Všetko v tomto vesmíre má svoje miesto a každá udalosť má svoju určenú hodinu… Dejiny ľudstva sú, a snáď vždy budú, striedaním svetla a tmy, prílivu a odlivu, materializmu a duchovnosti…
Tvárou v tvár nepriaznivému osudu sa musíme naučiť dve veci:
- kedy ho prijať
- a kedy mu odporovať.
Sú doby, kedy je múdre odovzdať sa zdrvujúcim okolnostiam a naučiť sa ich horkú lekciu. Inokedy je však múdrejšie bojovať s odvahou leva. Musíte sami zistiť, kedy je pre čo správny čas. Táto múdrosť vo svojej dokonalosti prichádza jedine adeptovi, ktorý sa naučil stáť mimo všetkého čisto osobného.
Sú doby, kedy nešťastie znamená pohár požehnania a malo by byť prijaté. Sú tiež doby, kedy dobré dary sú pohármi jedu a mali by byť odmietnuté. Jedine tým, že sa staneme absolútne neosobnými, to môžeme posúdiť. Toto „ja“, ego, je váš nepriateľ; môže sa stať vaším priateľom. Je vaším nepriateľom, pokým si činí výhradný nárok na vašu pozornosť; stane sa vaším priateľom, keď stojí bokom a hovorí: „Nie moja vôľa, ale Tvoja nech sa stane.“ Ak budete hľadať to, čo je za vaším osobným ja, za vaším osobným životom, vašou mysľou, vaším telom, to, čo je pravá skutočnosť a duch, nájdete mier. Nikto vás oň nemôže okradnúť, nikto vám ho nemôže zobrať…
Paul Brunton (z knihy Vnútorná skutočnosť)
https://neri7blog.wordpress.com/
Atlara's Blog 