme, pochopíme a změníme odpovídajícím způsobem své chování. Velice přínosná je rovněž energetická práce s vlastním jemně hmotným i hrubo hmotným tělem. Energetické pročišťování a zprůtočňování čaker je vhodnou činností k jejich odblokování. Samotná meditace na pročištění čaker, ale i jiné mají na náš stav blahodárné účinky, což dnes potvrzuje už i oficiální věda, která zkoumá vyplavování hormonů označovaných jako hormony štěstí do mozku v rámci meditací.

Na úrovni fyzického těla je vhodné posílat energii do nemocných či bolavých míst, protože většina obtíží je provázená nedostatkem energie v postižené oblasti. Například při obtížích se zrakem nebo sluchem může pomoct posílání energie do očních a ušních čaker. Mám vyzkoušené, že to pomáhá při delší práci s počítačem. 

http://www.miroslav-zelenka.cz/cz/clanky/leceni-a-uzdravovani

Posted in Filozofia života | Pridaj komentár

Aqua Cosmos

Estas Tonne ~ Improvisation

3rd part of a trilogy about Water. A tribute to Neptune/Poseidon, creator of the element Water basis of all physical life on Earth.

Purifying waters means also purifying our emotions, individually and collectively. Our emotions are triggered by our thoughts and beliefs (which are thoughts we maintain) and create disorders in our body and environment, humans, plants, animals. Our body is the part of us that evacuates them ..

So it is essential to master our thoughts that are our children before they go and wander into the ouside world after having affected our own aura, our inner rivers as the outside rivers and oceans… And we will also be one day the future generation that will have to clean everything … RESPECT LIFE in all its forms, it is sacred and is not a commodity for sale. It was only lent to us and we are the guardians of it and it is time to take the responsibility of our creations and become aware of how deeply our creation, conscious as unconscious affect all the rest… and not only humans. All we do, we do it to ourselves.

Video by McBesse filmed in Austria
Oceanic footage by Aquaspien in Indonesia
Cover photo: Axel Hebenstreit
Music by Estas Tonne
www.estastonne.com

1st video of the Water trilogy :
Aquatic Vibrations : https://youtu.be/dYb1SjqRCyA
2nd : Furious Waters : https://youtu.be/QQGbMMgNias

 

Posted in Etnická hudba | Pridaj komentár

Čo znamená Okrídlený jednorožec

Emil Páleš

Jednorožec. Symbol čistoty a spanilosti. Samotárske zviera so smutnými očami. Najušľachtilejší a najpoetickejší zo všetkých mýtických tvorov. Pohybuje sa v rytmickom kroku, niektorí hovoria, že poskakuje; a nikdy nestúpi na nič živé.

Objavuje sa v legendách Západu aj Východu. Bol vždy magickou, neobyčajnou bytosťou. V Číne, nazývaný k’i-lin, je miernym poslom dobrého osudu a dlhého života; kým arabský a perzský jednorožec karkadann – je prudkým bojovníkom. Démoni sú proti jeho upriamenému rohu bezmocní.  Grécky lekár Ktesias zo 4. st. pr. Kr. ho opísal takto:

“V Indii žije zviera väčšie ako kôň. Jeho telo je biele, hlava tmavočervená a oči tmavomodré. Má roh uprostred čela dlhý stopu a pol, ktorý je čisto biely v základni, vrchná časť je ostrá a karmínová a stred čierny. Tí, čo pijú z toho rohu, sú chránení pred chorobami a kŕčmi a sú imúnni voči jedu. Zviera je nesmierne rýchle a mocné, žiadna bytosť ho nemôže dobehnúť.”

PRÍBEHY O JEDNOROŽCOVI

Prvou bytosťou, ktorú Adam pomenoval, bol vraj jednorožec. Keď Boh počul meno, ktoré Adam vyslovil, natiahol sa dole a dotkol sa špičky rohu rastúceho z čela zvieraťa. Od tej chvíle bol jednorožec vyzdvihnutý nad ostatné zvieratá.

Keď boli Adam a Eva vyhnaní z raja, Boh dovolil jednorožcovi zvoliť si, či zostane v raji, alebo bude sprevádzať Adama a Evu von do sveta, kde vládla bolesť a smrť. Jednorožec sa pozrel na cherubínov vznášajúcich sa nad bránou raja s horiacimi mečmi a pozrel sa na Adama a Evu, a nasledoval ich. Navždy bol jednorožec požehnaný za svoj súcit, lebo mohol zostať na mieste ideálnej krásy a radosti, ale namiesto toho, z lásky, si zvolil ťažkú cestu – cestu človeka.

Báj rozpráva, že keď Noe odmietol vykázať jednorožcovi medzi ostatnými zvieratami osobitné miesto, jednorožec odmietol nastúpiť do archy. Noe vzápätí oľutoval svoje rozhodnutie; zišiel z archy a opakovane volal na jednorohú bytosť. Ale jednorožec odcválal do tmavých mrakov na horizonte a nevrátil sa. Číňania hovoria, že jednorožec má dve zvláštne príležitosti, kedy sa objaví.,

  • A to vtedy keď je panovník spravodlivý a láskavý, keď vládne mier a blahobyt, k’i-lin sa objaví na čistine ako znak šťastia.
  • A keď príde vladárov čas umierania, k’i-lin sa zjaví ako vízia straty.

Pred päťtisíc rokmi sedel cisár Fu- Hsi, legendárny zakladateľ čínskych dynastií, na brehu Žltej rieky. Rieka, naplnená dažďom, sa zdala pokojná a pomalá. Obloha zjasnela. Ešte včera sa voda čerila a udierala o brehy, a oblohu pretínali blesky; ale teraz aj vážky nad vodou boli nehybné. Sivozelená vŕba, ktorú bičoval vietor, bola teraz ohnutá až k okraju rieky. Po búrke a divočení včerajšieho dňa nebolo ani stopy.A tak je to aj s ľuďmi”, uvažoval cisár, “myšlienky a predstavy, ktoré formujú naše životy, zomierajú s nami, nič neostáva.” Natiahol sa za kamienkom na okraji rieky a vtom voda vyšplechla na jeho zápästie. Zdvihol hlavu – a uvidel k’i-lina. Brodil sa pomaly pomedzi kamene v rieke a hoci voda v rieke bola zablatená, všade, kde k’i-lin stúpil, voda spriezračnela a kamene na dne sa iskrili ako smaragdy.

Zo symbolov, ktoré cisár uvidel na k’i-linovom chrbte, vzniklo prvé písmo jeho ľudu. Odteraz, aj keď jeho generácia, aj ďalšie a ďalšie musia umrieť, ich idey a myšlienky budú môcť žiť ďalej.

Druhý bájny cisár, Šen-Nung, jednorožca nevidel; ale jeho nástupca Chuang-Ti, známy ako Žltý cisár, áno. Raz, keď už ostarel, sedel v záhrade, vo vyšívanom rúchu, a jeho myseľ sa zatúlala späť do dní mladosti k jeho obľúbenej družke, ktorá vynašla výrobu hodvábu. Záhrada voňala chryzantémami. Niekoľko záhradných robotníkov rýľovalo okolo stromov. Zrazu jeden z nich vykríkol. Chuang-Ti sa otočil a pred sebou, uprostred morušového kríka, zbadal k’i-lina s perleťovým rohom a jeho hlas znel ako zvonkohra. Krátko potom Chuang-Ti zomrel. K’i-lin ho prišiel odprevadiť do večnosti. O dvetisíc rokov neskôr sa k’i-lin zjavil Konfuciovej matke Čcheng-cai pri modlitbe v chráme. Videla päť starcov, ktorí vyviedlil spoza oltára podivné zviera. Zložilo hlavu do jej lona a ona hladila jeho jemnú hlavu.

Čcheng-cai si vytiahla z vlasov bielu vyšívanú stužku a uviazala ju k’ilinovi okolo rohu. Ako to urobila, zatvorili sa jej na chvíľu oči, a k’i-lin zmizol. V ruke je zostal kúsok jade s veštbou, že jej syn bude “kráľom bez koruny”. Uprostred zimy sa jej potom narodilo dieťa. Bolo známe ako Khung fu-c’ a matka mu príbeh o jednorožcovi veľakrát rozprávala. V posledných rokoch života povolali Konfucia na dvor vojvodu z Lu, aby sa pozrel na zvláštne zviera, ktoré vojvoda ulovil. Konfucius uvidel jednorožca, ako sa na neho díva smutnými, čistými očami. Matkina vyšívaná stužka bola stále obtočená okolo jeho rohu. K’i-lin prišiel ohlásiť smrť veľkého muža.

Mnoho rokov prešlo, kým v Číne opäť videli jednorožca. Štyristo rokov po Konfuciovi Wu-Ti, cisár z dynastie Han, videl jednorožca na pôde svojho paláca. Bol to len okamih, videnie medzi stromami na úsvite. Túžil vidieť k’i-lina opäť, a možno ho aj chytiť, a v snahe prilákať ho začal so stavbou krásnej pagody na počesť jednorožca. Nepodarilo sa mu to, a to sa stalo Wu-Tiho najväčším sklamaním v jeho inak šťastnom živote. Jednorožec sa už do Číny viac nevrátil.

V japonsku sa jednorožec objavuje ako kirin alebo sin-you; zviera s jedným rohom a schopnosťou poznať pravdu od nepravdy. Keď mudrc Kau You predsedal svojmu súdu, rozhodoval obyčajne sám; no ak bol prípad vážny, zahrňujúci smrť, niekedy neveril úplne vo svoj vlastný rozsudok. V takých chvíľach sa obrátil na jednorožca. Sin-you vždy vedel, kto bol nevinný a kto vinný, a jeho rozsudok bol neľútostný. Zastal nehybne, upriamil svoje horiace oči na vinného človeka a potom mu prepichol srdce svojím rohom.

JEDNOROŽEC V KRAJINE ZAPADAJÚCEHO SLNKA

Na Západe bol jednorožec oddávna spojovaný s uctievaním bohyne panny-matky; a v kresťanstve s predstavou o Máriinom panenstve a Kristovom vtelení.1 (Vzťah panna – jednorožec v stredovekom kresťanstve pripomína v Číne znázornenie dobrotivej bohyne Kuan-jin tróniacej na ležiacom jednorožcovi). V ranokresťanskom spise Physiologus z 2. st. sa píše:

“A tak vskutku náš Pán Ježiš Kristus, ktorý je jednorožcom duchovne, zostúpil do lona Panny Márie.” Svätý Ambrož sa pýta: “Kto je tento jednorožec, ak nie syn Boží?” A svätý Bazil vysvetľuje: “Kristus je Božia sila, preto je volaný jednorožcom na Zemi, lebo má jeden roh, čo je jedna spoločná sila s Otcom.”

Jednorožec mal povesť, že ho nebolo možné chytiť násilím. Mnohí vládcovia panovníckych dvorov, vrátane Karola Veľkého, márne poľovali ma toto rýchle a plaché zviera. Jednorožca mohla prilákať len panna. Pritiahnutý jej čistotou, ako aj jej vôňou, jednorožec poddajne položil svoju hlavu do jej lona. A len potom ho mohli poľovníci chytiť. Jednorožec spočívajúci hlavou na prsiach panny symbolizoval vtelenie Krista. Toto zobrazenie sa vyskytuje v románskych a gotických katedrálach a najmä v maliarstve a na tapisériách severnej Európy z 15. a 16. storočia.

Ďalším zobrazovaným námetom je jednorožec noriaci svoj roh do studne s vodou. Verilo sa totiž, že roh jednorožca má zázračnú moc očistiť vodu a neutralizovať účinok každého jedu. Už spomínaný Physiologus píše:

“Kým sa iné zvery prídu napojiť, vyplazí sa z trávy had a vypustí do vody svoj jed. Zver však vie, že vo vode je jed a neodváži sa napiť. Čaká na jednorožca. Ten hneď ako vojde do vody, urobí svojím rohom znamenie kríža. Tým zničí účinok jedu. Až potom, keď sa napojí jednorožec, urobia tak i ostatní.”

Podľa povesti priviedla jedna čistá žena, Katja, jednorožca do malej ruskej dediny v roku 1347, v čase čierneho moru, a jednorožec ponoril do každej studne roh a dedinu zachránil. Viera v uzdravujúcu moc jednorožcovho rohu bola taká veľká, že v stredoveku sa každý údajný kúsok rohu vyvažoval rýdzim zlatom. Aj najmenší kúsok rohu bol bohatstvom. Možno sa, pravda, smiať poverám. No až dodnes stovky lekární v celej Európe nesú meno “lekáreň u jednorožca“.

KTORÉ ZVIERA JE JEDNOROŽEC?

Hrubo-materialisticky zameraní kritici zvyknú poukazovať na to, že popisy jednorožca nie sú jednotné, ale sa rozchádzajú: Niekde sa podobá najskôr na koňa s kozou briadkou, inde vyzerá viac ako jeleň alebo divý osol. Majú hneď poruke celú paletu “racionálnych” vysvetlení: prevdebodobne ide o nesprávne pochopený opis nosorožca indického. Iní zase v popise jednorožca jasne rozoznávajú kombináciu troch zvierat – západoázijského divokého osla onagera, indický druh antilopy a nosorožca – ktorých popisy sa zrejme pomiešali. Jednorožcov roh sa zamieňal s klom mamuta. Navyše: dobytkári vraj dokážu vytvoriť operatívnou cestou jednorohého býka tým, že teľaťu pretiahnu obe miesta nasadzovania rohov doprostred čela. A so špirálovito zatočeným rohom začali vraj jednorožca v 15. storočí umelci zobrazovať len preto, lebo ziskuchtiví lekárnici prišli na to, že môžu zarobiť kopu peňazí na predaji zakrútených klov morského narvala.

Tieto vysvetlenia sú veľmi “chytré”, majú však jeden vážny nedostatok: sotva si totiž možno predstaviť, že by legendy o jednorožcovi boli mohli vzniknúť pohľadom na ktorékoľvek z uvedených zvierat.

  • Dokázal by snáď taký ťarbavý kolos ako nosorožec podnietiť niekoho imagináciu k predstavám ladnosti, spanilosti a zvonkohry!?
  • Či nie je byvol skôr stelesnením húževnatej, tvrdohlavej sily, než plachej, bystrej inteligencie?
  • Práve tak málo je osol žriedlom poézie a inšpirácie a tobôž duchaplnosti.
  • O indickej antilope jakživ nikto nechyroval, že by mala žiť samotársky, a nie v stádach; alebo že by mala mať uprostred čela jeden roh, a nie dva. Ani o levovi sa nedá povedať, že by ho mohli “vidieť iba panny”; lev je príliš pozemské zviera oproti jednorožcovi s jeho éterickosťou a nepozemskosťou.
  • A nakoniec koňa a kozu by hádam už naši predkovia od jednorožca len rozoznali.

Jednorožec nepochádza zo žiadneho z týchto zvierat; a nie je ani ich kombináciou. Svojou povahou nemá s týmito zvieratami nič spoločné! Kým teda v skutočnosti tento jednorožec je? Naši predkovia našťastie neboli vo svojom myslení až takí skostnatelí; ale vedeli, že svet aj ľudia boli stvorení duchovnými silami; že tieto duchovné sily si podržali moc nad vecami, ktoré z nich vyšli, a neprestávajú existovať ani vtedy, keď ich hmotný proťajšok už alebo ešte neexistuje. V duchovnom svete existujú napríklad farby, ktoré vo fyzickom svete neexistujú; no človek ich predsa vo svojej duši môže prežívať. Práve tak môže existovať aj zviera, ktoré neexistuje fyzicky.

Spektrum síl ľudskej duše je rozložené v prírode okolo nás vo zvieratách. A jednorožec je duševná sila taká vzácna, že nie je vtelená na Zemi.2  (V plnom zmysle slova bola vtelená, raz, na začiatku letopočtu. Vtedy sme videli tie oči plné lásky a smútku). Jednorožec je duchovnou skutočnosťou!

ČO ZNAMENÁ JEDNOROŽEC

Jednorožec so svojou rýchlosťou a ostražitosťou ukazuje na sily myslenia. Zároveň však znamená Čistotu. Keď sa dívame na Lunu, ako mení fázy – a dívame sa nielen hlavou, ale aj srdcom – prídeme na to, že svetlo Mesiaca nie je stále rovnaké. Mladá Luna je úplne iná ako Luna v splne alebo stará Luna. Jeden, dva či tri dni po nove je taká štíhla, dievčenská.

Je na večernej oblohe len krátko, na okamih, lebo je blízko slnka, a zapadá skoro spolu s ním. Jedine táto Luna sa kúpe v posledných zlatých lúčoch zapadajúceho slnka; a jej kosáčik sa vyníma na pozadí večernej zory spolu s Večernicou. V ten večerný okamih, keď zem je ešte prehriata a vzduch prevoňaný slnkom, a obloha ešte nestmavla, a nízko nad západným obzorom obzorom sa skvie kosáčik Mesiaca ako perleť – v tom okamihu na nás Mesiac pôsobí dojmom panenskosti, cudnosti. Akoby naše myšlienky boli jasné, ostré, čisté; ako kryštály, ako čistá geometria. Úplne iné dojmy zaznejú v našej duši pri pohľade na Lunu v splne. Tu je skutočnou kráľovnou noci, keď v hlbokých nočných hodinách vrcholí vysoko na oblohe. V splne nie je taká krehká a cudná; ale materská, plodná, prekypujúca životom; je ako strom obťažkaný plodmi, ako plné ženské prsia. Veci sa vtedy naplňujú.

A zase úplne inak sa dotýka našej duše ráno, pred svitaním. Luna ubúdajúca, odchádzajúca. Na sklonku noci, pred svitaním, keď ešte na okamih predíde Slnko a Zorničku, a stratí sa v lúčoch ranných zôr – v tých okamihoch je niečo magické. V tej chvíli akoby nám boli pootvorené dvere k veľkému poznaniu tajomstva zla.

Tak pôsobí Luna – Trojjediná

  • večer ako cudná lovkyňa, Diana;
  • o polnoci ako Persefona, kráľovná podsvetia;
  • a nad ránom je Hekaté – čarodejnica.

  • Tesne po nove z nej totiž pôsobia tie najčistejšie mesačné bytosti;
  • v splne je jej pôsobenie najsilnejšie, ale už nie také čisté; a s ubúdajúcou Lunou pôsobia zlé bytosti mesačnej sféry.

Nikdy nie je však taká spanilá a čistá, ako v dňoch po nove. Jej svetlo je vtedy voňavé. Toto najčistejšie svetlo Mesiaca sa na Zemi zhustilo v kvetoch ľalie.3 (Preto aj ľalia lieči ženské orgány; a robí človeka cudným). V ľaliovom kvete sú mesačné sily preniknuté éterickými silami slnka a sú celkom čisté, lebo rastliny nemajú pudmi pokazenú astralitu.

Medzi ľuďmi a zvieratami sa také niečo medzičasom vytratilo, ale zostalo duchovne v jednorožcovi. Preto sa jednorožec dával do súvislosti s panenskými bohyňami – Dianou a Artemidou. Jednorožec však symbolizuje oveľa viac, ako len samotné sily Mesiaca. Mesiac – sám osebe symbol nižšieho ja, pominuteľného, osobného – sa v prítomnosti slnka mení na vyššie ja, to večné, nadosobné.

Mesiac nám dal to, čím sa medzi sebou líšime – naše osobité duševno, našu osobnosť – sám osebe však iba pozemskú, so všetkými jej pudmi, chtivosťou a egoizmom. Čo v nej je, sa musí premeniť, zušľachtiť, zvečniť – aby mohlo vzniknúť duchovné “svo”, duchovná samosť, aby sa mohla zrodiť večná, duchovná individualita. Preto je jednorožec samotárskym zvieraťom. Je symbolom duchovnej samosti, duchovného ja, individuálneho večného alebo – večného individuálneho. Preto ten krásny roh uprostred čela: naše vyššie ja!

V jednorožcovi žije ten nádherný dialóg, ktorý sa odohráva medzi slncovými mocnosťami (cnosťami) a anjelmi, keď silou svojho ducha prenikáme svoje astrálne telo a všetko temné v ňom presvetľujeme, krivé narovnávame, nízke premieňame. To preto kde sa jednorožec dotkne svojím kopýtkom, kalná voda spriezračnie a obyčajné kamienky v rieke iskria ako smaragdy. Ako lúč ducha sa vnára do duše a neutralizuje v nej všetky jedy pudov, ponára jednorožec svoj roh do studne a vyháňa z nej jed hada. V alchýmii jednorožec je ortuťou, Merkúrom filozofov, hermafroditom ktorý v sebe obsahuje slnko aj mesiac, a má moc zušľachťovať kovy.

Roh jednorožca na prsiach alebo v lone panny znamená to isté, ako ľalia, ktorú dáva archanjel Gabriel Márii pri zvestovaní: v panenskej duši sa rodí Kristus. Duševné sily, ktoré sa stanú celkom čisté, sa menia na poznávacie sily, a odrážajú večnosť. Duša je ako tiché lesné jazierko, ktorého hladina je taká pokojná, že sa premení na zrkadlo a odráža nebeskú klenbu plnú hviezd.

Na jednom zo slávnych burgundských gobelínov urodzená dáma rozjíma so zrkadielkom v ruke, a v zrkadielku vidno jednorožca: Duch sa odráža v duši. Duša sa stáva Sofiou, keď sa prenikne Duchom. Odeje sa slnkom, keď je čistá, priezračná. Ako to krásne spieva Angelus Silesius:

 Žena na Mesiaci v Apokalypse

Je sluncem oděna a na měsíci stojí: v tu ženu místo snů hleď zmněnit duši svoji!

 OKRÍDLENÝ JEDNOROŽEC

Logotyp Sophie – okrídleného jednorožca – môžeme pochopiť okrem toho aj ako spojenie jednorožca a orla, alebo koňa a orla. Kôň znamená inteligenciu. V koňovi žijú tie sily, ktoré musel človek zo seba vyčleniť, keď vyvíjal inteligenciu. Súbežne s tým, ako sa zväčšoval objem ľudskej lebky, sa vyvíjal kôň: z malého zvieratka veľkého asi ako líška (eohippus) začiatkom treťohôr – na mohutné, vyše dvojmetrové zviera (equus) v štvrtohorách. Najvýstižnejší obraz toho máme v Homérovej Odyssei.

Bol to práve “ľstivý Odyseus” – zasvätenec, ktorý dokázal už na úsvite dejín Grécka používať inteligenciu dnešného typu – čo vymyslel trójskeho koňa a prešiel tak nepriateľovi cez rozum. Aj v rozprávkach vystupujú kone často ako veštecké bytosti s čarodejnou mocou, ktoré hovoria ľudským hlasom a dávajú ľuďom dobré rady. A orlie krídla znamenajú zduchovnenie, odpútanie od zeme. Orol je vládcom nad výšinami; jediný vták, ktorý sa vraj dokáže dívať rovno do slnka, premožiteľ hadov a drakov, symbol víťazstva svetla nad temnotou. 4 (Orol okrem toho znamená evanjelistu Jána, od ktorého sa odvíja ezoterické kresťanstvo).

Takže okrídlený jednorožec spolu znamená: 

sily myslenia, ktoré sa stanú celkom čisté, môžu sa odpútať od hmoty fyzického mozgu – a poznávať v duchu!

To nie je azda niečo samozrejmé; lebo v tomto bode veda, cirkev aj sekty hlásajú, že človek sa nemôže do Ducha dostať aj so svojím myslením, ale len bez neho; že môže Ducha len “vyciťovať”, “veriť” alebo si o ňom robiť nanajvýš subjektívne, osobné predstavy. Zo všetkých troch duševných síl – myslenia, cítenia a vôle – preduchovniť myslenie je totiž najťažšie 5 (Bližšie pozri v úvodníku k Sophii 11).

Tušenia, pocity a osobné domnienky sú však len prislabým základom pre duchovné piliere spoločnosti! Na všetkých spoločenských úrovniach, vo všetkých rezortoch sa teraz odohráva to, že ľudia s určitými náboženskými a etickými hodnotami sú nútení ustupovať a prenechávajú jednu pozíciu za druhou materialistickým silám, lebo nie sú v stave svoje “cítenie” a “vieru” obrániť proti “racionálnym argumentom”.

Len sila jasného, explicitného poznania – ktorá pozdvihuje náboženstvo na úroveň posvätnej vedy – sa jediná vie tomuto trendu postaviť. Idealistické krúžky sú vytlačované na okraj spoločnosti, lebo nevedia so svojimi ideálmi nadviazať na sily rozumu, a tým ani na prax, lebo k tomu prislúchajúce myšlienkové systémy sú buď nekonkrétne, alebo naivné, alebo “nepreukazateľné” a tým odbité ako “subjektívne”. Tieto skupiny sa okrem toho pri každom vážnom pokuse premeniť svoje ideály na čin samy od seba roztrieštia a vybijú medzi sebou, lebo v každej z nich síce “intenzívne cítia”, ale nemajú ujasnené, čomu vlastne veria.

Čo robíme v Sophii je, že povyšujeme náboženstvo na duchovnú vedu; a rozširujeme vedu za hranice hmotného sveta o duchovný rozmer. Na jednej strane ochladzujeme horúčkovité náboženské blúznenie, ale upevňujeme pravý náboženský cit jasným myslením – a na druhej strane preteplujeme studený akademický intelektualizmus a napájame vedu na morálny a citový rozmer, čím jej vraciame jej ľudský zmysel.

Ukážeme na príkladoch – a čitateľ to bude môcť objavovať spolu s nami – ako sa dajú doslova všetky prírodné aj spoločenské vedy preduchovniť: od fyziky, astronómie, chémie, biológie, geológie, paleontológie, fyziológie človeka – až po zemepis, dejepis, etnografiu, sociológiu, ekonómiu.

Ukážeme, ako celá evolúcia života na Zemi a celé dejiny ľudstva súvisia s činnosťou duchovných hierarchií – a ako sa toto poznanie môže stať nástrojom na vybudovanie lepšej spoločnosti. A ukážeme to tak konkrétne a s takou jasnosťou – aby si nikto viac nemohol dovoliť toto poznanie v dialógu odbiť ako “subjektívnu”, súkromnú záležitosť, vysmievať sa mu, hovoriť “ja tomu neverím” alebo povedať, že o pravdu “nemá záujem” – bez toho, aby tým sám seba nezosmiešnil a nevyznel so svojimi vlastnými výrokmi neudržateľne, a aby tým nezvolával pohromu na svoju vlastnú hlavu.

To je tá vzácna sila jednorožca, pred ktorého rohom – mocou Čistoty a jasného myslenia – musia uhýbať všetci démoni, a bude musieť uhnúť aj démon materializmu. K tomu nám dopomáhaj Boh, aby sme všetkým Cnostiam, anjelom a našej Kráľovnej, nadovšetko Nádhernej a Múdrej, vydobili naspäť úctu a rešpekt v očiach sveta, a pomohli navrátiť všetky hodnoty na miesta, kam patria.

zdroj

 

Posted in Filozofia života | Pridaj komentár

KARPATSKÁ KOTLINA

V priestore Karpatskej kotliny žijeme už nejedno tisícročie. Posledných niečo viac ako tisíc rokov tu žijeme spolu s Maďarmi. O tomto spolužití sme počuli už veľa rôznych právd aj poloprávd, ale jedno je isté, boli aj sme tu spolu.

Ako sa pozrieme pozornejšie do minulosti uvidíme, že naše spolužitie bolo veľmi dlho nekonfliktné, ak už nechceme povedať harmonické. Aby sme si pripomenuli, čo sme už písali – po smrti nášho posledného védického kniežaťa Sveulada (tak ho menuje Mauro Orbini) r. 991 nastal rozpad našej dŕžavy. K rokom 996-998 patrí nástup prvého uhorského kráľa Štefana, ale dôležitý je rok 999, kedy sa v Poľsku ujíma moci Boleslav Chrabrý. Bol to kráľ, ktorý vo veľkom začal politiku, ktorú dnes môžeme nazvať veľmi priamočiaro: krvavé križiacke výpravy. Išlo mu o podmaňovanie si územia Slovienov a pripájanie ich k novému štátu Poliakov. Už nie dŕžave, ale kresťanskému štátu.

V rámci tejto ofenzívy rýchlo obsadil Slovensko a došiel až k Dunaju. Tu však nastal zlom. Naši Predkovia spolu s Maďarmi sa postavili na odpor a z územia Slovenska ho spoločne vybili nazad do Poľska. Pravda, už sa nepodarilo obnoviť pôvodné územie dŕžavy, napríklad rovinaté Krakovsko ostalo už v poľských rukách. Napriek tomu celé územie Vysokých Tatier – aj tá časť, ktorú daroval československý prezident Masaryk Poliakom krátko po rozpade Rakúsko-Uhorska – sa dostala nazad do našich rúk. Môžeme povedať, že počas existencie Uhorska nikdy nedošlo k odovzdaniu slovenského územia Poliakom.

Celý tento výboj Boleslava Chrabrého možno z dejinného hľadiska považovať za krátkodobú akciu, pretože naše územie sa ocitlo v poľských rukách len na 2-3 roky. Napriek tomu si Poliaci v podstate dodnes nárokujú na naše územie, odvolávajúc sa práve na tohto poľského kráľa.

Konflikt Maďarov so Slovákmi nastal až niekedy pred 150-200 rokmi, ale to už je iná história. Naši vnímaví čitatelia dobre vedia, že dnes si národy nevládnu sami. Približne v tomto období došlo v Uhorsku k prevzatiu moci Chazarmi, ktorí vyvraždili pôvodnú aristokraciu a nahradili ju svojou šľachtou. Aký pohľad majú Chazari na Slovanov vari netreba opakovať. Nezabúdajme ani na to, že toto etnikum najradšej nevstupuje do otvoreného konfliktu, ale vždy nastraží iných – v tomto prípade Maďarov – namiesto seba. Vidíme, že dodnes to je úspešná stratégia.

Nechceme povedať, že všetko v minulosti týkajúce sa nášho spolužitia bolo ideálne, ale dnešní Maďari rozhodne nie sú nijakí potomkovia Mongolov alebo mongoloidov celkovo. Kto by sa chcel zorientovať, tomu odporúčame sa lepšie prizrieť klamstvu okolo Mongolov a ich údajného nájazdu na územie Rusi a aj nášho územia, o čom sme už písali. Takéto niečo je dnes, za súčasného stavu vývoja genetiky a antropológie NEPRIECHODNÉ ANI AKO ROZPRÁVKA.

Ako nie všetci na Slovensku sú potomkovia Slovienov, tak ani nie všetci Maďari sú rovnakí. Ak však v Maďarsku existujú takí, ktorí svoj pôvod odvodzujú od SKÝTOV, dostávame sa na spoločnú pôdu. Prečo? Obyvateľ žijúci aj na našom území pred viac ako tisíc rokmi bol totiž tiež Skýt. Skýti totiž neboli – v našom jazyku a v našej Kultúre – nikdy názvom národa. Dnes používaný význam mu PRIDELILI CUDZINCI. Uveďme si na to príklad:

Z Velesovej knihy vieme, že aj knieža Samo dal jednému zo svojich synov meno RUS. Rus je pôvodne meno, rovnako ako Slovien. Naše územie sa tisícročia nazývalo MALIČKÁ RUS. Kontinent, ktorý sa dnes nazýva Európa sa do podmanenia si ho kresťanmi nazýval VENEJA. Bol totiž premenovaný na EURÓPA práve na počesť našej porážky. Ako uvádza aj Orbini, celá Európa kedysi používala STAROSLOVIENSKU BUKVICU. Odpoveď na príčinu zmeny takéhoto názvu nájdeme aj v zbytku Bukvice – dnešnej ruskej Azbuke: ЕВРОПА-ЕВРЕЙ-ЕВРО. Vari netreba opakovať, že ani v dnešnej azbuke sa „E“ nevyslovuje ako naše „E“… veď ani v angličtine to nie je inak: EUROPE.

Takže späť k nášmu príkladu. Obyvateľ nášho územia pred tisíc a viac rokmi bol Slovien, zároveň bol Rus, lebo bol obyvateľom Maličkej Rusi; bol Vened alebo Venet, lebo žil na kontinente Veneja; bol aj Slavian, lebo to je Vierovyznanie; bol aj Skýt, lebo žili v skýte. Skýt je – podľa našej, nie cudzej tradície – osada, v ktorej sa prinášajú nekrvavé obety Bohom a Predkom, t.j. je v ňom Kapište alebo Svätilište. Tento princíp používame dodnes, stačí sa máličko zamyslieť.

Kto by chcel „odborne“ namietať proti skýtom, nuž hľa, dôkazy dodnes existujú na území Ruskej federácie:

V Rusku sa dodnes nepodarilo zahladiť pozostatky v názvoch miest z čias Tartarie. OMSK znamená Skýt na Ome (Om je rieka). A príponu –SK má dodnes množstvo miest: JakutSK, KrasnojarSK, TomSK, IrkutSK, NovosibirSK, JenisejSK, OchotSK, NerčinSK a mnoho ďalších. Pre istotu si pripomeňme, že najväčšia tanková bitka Druhej svetovej vojny sa odohrala v lokalite KurSK… Nuž tak, ako hovoria Tibeťania, PRAVDA JE TAK BLÍZKO AŽ JU NEVIDNO.

Keď sme boli oslovení z maďarskej strany o spoluprácu na cykle dvojjazyčných televíznych besied s tematikou Karpatskej kotliny, nebol dôvod nesúhlasiť. Žijeme v jednej lokalite a máme jednu minulosť. Nedajme si ju vziať cudzozemcom.

V Rusku sa dodnes nepodarilo zahladiť pozostatky v názvoch miest z čias Tartarie. OMSK znamená Skýt na Ome (Om je rieka). A príponu –SK má dodnes množstvo miest: JakutSK, KrasnojarSK, TomSK, IrkutSK, NovosibirSK, JenisejSK, OchotSK, NerčinSK a mnoho ďalších. Pre istotu si pripomeňme, že najväčšia tanková bitka Druhej svetovej vojny sa odohrala v lokalite KurSK… Nuž tak, ako hovoria Tibeťania, PRAVDA JE TAK BLÍZKO AŽ JU NEVIDNO.

Keď sme boli oslovení z maďarskej strany o spoluprácu na cykle dvojjazyčných televíznych besied s tematikou Karpatskej kotliny, nebol dôvod nesúhlasiť. Žijeme v jednej lokalite a máme jednu minulosť. Nedajme si ju vziať cudzozemcom.

V tomto cykle budeme pokračovať.

Pre ilustráciu ešte dopĺňame niekoľko citátov Andreja Hlinku, ktoré nájdete aj na Wikipedii. Nezabúdajme však, že hoci jeho meno nesú aj neslávne známe Hlinkove gardy, on samotný bol v tom čase už dávno mŕtvy. Žil v rokoch 1864-1938. A k jeho referencii na Hitlera (berme do úvahy obdobie jeho života), nedivme sa. Veď aj De Gaulle povedal, že ak by Hitler zomrel koncom 30-tych rokov, tak by ostal v histórii zapísaný ako geniálny politik, ktorý vytiahol Nemecko zo strašnej hospodárskej krízy. Za akú cenu – to vieme dnes my.

Tu je doba činov. Treba nám určite vysloviť, či pôjdeme aj naďalej s Maďarmi, alebo s Čechmi. Neobchádzajme túto otázku, povedzme otvorene, sme za orientáciu československú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.

Za tento krátky čas nám násilnícki Česi spôsobili viac trápenia, ako Maďari za tisíc rokov. Teraz vieme, že Extra Hungariam non est vita (mimo Uhorska niet pre nás života). Pamätajte si tieto slová, čas ukáže ich správnosť!

Keď nám Praha nedá, čo nám patrí, dáme Prahe zbohom.

Sme si vedomí, že my a naši spolupracovníci ideme po slávnych a tŕnistých cestách Štúra, Radlinského, Moysesa, Mudroňa a Vajanského, a že my sme tí, ktorí vysoko držíme zástavu neuznanej slovenskej svojbytnosti a slovenskej politiky.

Ja som slovenský Hitler. Ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hlinka

http://www.tartaria.sk/sviatky-a-obrady/spolone-akcie/akcie/2017-06-19-07-37-53

 

Posted in Filozofia života | Pridaj komentár

Relaxing guitar

Estas Tonne – Relaxing guitar

 

Posted in Etnická hudba | Pridaj komentár