Význam smrti – sebauvedomenie

Je jedna vec, ktorú by ľudia v duchovnom svete nikdy nemohli poznať. Jedna udalosť by v duchovnom svete nikdy nemohla byť spoznaná, keby človek nezostúpil na fyzickú Zem a nebol prevedený inkarnáciami. Žiadna duchovná bytosť, ktorá sa neinkarnuje, nemôže poznať túto udalosť, touto udalosťou je smrť. V astrálnom a vyšších svetoch smrť neexistuje, smrť tam prežiť nemožno. Preto v ezoterickej filosofii existuje stará zásada: Ak chcú bohovia zomrieť, musia prísť na Zem, aby sa to naučili.

25

So smrťou však súvisí ešte niečo iné: človek by nikdy nedospel k sebauvedomeniu. Len vďaka tomu, že zakaždým, keď končí jeho inkarnácia, prechádza bránou smrti a odkladá svoje schránky, dospieva k vedomiu vlastného Ja. Človek sa musí naučiť prekonávať smrť. Bez toho, aby do sveta vstúpila smrť, by človek nespoznal sebauvedomenie. Tak sa smrť musela stať veľkou učiteľkou fyzického sveta. To súvisí s jednou významnou udalosťou. Keby človek nikdy nezostúpil na fyzickú Zem, keby vždy zostával len v duchovných sférach, nikdy by nespoznal to, čo je najväčšou udalosťou pozemského vývoja: mystérium na Golgote.

http://www.antroposof.sk/clovek/vyznam_smrti.html

43

Zverejnené v kategórií Atla-Ra | Pridaj komentár

Kráčíme vpřed do starého Říma?

Emil Páleš

Svět zůstává svým způsobem stejný, i když se mění. Jako bychom se, přes veškerý pokrok, točili v kruhu. Římská říše tady nebyla a nezanikla jen jednou, ale obnovujeme ji a znovu se rozpadá jako ozvěna každých 500 let. Romantismy se nás zmocňují periodicky. Radikální komunismy tady byli už za Spartaka, mazdakovců či husitů… V izolovaném Japonsku 17. století, císař zadržel šlechtice na věčné hostině u svého dvora, aby je měl pod kontrolou, stejně jako to udělal jeho současník, francouzský král ve Versailles.

435458783Dějinné vzorce se opakují až do překvapujících detailů, protože plynou z lidské přirozenosti, jež zůstává stejná přes pokrok techniky. Skutečný pokrok si vyžaduje zdokonalení samotného člověka s jeho charakterem, což nelze nahradit technologií. Musíme znát a ovládnout sami sebe. Naše nitro pozůstává z archetypů, které tvoří základní síly duše porovnatelné s abecedou v jazykovědě nebo s elementy v chemii. Uvést všechny síly duše v harmonickou rovnováhu je praktickou definicí duchovnosti.

Hledáme organickou syntézu protichůdných duševních principů na osobní i kolektivní úrovni. Nakolik se nám to nedaří, upadáme do extrémů. Je totiž lehčí přiklonit se k nějaké jednostranné ideologii než pěstovat duchapřítomnost. Jednostranné programy však uvrhují společnost do cyklů. V okamžiku svého vítězství zplodí nežádoucí účinky a zasejí semena reakce, z nichž vyroste protistrana. Částkové pravdy jsou odsouzeny přejít ve svůj pravý opak a věčně se střídat.

Proto se pohybujeme v kruzích. Staré příběhy, které jsou z lidského hlediska stejné, se opakují toliko oděné do moderního hávu. Kroužíme mezi materialismem a idealismem, individualismem a kolektivismem, konzervativismem či liberalismem. Posviťme si na ně blíže a ukáže se, že současné myšlenkové proudy jsou pokračováním starých mystérií. Konzervativci jsou dávní zasvěcenci egyptského Ptaha a liberálové vyznavači Thovta. Anarchisté jsou služebníci Hathory.

Podle staré moudrosti tyto božstva inspirují lidi v jistých rytmech. Třeba na sklonku 19. století přecházel věk Artemidy ve věk Apollóna – stříbrná bohyně Měsíce ustoupila svému bratru, bohu Slunce a zlata. Pojednou se strhl spor mezi zastánci měnových standardů a svět přešel od stříbrného ke zlatému standardu. Celý sekulární svět je podvědomé náboženství, jen o tom nevíme. Nechápeme, že naše činy mají iracionální kořeny, mnohem hlubší, než jak si je sami vykládáme.

Žijeme v epoše, kdy robotizace plní odvěký sen lidí osvobodit se od fyzické práce. Při bráně do materiálního ráje však zjišťujeme, že je nezbytné osvojit si pravou duchovnost. Jinak nám hrozí pád do psychické propasti subjektivity a mravní úpadek. Římané upadli, když na ně začali pracovat otroci a podřízené provincie. Ztratili občanskou ctnost, nechali vládnout císaře a zajímali se už jen o “chléb a hry”. Šíleli za zábavou, která byla stále víc vzrušující a brutální. Ztratili víru, rozpadla se rodina. Přestali mít vlastní děti a místo toho dováželi barbary. Když v rozhlase čtu Gibbonův seznam příčin úpadku a zániku Říma, posluchači mají dojem, že je řeč o dnešku.

Teď nemáme otroky, ale roboti a umělá inteligence nás zastupují čím dál víc. Jenže řešením technologické nezaměstnanosti nemůže být jednoduše blahobytní společnost. Smyslem práce je něco víc než jen živobytí. Smysluplná práce je pramenem lidské důstojnosti, udržuje nás v kondici a duševně zdravých. Práce šlechtí člověka. Fyzická práce kdysi poskytovala zemědělci a řemeslníku objektivní zpětnou vazbu, zda je v realitě. Nemohl ulítat do fantazií.

Copak má být náš pevný bod, když se masa lidí odbřemeněná od hmotné nouze přesouvá k zaměstnáním v čistě duševní a společenské sféře? Jak zjistíme, zda to, co dělají, je vůbec práce? Co bude kritériem – jen vzájemné lajkování jako facebooku? Rozrůstá se pseudosvět – na burzách praskají finanční bubliny, falešný žurnalizmus fabrikuje smyšlené zprávy, máme jakože univerzity, zdánlivé léčitele, pseudonáboženství, pseudohumanitu a podobně. Světu hrozí, že zbublinovatí – rozpadá se do mentálních bublin, kde se žije v autohypnóze mezi podobně smýšlejícími. Zaniká dialog a stupňuje se polarizace. Musíme najít novou Severku ve vnitřním světě, abychom nezbloudili.

https://sophia.sk/sk/media/popularne-clanky/kracime-vpred-do-stareho-rima

004_flint

Zverejnené v kategórií Filozofia života | Pridaj komentár

Vplyv rozprávok

V rozprávke zostalo človeku niečo, čo v nej žije ako potomok ľudského prežívania počas starého jasnozrenia, vo forme, ktorá je práve preto legitímna, že si nikto, komu sa rozprávka vlieva do duše, nerobí nároky na to, aby jej rysy zodpovedali skutočnosti.

44

V rozprávkovej fantázii získava chudobný mládenec, vlastniaci inak iba múdru mačku, palác týčiaci sa do bezprostrednej skutočnosti. Preto môže byť rozprávka v každom veku úžasnou duchovnou potravou. Ak rozprávame dieťaťu rozprávky, podnecujeme detskú dušu k tomu, aby k realite nepristupovala iba tak, že bude vždy len zotrvávať v určitej nálade pri nejakom pojme, ktorý zodpovedá vonkajšej realite. Lebo takýto vzťah k realite dušu vysúša a pustoší, duša sa naopak udržuje živá a čerstvá, takže preniká celkovú bytosť človeka, keď to, čo je realitou vo vyššom zmysle, pociťuje v zákonitých formách rozprávkových obrazov, ktoré ju však pozdvihujú nad vonkajší svet. Človek má viac pevnosti pre život, živšie sa chápe života, ak na jeho dušu v detstve pôsobili rozprávky.

Prvé rozprávky nevznikli tak, že by ich niekto vymyslel, ale sú poslednými zvyškami starého jasnozrenia, ktoré vo sne prežívali ľudia, ktorí na to ešte mali náležité sily. Čo vo sne videli, to ďalej rozprávali. Všetky rozprávky existovali ako posledné zvyšky pôvodného jasnozrenia. Preto môže ozajstná rozprávka vzniknúť jedine vtedy, ak sa v duši tvorcu – či vedome alebo nevedome – nachádza imaginácia premietajúca sa do duše, inak to nie je správne.

Rozprávka ľubovoľne vymyslená nemôže byť nikdy správna. Ak vznikne dnes ešte cez nejakého človeka skutočná rozprávka, nestane sa to inak, než že v tomto človeku precitne túžba po starých časoch, ktoré kedysi ľudstvo prežilo. Táto túžba tu je, len sa často skrýva v skrytých hlbinách duše a človek v tom, čo dokáže vedome vytvoriť, často vôbec nespozná, koľko sa toho vynára z týchto skrytých hlbín duševného života a koľko je skreslené tým, čo je človek schopný vytvoriť svojim súčasným vedomím.

http://www.antroposof.sk/poznanie/vplyv_rozpravok.html

ArteGilbertWilliams (11)

Zverejnené v kategórií Atla-Ra | Pridaj komentár

Bolesti vďačíme za svoje dokonalosti

Rudolf Steiner uviedol otázku:

  • Prečo musím trpieť bolesťou?
  • Prečo ma postihuje táto bolesť?

A odpovedá.

“Ak sa budeme zaoberať zákonmi karmy uvidíme, že základom nášho utrpenia je niečo podobné ako to, čo možno v obvyklom živote medzi narodením a smrťou vysvetliť pomocou nasledujúceho príkladu:

Dajme tomu, že niekto až do svojich osemnástich rokov žil na útraty svojho otca, žil v radosti a nič si nenechal ujsť. Potom otec príde o majetok, zbankrotuje. Mladík sa musí niečomu riadnemu naučiť, musí začať vynakladať úsilie. Život ho postihne bolesťou a odriekaním. Bude pre nás pochopiteľné, že bolesť, ktorú musí prežívať, sa ho bude veľmi nesympaticky dotýkať.

shan6

Dajme tomu, že dotyčný človek potom dosiahne päťdesiaty rok svojho života. Vďaka tomu, že sa vtedy musel niečomu naučiť, sa stal riadnym človekom. Pevne teraz stojí v živote a môže si povedať: To, ako som vtedy posudzoval svoje strasti a bolesti, bolo vo vtedajšej chvíli pochopiteľné, teraz o tom ale musím zmýšľať inak, teraz si musím povedať, že tieto bolesti by ma nemohli postihnúť, keby som už vtedy mal všetky dokonalosti, hoci by to boli len obmedzené dokonalosti osemnásťročného človeka. Keby ma však tieto bolesti nepostihli, bol by som stále k ničomu. Bola to práve bolesť, ktorá premenila moje nedokonalosti na dokonalosť. Tejto bolesti vďačím za to, že som teraz niekto iný ako pred štyridsiatimi rokmi. Čo sa vlastne vtedy u mňa zišlo? Zišla sa moja nedokonalosť, v ktorej som sa vtedy nachádzal, a moja bolesť. A moja nedokonalosť akoby hľadala moju bolesť, aby mohla byť vyhnaná, aby sa mohla premeniť na dokonalosť.”

Takto môžeme dospieť k úvahe, že všetky bolesti, ktoré nás stretávajú, všetky strasti, ktoré sa nám stavajú do cesty, sú vyhľadávané našou nedokonalosťou. Prevažnú väčšinu bolestí a strastí vyhľadávajú tie nedokonalosti, ktoré sme si so sebou priniesli zo skorších inkarnácií. A pretože v nás tieto nedokonalosti sú, hľadá niekto múdrejší v nás, kto je rozumnejší ako my, cestu k týmto bolestiam a strastiam. My všetci ako ľudia si v sebe vždy nesieme niekoho rozumnejšieho, než sme my sami, niekoho oveľa múdrejšieho. K bolesti nás vedie múdrejší človek v nás. Ten múdrejší je niekto, kto spočíva v hĺbke nášho podvedomia a ku ktorému naše obvyklé vedomie nesiaha.

http://www.antroposof.sk/clovek/bolesti_vdacime_za_svoje_dokonalosti.html

22

Zverejnené v kategórií Atla-Ra | Pridaj komentár

Slnečná sústava sa podobá harfe

Emil Páleš

Americkí výskumníci z oblasti geologických a planetárnych vied potvrdili zaujímavý poznatok: Jupiter spoločne s Venušou spôsobujú cyklickú zmenu tvaru zemskej dráhy. Pod vplyvom týchto dvoch planét každých 405 tisíc rokov Zem obieha po dráhe takmer kruhovej či mierne sploštenej do elipsy. Iná dráha znamená menej slnečného svetla a odzrkadľuje sa v globálnych zmenách klímy, napríklad v cyklickom príchode a odchode ľadových dôb.

orfeus

Dlhodobé premeny klímy závisia od tzv. Milankovičových cyklov – periodických zmien náklonu zemskej osi či obežnej dráhy. To vieme už sto rokov, ale pôvod týchto cyklov stále nebol plne preskúmaný. Prastaré geologické vrstvy teraz vydali svedectvo, že 405-tisícročný cyklus pod taktovkou Jupitera s Venušou je nemenný a spoluutvára dejiny Zeme už stovky miliónov rokov. Zmenenej klíme sa musí prispôsobiť všetko živé a tak celá fauna aj flóra cyklicky menia svoju podobu. V súboji s drsnými podmienkami poslednej ľadovej doby sa vraj i moderný človek oddelil od neandertálca.

Ako školák som navštevoval krúžok amatérskych astronómov. V malej sále dnes už neexistujúceho Parku kultúry a oddychu sme načúvali rozprávaniu o tajomstvách vesmíru. Niekdajší riaditeľ Astronomického ústavu a skvelý popularizátor astronómie, Záviš Bochníček, nám vysvetľoval, prečo staroveká astrológia nemá opodstatnenie: svetlo Venuše je stokrát slabšie ako najslabšia žiarovka. Okoloidúci človek pôsobí na nás väčšou gravitačnou silou než Jupiter. Planéty preto nemajú žiaden vplyv na pozemský život.

A_michal

Uplynulo päťdesiat rokov a náš vzťah k blízkemu kozmickému okoliu vnímame inými očami. Planéty nie sú osamelé pútničky uzavreté každá do seba. Nebeské telesá sú vzájomne späté ako v gumovej sieti, kde záchvev jedného sa prenáša na všetky ostatné. Planéty svojím pravidelným krúžením vibrujú a dostávajú sa do vzájomných rezonanciíako struny hudobného nástroja dokážu rozoznieť vzdialené struny, pokiaľ sú harmonicky naladené. Rezonancia je taká silná, že planétu môže aj vystreliť zo spoločenstva ostatných do hlbokej tmy a mrazu medzihviezdneho priestoru. Ale i naopak, udržiavať ju v ustálenej polohe. Napríklad Mesiac stabilizuje zemskú os. Tým chráni či vôbec umožňuje život, pretože zabraňuje prudkým zmenám prostredia. Kráľovnej noci vďačíme za to, že žijeme.

Klasická astrológia chápala svet ako prepojený magickou sympatiou. Nebeské telesá boli živé a zneli ako tvorivá hudba. Vpečatili svoj podpis (signatúru) všetkému živému. Napríklad šalvia mala vďačiť Jupiteru za usporiadanú, štvorcovú stavbu svojej stonky; vtáctvo a ruža Venuši za krásu svojich perutí a okvetných lístkov. Jupiter by mal mať vplyv na záležitosti politické a Venuša na záležitosti lásky. V konkrétnej rovine sa žiadny taký účinok planét na život nedarí preukázať vedecky. No vo všeobecnosti sa starí vykladači hviezd nemýlili. Planéty spoluutvárajú podoby pozemských živých tvorov a ich osudy, ako aj Zem spoluutvára podmienky na iných planétach. Kozmos je organizmus. Nebeské telesá sa “cítia” navzájom a všetko sa chveje spojené vzájomnou sympatiou.

https://sophia.sk/sk/media/popularne-clanky/slnecna-sustava-sa-podoba-harfe

Ariadnina

Zverejnené v kategórií Atla-Ra | Pridaj komentár

Vše se zesiluje

Není zde nic, lidé Země, co byste ještě potřebovali vědět, abyste dokázali chápat, že svět jako tento se již nedá dlouhodobě udržet. Struktury tohoto světa se hroutí stejně tak, jako i struktury vašich životů. Působením stále silnějších energií sílí vaše podstata, to ale obnáší velmi silné procesy očisty ve všech tělech, které jsou součástí této reality. Uvolňování starých struktur přináší nejen kolaps reality, ale také opouštění minulosti a s tím se pojí vztahy, místa pobytu, pracovní procesy.

61

Máte pocit, že se vám rozpadají životy a vy již nemáte nic pod kontrolou. To, co můžete kontrolovat, jsou vaše emoce, vaše reakce na okolní dění, víceméně i to, jak se cítíte, neboť z části je působení na vaši psychiku dílem některých útoků, či manipulací. Ovládání se zesiluje, protože těm, kteří ovládají, se otevírá půda pod nohama. Vlivem toho, co se kolem vás děje, si začínáte uvědomovat, že je důležité milovat, že je důležité změnit své nazírání na některé věci.

Světlo odkrývá temnotu, která je uvnitř, dochází k osvětlení mnohých bloků. Dochází k nečekaným průlomům a zvratům v životech všech na Zemi. Mnohé věci se již nedají skrývat. Velký tlak na vás pak způsobuje, že se přestáváte bát, že začínáte chápat, že za chvíli již nebude kam vás zatlačit, že už nemáte kam ustoupit. Je tu čas, kdy svou sílu konečně užíváte k vytvoření si toho, co chcete. Užíváte jí také k tomu, abyste přivodili změnu. Vaše nespokojenost je ohromná, lidé Země. Ještě však nedosáhla takové hranice, aby pohnula realitou. To vše však již brzy nastane. Svět se hroutí do sebe samého. Zároveň však se začínají rýsovat nové cesty. Jsou tu začátky, které tyto nové cesty zpevní, aby po nich mohli kráčet i ti další.

62

Světlo ozařuje vše skryté. Ukazuje se, že věci jsou jinak, nežli vám bylo prezentováno. Stále však jsou zde bytosti, které jsou zarputilé a nechtějí nic vidět. Je to, jakoby se snažili kráčet po cestě, která se pod nohama rozpadá v prach. Člověk jako bytost Země má být zejména tím, kdo kráčí cestou růstu, cestou obnovy a ne záhuby. Poslední měsíce tohoto roku přinášejí výrazné napětí a náhlé šokové situace. Přinášejí nebezpečí, ale také další posun ve vědomí. Energie sílí a brzy nastane dočasná tma, která může probudit vnitřní sílu Země.

Člověk si bude muset vybrat a bude se muset postavit pouze na jednu stranu. Skrývání totožnosti těch za oponou končí. Starý svět hoří jako suchá tráva a v době krize se vytváří svět nový, svět vystavěný na zcela jiných principech. Duchovní semínka čekají na tento čas již velmi dlouho. A mnohé bytosti Země podvědomě vnímají, že nový svět je záchranou před trvalým propadem do temnoty. Vše se formuje zejména přičiněním lidských myslí, a proto mnohé procesy není možné urychlit. Je potřeba posilovat vaše vize toho, jak má nový svět vypadat. V této době krize je potřeba udržet si vnitřní světlo a nepodléhat pocitům zmaru a beznaděje. Právě v tomto čase, kdy je působení negativních sil velmi výrazné. Naplněním duše musí být láska a soucítění. Držte si v sobě i nadále zažehnutá světýlka naděje, která můžete kdykoli ještě více rozsvítit. Spojte se, ať dosáhnete toho, po čem toužíte. Milujeme vás a žehnáme vám na vaší cestě.

https://zlata-dusicka84.webnode.cz/l/vse-se-zesiluje/

68

Zverejnené v kategórií Atla-Ra | Pridaj komentár

Je potřeba hledat světlo v nás samých

Lidský svět je někdy plný protikladů. Člověk touží po splynutí se zdrojem, touží ale také po uznání, materiální život se proplétá s duchovním, avšak nikde člověk nenalézá uspokojení. Honí se od jednoho k druhému. Je odrazem velkých světů. Kdy i světy se od jednoho ke druhému zdvihají, mění se a vibrují, zanikají a vznikají.

flowerish_meadow

Veškeré tyto pochody vytváří proud dění, který prostupuje vším tím, co je. Člověk často tápe při hledání svého směru, bloudí ve světě temnoty a hledá světlo, které by ho z této temnoty vyvedlo. To světlo tu však vždy bylo. To světlo má každý v sobě samém. Je to on sám. A proto i v současné době, v současné společnosti je potřeba stále hledat světlo ve vás samých. Nejen světlo, ale také pomoc, po které toužíte. Jste tu vy, kteří máte vše ve svých rukách. Vaše nespokojenost může pohnout světem. Může změnit vše, co dosud znáte. Vy dokážete rozpoutat bouři, pokud si uvědomíte jakou sílu v sobě máte. Stále hledíte do budoucnosti a ptáte se, co vás čeká. Nacházíte mnohé informace, které vám mohou osvětlit to, co je před vámi. Avšak uspokojují pouze vaše ego. Nikoli vaši duši. A tak žijete dále a uspokojujete se něčím pomíjivým, něčím, co vám nemůže pomoci změnit svět, odpoutat se od minulosti. Je tu čas, kdy se vše mění. A pokud byste mohli vidět svět za několik let, byli byste překvapeni, ale možná také zklamáni. Neboť je potřeba dát energii změně, ne však pouze hledět do budoucnosti a čekat, kdy už tady ta změna bude.

Pohání vás mnohé emoce, a pokud chcete žít v lepším světě, musíte si takový svět vytvořit. Pokud zrak mnoha lidí spočine na jedno místo, pak mohou touto energií dokázat neskutečně mnoho. Tento čas vás prověřuje, zda již jste připraveni, zda dokážete naplnit přítomnost energií proměny, či zda stále ještě čekáte, že se vše zhmotní bez vašeho přičinění. Takové čekání tu již bylo tolikrát. Vy však máte jedinečnou příležitost, pomáhá vám k tomu nejen světové naladění, ale zejména to, že můžete vše prožít na svou vlastní kůži. Teprve poté, když osobně zažíváte krizi, teprve pak se dokážete sami za sebe postavit. A toto se děje právě nyní. Jsme tu s vámi, abychom vám stáli po boku. Milujeme vás a žehnáme vám na vaší cestě.

http://zlata.dusicka.sweb.cz/new_page_4.htm

28

Zverejnené v kategórií Atla-Ra | Pridaj komentár

Škola podpolianskeho tanca 

Čo takto si zatancovať?

Nie, nebudú to anglosaské noty … tentokrát to budú noty našej slovanskej duše …duše nášho nádherného podpolania

Zverejnené v kategórií Etnická hudba | Pridaj komentár

Rozkazovačky (Slovak Folk Songs)

Ján Nosáľ a Štefan Nosáľ – Rozkazovačky (Slovak Folk Songs)

 

Zverejnené v kategórií Etnická hudba | Pridaj komentár

Posledné obdobie ľudstva

Peter Staněk

Sme v prechodovom období, ktoré mení charakter spoločnosti raz za tisíce rokov – ukázalo sa, že spoločnosť založená na neobmedzenej spotrebe, nezodpovednosti a egoizme narazila definitívne na svoje hranice. Tisíce ton nespotrebovaného oblečenia sa ukladá do lýbijskej púšte, 100 miliónov ton potravín ročne EÚ nedodá hladujúcim krajinám ale zničí ich. Dnes všetci hovoria, že na vine je Rusko, pretože zastavilo dodávky plynu do Európy. Nie je však problém práve s plytvaním energií, ktoré boli lacné? Ak máme správy OSN, koľko stoviek miliónov ľudí žije v totálne znečistenom prostrední, divíme sa nárastu alergií a onkologických ochorení?

Klimatológovia hovoria, že v Európe je sucho najvýraznejšie za posledných 500 rokov, Golfský prúd pritom ochladol o 60 percent, štúdia z roku 2022 hovorí o prichádzajúcom poklese teploty v Severnej Európe a v Škandinávii až o 20 ⁰C, v budúcich piatich rokoch sa štvrtina územia planéty stane nevhodnou pre život, pritom všetkom však vplyv človeka na klimatické zmeny sú iba 3 percentá. Civilizácia zameraná sama na seba si neuvedomuje, ako zásadne sa menia podmienky, v ktorých žije. 60 až 70 percent populácie už čoskoro nebude schopných platiť za drastické zvyšovanie cien energií a potravín, pritom 7 percent populácie vlastní 90 percent všetkého bohatstva na tejto planéte.

Veľkú časť bohatstva krajín EÚ a USA tvorilo bohatstvo na úver. Farmaceutický priemysel funguje na princípe pacienta, ktorý sa lieči 2-3 roky drahými liekmi a po 3 rokoch zomrie na bežnú príčinu, a tak nie je možné dokázať fakt, že lieky nezaberajú – nepoznáme totiž do hĺbky skutočné príčiny chorôb. Zmenou mikrobioty oceánov a pôdy – a tú sme ešte posilnili chemizáciou – sa do potravín dostáva obrovské množstvo chemicky nebezpečných prvkov.

Energetickú krízu začíname riešiť výrubom lesov, čo prinesie ešte väčšiu katastrofu v podobe erózie pôdy a viazanosti vody, čím neúmerne narastie množstvo zosuvov pôdy, prívalových dažďov a záplav. Snahou však nie je ochrana ľudí ale snaha o obrovské zárobky na ochrane ľudí. Zásadným problémom dnešnej spoločnosti nie sú hoaxy ale fakt, že riadiace štruktúry a ideologizované inštitúcie už stratili dôveryhodnosť.

 

POZRITE SI CELÉ VIDEO NA zvtv PLUS: https://zvtv.sk/svet-buducnosti/posle…

Zverejnené v kategórií Atla-Ra | Pridaj komentár

Prečo sa v civilizáciách „zlatého veku“ degeneráti nemohli dostať k moci?

Aby sme pochopili, ako ľudstvo dospelo k predátorsko-konzumnému životnému štýlu vedúcemu k sebazničeniu, je potrebné študovať skúsenosti starých vysoko rozvinutých civilizácií „Zlatého veku“, ktoré sa pred nami snažia ukryť služobníci temnoty, ako aj samotný fakt existencie týchto civilizácií. Mnohé z problémov našej civilizácie sú spôsobené tým, že sú to degeneráti, ktorí sa snažia vyšplhať na „vrchol“ pyramídy moci akýmikoľvek prostriedkami, zatiaľ čo v starovekej védskej civilizácii existoval určitý systém vzdelávania, školenia a selekcie, ktoré neumožnili prísť k moci týmto jednotlivcom, ktorí to potrebovali na osobné obohatenie a iné sebecké účely.

CrIV0NCXMPA

O tom všetkom hovorí Georgij Sidorov, ruský cestovateľ, spisovateľ, bádateľ tajomstiev minulosti, vo svojej knihe „Рок возомнивших себя богами“:

„Je jasné, že normálny človek má prirodzenú otázku: čo robiť s psychickými čudákmi? Ako je známe z učebníc o psychiatrii, vďaka svojej menejcennosti sú oveľa energickejší ako normálni ľudia a vždy je ich cieľom dosiahnuť moc, pretože inštinkt im naznačuje: „moc ti umožňuje byť bližšie ku korytu“. Navyše moc umožňuje psychicky postihnutým presadiť sa nad psychicky zdravými.

V sovietskych časoch existoval výrok na túto tému: „Ja som šéf, ty si blázon.“ Ako však vieme, múdrosť kolektívneho vedomia ľudí je nepochybná. Ak chceme vyriešiť otázku, čo robiť s rôznymi druhmi podľudí, netreba znovu vynájsť koleso, treba sa obrátiť na skúsenosti ľudstva, do našej vzdialenej minulosti, do tých predkresťanských čias, keď na Zemi neboli takmer žiadni degeneráti. Ako sme už povedali v jednej z predchádzajúcich kapitol, antická spoločnosť sa umne bránila vplyvu mentálne postihnutých. V čom spočívala taká ochrana? V jednoduchej izolácii degenerátov, nič nadprirodzené v tom nie je.

Starovekí ľudia, uvedomujúc si, že ľudská genetika niekedy zlyháva, vyvinuli zvláštny spôsob spoločnosti, ktorý by sme si od nich mali osvojiť. Čo je to? V rigidnom filtrovaní ľudí už od útleho veku. Tento proces mal niekoľko etáp: tri roky po narodení dieťaťa je jedno, či ide o chlapca alebo dievča, sa obaja rodičia podieľali na jeho výchove na rovnakej úrovni. Po tomto období sa výchovná úloha matky a ostatných žien znížila, teraz sa stal hlavným vychovávateľom otec, ženy mu len pomáhali. Od 5 rokov boli deti posielané do škôl, dievčatá – do jednej, chlapci do iných.

Detské školy boli v tých časoch spravidla spojené s chrámami. Tam sa o deti starali špeciálne vyškolení žreci. V staroveku ich nazývali filozofmi alebo strážcami zákona. Staroveký grécky mysliteľ Platón písal o filozofoch, ktorí v predpotopných časoch viedli spoločnosť Proto-Aténov. V chrámových školách sa malé deti učili milovať svoju vlasť, svoj rodný jazyk a svoju kultúru. Učili ich byť spravodliví, ušľachtilí, svedomití a vytrvalí pri dosahovaní cieľa. Ale to bol prvý krok vo výchove. Druhým bolo pochopiť všeobecné zákony vývoja všetkých vecí, z ktorých hlavným bol „zákon vyššej kozmickej lásky“. Je jasné, že všeobecné zákony Vesmíru dostali deti v zjednodušenej forme a nie všetky. Väčšinou tie, ktoré priamo súviseli s ľudským správaním.

Ale štúdium zákonitostí rozvoja spoločnosti a všeobecných vyšších zákonov Vesmíru bolo len pozadím procesu vzdelávania. Pre učiteľov bolo najdôležitejšie pochopiť psychotyp detí. Kto je kto? Strážcovia zákona, ktorí sledovali správanie detí, ich hry, pripútanosť k majetku a vzťah detí k sebe navzájom, rozdelili deti do troch skupín.

  • Jedna skupina spájala deti so silnou nezničiteľnou genetikou. Takéto deti boli okamžite viditeľné. Indikátorom pre ich identifikáciu boli prirodzené vyššie pocity ľudskej psychiky: svedomie, šľachetnosť a spravodlivosť.
  • Do druhej skupiny patrili deti, u ktorých sa vyššie uvedené vlastnosti prejavovali menej často. Navyše, chalani v tejto skupine sa často ukázali nie z najlepšej stránky. Ich mentorom sa predovšetkým nepáčilo, keď sa deti začali učiť klamať, stali sa lenivými, sebeckými, prejavovali zmysel pre vlastníctvo, chamtivosť a závisť. So všetkým tým negatívom museli múdri učitelia bojovať. Druhá skupina detí bola ťažká, ale nie beznádejná. Postupom času väčšina detí z tejto skupiny pod vplyvom správnej výchovy navždy opustila svoje negatívne sklony a stali sa na nerozoznanie od detí prvej skupiny.
  • Tá menšia časť detí, na ktoré vzdelanie nepôsobilo patrične, bola preradená do tretej skupiny, v ktorej boli sústredené deti so zjavnými degeneratívnymi znakmi. V ich správaní sa dal vystopovať nielen cynický egoizmus hraničiaci so šialenstvom, nielen sklon ku klamstvám, pokrytectvo, závisť a iné nízke nemorálne vlastnosti, ale aj beštiálna krutosť voči všetkému živému. S treťou skupinou detí museli zo všetkého najviac pracovať žreci – vychovávatelia. Hlavnou úlohou učiteľov bolo urobiť všetko pre to, aby sa tieto deti v budúcnosti nezmenili na sexuálnych zvrhlíkov, inak ich čakal smutný osud vyvrheľov. S degenerovanými deťmi väčšinou pracovali najskúsenejší pedagógovia – špecialisti nielen na psychológiu a psychiatriu, ale aj na genetiku.

Pre záchranu ľudských duší zlomených prírodou sa urobilo všetko možné a aj nemožné. Pretože v dávnych dobách spoločnosť potrebovala každého človeka. Preto bol boj za každého človeka, za chlapca aj za dievča, nebol žiadny rozdiel. V tých časoch prebiehal proces výchovy až do puberty, do prvého zahájenia obradu prijímania mladých ľudí do občianskej spoločnosti. Chlapci a dievčatá zo všetkých troch skupín, ktorí sa dostali na duchovnú úroveň svojich otcov a starých otcov, po ceremónii iniciovania špeciálnej prísahy vernosti svojej krajine, pôvodným ľuďom a kultúrnej tradícii svojich predkov, získali právo na občianstvo a s tým aj volebné právo. V skutočnosti sa stali plnohodnotnými členmi spoločnosti, jej živej tvorivej časti, ktorá ich automaticky zaraďovala do prvej vyššej triedy pracovníkov. Tí, ktorí pre svoju duchovnú a morálnu nedôslednosť neboli pripustení k zasväteniu, nedostali občianstvo, a preto boli zbavení volebného práva.

hram-horsa-osen-vsevolod

Naši predkovia takto šikovne odsekli všetkých degenerátov z mocenského rebríčka. Bolo by dobré, keby sme sa v budúcnosti poučili z ich skúseností. Na to je však potrebné vytvoriť silný učiteľský zbor a na školách, súbežne s vyučovaním predmetov, dať deťom vedomosti o psychológii, morálke, zákonitostiach rozvoja spoločnosti a základných zákonoch vesmíru. Zároveň by sa takéto školy mali stať silnými demografickými filtrami. A nebojte sa o to, že niektorí ľudia občianstvo nikdy nedostanú, degeneráti občianstvo nepotrebujú, len im to uškodí. Psychicky postihnutí by mali zaujať svoju ekologickú niku a nechodiť tam, kam nepatria – máme na mysli inštitúciu sociálneho manažmentu…

Ako sa potom spravovala spoločnosť staroveku? Vyššie sme zistili, že jeho ekonomika sa dá len plánovať, inak by sa naša planéta už dávno zmenila na akýsi Mars. A tiež sme prišli na to, že degeneráti v tých vzdialených časoch nedostali občianstvo – teda neprenikli k moci. Ukazuje sa, že spoločnosť bola riadená veľmi jednoducho: mocenské štruktúry boli vytvorené v prvej vyššej triede pracovníkov. Treba pochopiť, že toto panstvo nebolo ani zďaleka homogénne. Zahŕňalo roľnícke kmeňové komunity, komunity rybárov a mestské komunity robotníkov. Existovali dokonca združenia obchodníkov a mladých bojovníkov, ktorí podnikali kampane pri hľadaní nových voľných území na osídlenie.

Na druhej strane boli komunity rozdelené do špeciálnych skupín ľudí spojených jedným typom pracovnej činnosti. V poľnohospodárstve napríklad existovali enklávy pastierov a enklávy čistých pestovateľov. Obe si medzi sebou vymieňali produkty svojej práce. V Herodotových „kráľovských Skýtoch“ treba vidieť skupinu pastierov, a nie zvláštny kmeň, pretože vedľa nich žili roľníci zo skolotov, ktorí kŕmili chlebom nielen svojich pastierov, ale celé staroveké Grécko.

Takže každé takéto robotnícke združenie viedla volená rada, na čele ktorej stál najskúsenejší a najváženejší človek, ktorý bol tiež zvolený. Nemal právo odmietnuť svoj post, pretože od jeho schopností záviselo blaho rodín celého tímu. Je jasné, že tento človek si svoju pozíciu v sociálnej bunke zaslúžil svojou poctivou prácou. Takíto ľudia z rôznych pracovných kolektívov tvorili radu komunity.

Z nich na Veče – zhromaždení všetkých jej občanov bola vybraná osoba, ktorá zastupovala celú obec. Sú to ľudia, ktorí tvorili zbor manažérov prvej vyššej triedy. Po dvanástich rokoch práce v spoločenstve niektorých z nich, opierajúc sa o názor celého slobodného ľudu, ktorý zaznel na zhromaždení všetkých občanov, žreci alebo volchvovia navrhli bojarov. Ponúkli a ľudia to buď prijali, alebo odmietli, to bol zákon. Takto sa volili ľudia do druhej vyššej triedy manažérov. Na jednej strane prevzali zodpovednosť žreci, na druhej strane ľudia.

Bojarin neviedol žiadnu komunitu. Riadil celé odvetvie ekonomiky a nie ako povýšenecký tyran, ale ako človek s obrovskými skúsenosťami v komunite. Okrem toho sa pri svojej práci opieral o radu jemu zverených spoločenstiev. Všetko, čo robil, kontrolovali strážcovia zákona, žreci alebo filozofi. Ak chcel bojar urobiť niečo po svojom, musel sa na jednej strane dohodnúť s radou obcí a na druhej strane s volchvami-filozofmi, ktorí mu delegovali moc. Okrem toho mal bojar každé dva roky povinnosť zodpovedať sa za svoju prácu ľudu aj žrecom.

Podobne ako vedúci komunít prvej vyššej triedy, aj bojari na svojom spoločnom zhromaždení, berúc do úvahy názor rady volchvov alebo žrecov, vždy navrhli svojho vodcu… Táto osoba stála nielen na čele druhej hornej triedy, ale aj celej staroruskej spoločnosti ako celku. Neposlúchala ho len rada žrecov – podľa Platóna rada filozofov, čiže strážcov zákona. Po tretie, najvyššia trieda žrecov bola vybraná z najlepších, najvzdelanejších a duchovných predstaviteľov triedy manažérov. Zvyčajne ľudia, ktorí mali od narodenia zvláštny dar spojenia s vyššími prírodnými silami, spadali do tretieho stavu. Žreci sa vo svojom duchovnom vývoji spravidla povyšovali nad materiálno a moc. Ich hlavnou povinnosťou bolo vychovať dôstojnú náhradu a riešiť strategické úlohy rozvoja spoločnosti. Okrem toho, keďže neboli vládcami, mali právo dať alebo odobrať moc ktorémukoľvek zo zástupcov druhej vyššej triedy …

Zo všetkého vyššie uvedeného je zrejmé, že v našej dobe je celkom možné vybudovať na Zemi spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť. Čo to je a ako to nazvať? Plánované hospodárstvo môže existovať len za socializmu alebo komunizmu. Takže je to komunistické. V nej, ako sme už vyššie ukázali, sú občania rozdelení do troch vyšších tried. V staroveku sa nazývali kasty, ale indické kasty nemajú nič spoločné s kastami staroveku. V Indii sa kasty stali dedičnými, prečo sa to stalo, nie je známe. Je zrejmé, že takáto reforma bola vykonaná preto, aby sa geneticky nezmiešala s Dravidianmi. U našich predkov boli majetky alebo kasty transparentné. Z jednej, ​​podľa duchovného rastu, sa ľudia ľahko presunuli do vyššej. Ako sa to stalo, sme podrobne opísali vyššie. A čo je dôležité, starodávna komunistická triedna kastová spoločnosť sa obratne bránila pred všetkými druhmi degenerátov a jednoducho pred bezduchými podľudmi. Ani jeden, ani druhý nebol prijatý do prvého vyššieho zasvätenia. V dôsledku toho nepodliehali zákonom, podľa ktorých spoločnosť žila. Neľudia, ktorí nie sú občanmi, nesmeli na Veče a nemali právo rodiť deti.

Ako sa teda v staroveku volala takáto spoločnosť? Chýbali jej dravé trhové vzťahy. Spoločnosť pracovníkov bola rozdelená na tri časti. Strážcovia zákona, žreci, boli učiteľmi a riešili strategické problémy. Bojari mali na starosti riadenie. Riešili taktické problémy. Moc v tých časoch nebola dedičná, ľudia ju dostávali len na základe zásluh. Aby ste to dosiahli, museli ste sa ukázať, čoho ste schopní v prvej vyššej triede alebo kaste pracovníkov – všetko bolo spravodlivé. Spravodlivé bolo aj zaobchádzanie s rôznymi druhmi psychicky postihnutých ľudí, v našej dobe sú pri moci. Starovekí boli na nich tvrdí, pretože vedeli, s kým majú dočinenia.

Vyššie opísaná spoločnosť v legendách našich predkov sa nazývala érou zlatého veku. Spomienku na ňu v priebehu stovky rokov vypálil oheň inkvizície a vatry, v ktorých horeli prastaré knihy. Počas rozmáhajúcich sa abrahámovských náboženstiev judaizmu, kresťanstva a islamu bol každý, kto uchovával spomienku na časy zlatého veku, okamžite zničený. Judaizmus, kresťanstvo a islam viedli k moci v spoločnosti degenerátov. Prečo, sme povedali vyššie. Po vytvorení tajných spoločností začali podľudia brániť svoje práva na život. Z tohto dôvodu sa moderná akademická veda, ovládaná Iluminátmi, snaží celému svetu dokázať, že na Zemi nikdy neexistoval zlatý vek a že na našej planéte nikdy neexistovala vysoko rozvinutá vesmírna civilizácia, že my všetci, podľa evolučnej teórie strýka Darwina pochádzame z opičieho predka a samozrejme z Afriky.

A skutočnosť, že Zem je plná starodávnych megalitických ruín, je dedičstvom „mimozemšťanov, ktorí nás opustili“. Dobre premyslené, ale pravda tkvie v tom, že mýty árijských národov bez výnimky rozprávajú o spravodlivom čase, keď boli pri moci múdri a spravodliví vládcovia, pre ktorých bola najvyššou odmenou služba vlasti, keď ľudia nepoznali vojny, žili šťastne až do smrti a zomreli len od nasýtenia životom.“

Je jasné, že grandiózne falšovanie histórie vykonali služobníci temna len preto, aby sme nemohli tušiť, že svetová parazitická Pyramída moci, ktorú postavili na Zemi, je neprirodzená a vedie ľudstvo k degradácii a degenerácii. A aby sme nenašli východisko z tejto degradačnej slepej uličky, skúsenosť budovania spravodlivých a harmonických spoločností civilizácií „zlatého veku“ je pred nami starostlivo ukrytá.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

vsevolod-ivanov-noch-nakanune

Zverejnené v kategórií Atla-Ra | Pridaj komentár